Advent – Božia inovácia

Za tie roky o advente sme už počuli a aj napísali mnoho a mnoho. Istá sestra mi pred istým časom  priala: „požehnaný adventný čas“ a jej mobil napísal – solventný. Pre úsmev – mobil niekedy (v predikcii)  píše, čo chce!  A potom mi to vlastne  prišlo:  adventný čas je naozaj a v mnohom  – požehnaný solventný čas. Bez tejto „chyby“  by ma to asi  ani nenapadlo.  Je to čas, ktorý nás v mnoho obohacuje. A do tmy krátkych dní  – tých  najkratších v roku  –  dáva a zosiela svoje svetlo. Počuli sme aj to, že  ADVENTURE v preklade z angličtiny do slovenčiny je – dobrodružstvo. Na jeho začiatku vidíme slovo ADVENT. Boh si s nami začal jedno veľké  dobrodružstvo, aj keď vedel, ako to skončí.  No napriek tomu do toho šiel!  Medvede sa v tomto čase uložili už k spánku – my sa však máme prebudiť zo sna a spánku. Advent prináša pravý opak – je nám čas prebudiť sa zo sna. Tak to čítame v epištole 1. adventnej nedele. „..je nám čas prebudiť sa zo sna, lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili..“ (Rim 13,11) Je naozaj  mnoho toho o advente.. Napr. adventné stíšenie je v mojej reči a reči hudobnej  adventissim..  (Môžete  na našom webe nájsť úvahy z predchádzajúcich rokov – práve na túto tému). Pred rokom sme počuli: „Aký advent – také Vianoce.“  Keď nepodceníme advent – Vianoce môžu byť pre nás ozaj skutočným duchovným prekvapením naplneným pravou a skutočnou nefalšovanou kresťanskou radosťou. Jem mnoho zaujímavého, čo sa dá napísať o advente. Je to ozaj v mnohom požehnaný solventný čas.  Dnes by sme sa chceli sústrediť na to, čo dnes tak často počujeme – inovácie. Inovácia je cudzie slovo a znamená zavádzanie nového. Počujeme to ako refrén tejto doby na rôzny spôsob. Je to niečo typické pre 21. storočie.  A čo Biblia? Čo tam nájdeme? V súčasnosti čítame v Tesnej bráne úvahy z Izaiáša  –  kapitoly vyššie od 40. A to sú skutočne „duchovné bozky“ pre nielen pre naše uši, ale najmä pre srdce.   Sestra Grétka z Nity, ktorá má v súčasnosti ťažkú chrípku, sa práve tým slovom povzbudzuje vo svojej chorobe. Napísala mi: „Mám veľmi rada proroka Izaiáša, v ťažkých chvíľach si ho čítam a uisťujem sa o Božej láske a Jeho ochrane.“  A práve dnes sme čítali: „Ajhľa, tvorím nové: už teraz to raší: nebadáte to?“ (Iz 43,19) Boh inovuje svet cez svojho Syna Pána Ježiša Krista.  

    Mňa veľmi oslovil  80-ty žalm. Je v mnohom zaujímavý. Nie je to síce Dávidov žalm – je to žalm chrámových spevákov a hudobníkov Ásafovcov. Vyslovené je v ňom mnoho. Súvislosti sú zložité, nie všetkému rozumiete vy, nie všetkému rozumiem aj ja. Ale zhrnúť by sa to dalo: Pán Boh  na nás zabudol. Často si aj my na to neraz pomyslíme. Nie sme ani prví, ani poslední.  V nie ľahkej situácii Izrael prosí slovami  piesne zo Starej zmluvy, žalmu 80 – a prosia až na trikrát.. Je to ako refrén tohto žalmu,  je to ich úpenlivá prosba „na tretiu“:  „Obnov nás, rozjasní svoju tvár nad nami, aby sme boli spasení.“  Bieda je veľká, nevedia si s ňou rady  a hneď a poľahky  prišiel pocit, že Pán Boh na nich zabudol. Neboli ani oni prví, neboli ani ani poslední. Koľkokrát to už aj nás napadlo – cez zložité okolnosti a peripetie nášho osobného života. Pri takejto myšlienke by sme mali spozornieť : pozor – tu fúka nebezpečný vietor  –  a my vieme, odkiaľ fúka. „Niekto“ nás chce odstrihnúť od Boha, niekto nám chce navodiť veľmi falošné subjektívne pocity. Ten niekto má „nožnice“ – veľmi účinné a ostré -a celkom dnes  aj profituje a veľmi sa mu darí – obzvlášť v tejto  dobe  po pandémii kovidu.  Ľudia dali prednosť konšpiráciám a dali sa „uniesť“ svojim subjektívnym pocitom.  A ja často podotýkam, že sú v mnohom klamlivé. Pokušiteľ nás klame cez naše pocity. Nie tak dávno som sa zúčastnil evanjelizačného stretnutia pri vstupe do adventu v Gerlachove. Istá pani doktorka pracujúca na Vyšných Hágoch  rozpovedala svoje svedectvo – zložité peripetie jej osobného  života. Bolo veľmi zaujímavé ju počúvať – zo života – do života. Aj to, ako  si chcela siahnuť na život, ako ju „istá“ ruka zastavila atď atď. A tiež to, ako je teraz veľmi  rada a vďačná, že žije!!  Má rodinu, má zmysel života – a hlavne má v srdci Pán Boha. Povedala: „Pán Boh prebýva v srdci každého človeka, ale nie každý človek Mu dovolí, aby v ňom žil.“  Tým vyslovila hlbokú pravdu. V každom človeku  je istá medzera, ako to ktosi aj takto už dávnejšie vyjadril. Túto medzeru, alebo prázdnotu – vyplní Boh, alebo chémia. Inej alternatívy vlastne niet.

   Vráťme sa však k žalmu 80. V ňom ako celok Izrael prosí o obnovenie. My sme toho v tomto odchádzajúcom kalendárnom roku 2023 obnovili  toho dosť –  po materiálnej stránke. Nová fasáda na chráme v Novom Smokovci kontrastuje s belobou mnohého snehu v súčasnosti, taktiež opravená kostolná veža v Novej Lesnej – od vrchu, až do spodku.  Ďakujeme Pánu Bohu za zdarne vykonané a jeho požehnané dielo. K nám do Tatier prišla už skorá zima, všetky práce sme stihli  včas ukončiť. Mohli by sme sa už aj „zazimovať“ a uložiť na zimný spánok, ale  práve v tomto čase je tu potrebná teraz obnova duchovná – adventná. Vianočná radosť nám automaticky nespadne z neba s príchodom Vianoc. Obnova ducha – vnútorného človeka je tak potrebná. Niekedy tú fasádu je opraviť ľahšie, ak máme dostatok financií. Obnoviť vnútro, ktoré sa neraz chveje. Ako na to? Kráľ Dávid  v 51 žalme prosí:

„Srdce čisté stvor mi ó, Bože a obnov vo mne ducha pevného.“  

Pevný duch – v našom vnútri  je tak potrebný, pretože on sa  dnes veľmi  chveje. A chveje sa často, pretože nedávne udalosti na Slovensku  – v spojitosti aj s mladými ľuďmi – nám dokazujú, že mladá generácia má problém. Nemá dostatočne vybudovaný obranný mechanizmus, alebo systém – na všetko to, čo sa deje v ich vnútri a aj v ich okolí. A tak urobia to, čo urobia. Onen mládenec stál na streche školy  takmer  hodinu, presne 50 minút. Nepomohla ani blízkosť matky, ani telefonát s otcom. A tie okolnosti boli tiež veľmi bolestné, priam až desivé. Možno odborná pomoc by zabrala – to je dnes už veľmi ťažko domýšľať.   Prosíme – obnov nás Hospodine – zmiluj sa nad všetkým nami.  Priznaj sa k nám – utrápeným, žalostiacim a mnohým krížom navštívených. Dovoláme sa Tvojej pomoci, obnovy našich sŕdc, aby sme mohli v Teba dúfať, aby sme zahoreli novou láskou. Obnov mladých ľudí, ich srdcia – nedaj im zabudnúť, že si im blízky a prítomný! Nedaj sa im dať „odstrihnúť“ od zdroja Pravdy, Lásky a Požehnania. A mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej.   Pán Boh počuje volanie svojho ľudu – aj cez starozmluvnú pieseň žalmu, ktorým je vyjadrené tak veľa.  Voláme a prosíme – modlíme sa. Dovoláme sa Božej pomoci, lebo neraz sme v koncoch, ako ten mladý 15-ročný žiak na streche školy. Je to obraz dnešných čias. Je to výkrik do tmy tohto sveta.  

     A do tejto situácie – do tmy tohto sveta prichádza Božia inovácia – príchod niečoho celkom nového. V Starej zmluve to bolo zasľúbené a v Novej zmluve naplnené –  bude to obnova skrze Jeho milosť, ktorá je v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Príde čas, že všetko od základu obnoví a „opraví“ Jeho milosť. My opravujeme materiálne, Boh tak robí neviditeľne – duchovne, ale s viditeľnými prejavmi a dôkazmi. To, čo neskôr napísal ap. Pavel:

„..omilostil  nás v Milovanom. V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.“

Ef 1,6-7

On nás obnoví – robí tak na dennej báze. Obnovuje sa naša sila duchovná a fyzická – a to nielen v advente. Inovuje naše myšlienky a nápady, ktoré keď sú negatívne, tak vieme ich zahnať – lebo vieme, že sú z nepravého zdroja. A tak onen žalm 80, ktorému sa venujeme, v ktorom Boží ľud prosí o obnovu na trikrát – končí pozoruhodným slovom. Až sa chvejem, ale inak, ako som to písal vyššie. Chvejem sa duchovne – z duchovného vzrušenia, že toto zamyslenie môžem zakončiť slovami tohto žalmu: „Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno budeme vzývať.“  K tomu sme sa pribrali my, ktorí sme boli na službách Božích v 1. adventnú nedeľu v troch našich chrámoch. Je to volanie a refrén na tretiu  –  a my sme to vyslovili tiež na trikrát  –  v Starej Lesnej, v Tatranskej Lomnici a v Novom Smokovci (na fare). Nebolo nás veľa – prišla zima a množstvo snehu, ale naše vyznanie na tretiu s tými, s ktorými sme boli, bolo úprimné a srdečné. Verím, že Pán aj nás obnoví  cez svoje sväté Slovo –  mocou Ducha Svätého. Ďakujeme Mu  za to vopred, lebo  On učiní oveľa viac, ako my prosíme alebo rozumieme a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás (Ef 3,20).