Žráč a pijan vína l.
Začíname novú tému – čo poviete na jej výber? Trochu odvážne! Trochu expresívne slovné spojenie, že? Či? Ale téma a naše spojenie slov ako hanlivé označenie Pána Ježiša Krista je predsa z Biblie. A pochádza to priamo od Neho – On vedel, čo o ňom hovoria tí „zbožní“ a mnohí Jeho neprajníci.. Hovorí nám o tom práve tento jedinečný zdroj – Písmo sväté. O tom ale trochu neskôr. Téma je ale nanajvýš biblická! Čo všetko je v Biblii!? Dokonca aj prezývka nášho Pána! Rád spomínam, ako nám brat farár Ján Grešo neraz dával a kládol aj záludné otázky – či aj na bratislavských kazateľniciach, keď sme ho s takou dychtivosťou počúvali počas študentských čias. Tak aspoň jedna z nich: „Hovorí Biblia, že niet Boha?“ To bola vtedy otázka, pamätám si.. My sme na seba viacerí pozreli, pomysleli sme si – no Biblia nič také predsa hovoriť nemôže! A predsa! Aj to je v Biblii. A ešte aj mnohé iné. A veru je! V Biblii naozaj čítame: niet Boha! Je to Dávidov žalm 14, ktorý hneď v úvode toto konštatuje. Ale predtým sú dôležité slová, že to hovorí blázon v srdci svojom: niet Boha! To dnes hovorí a konštatuje naozaj iba blázon. Ale musíme sa vždy a opakovane pozrieť na kontext takýchto slov: kto ich hovorí a za akej situácie ich hovorí. To je veľmi dôležité: „Blázon hovorí vo svojom srdci – niet Boha.“ A takýchto „bláznov“ (prepáčte to slovo) je aj dnes veru dosť. Takže si všímame aj túto skutočnosť, pretože bez kontextu – by sme mohli vytrhávať citáty zo súvislosti – a zo spomínaného kontextu. To je v veľmi nebezpečné. Dnes sa to často deje – nielen na našej politickej a predvolebnej scéne, ale ešte aj v iných súvislostiach.
A aký je kontext názvu našej novej série? Ten je uvedený a nadpise tohto článku. Predchádza mu však dlhší odsek, v ktorom sa spomínajú pochybnosti Jána Krstiteľa (Mt 11, 1-17). Tieto texty o Jánovi Krstiteľovi väčšinou počúvame a čítame v advente. Môžeme ich počuť aj v tejto spojitosti aj inokedy, aby sme si ich „nezaškatuľkovali“ do istých období cirkevného roka. Majú nám čo rozhodne povedať aj „inokedy“ – tak napr. aj teraz. Ján bol vo väzení a k Ježišovi poslal svojich poslov s odkazom, že či je Kristus ten, ktorý má prísť, či iného čakať. Ufff.. Toto by ste od Jána asi ani nečakali. Možno sme si ho až príliš zidealizovali. Ale až taká pochybnosť? Veď on sám o tom vydával svedectvo na púšti. Bol vlastne Jeho predchodca a na to sa úplne zameral a aj sa s tým stotožnil. Celý aktívny život, pokiaľ sa ešte nedostal do väzenia sa na to upriamoval – posol pred Kristom, ktorý pripravoval srdcia ľudí na Jeho príchod. Boli si dokonca príbuzní, boli si veľmi blízki – my ich máme aj v Novom Smokovci v chráme na pôvodnom oltárnom obraze, ktorý mal vo svojom vlastníctve Ladislav Medňanský – Svätá rodina – od Ericha Corrensa z roku 1877. V zbore sme dokonca vydali špeciálnu brožúrku s názvom: „Príbeh jedného obrazu“, ktorý ide po stopách aj tohto obrazu.
Pre Jána Krstiteľa prišlo väzenie (ktoré možno ani nečakal) – po kritike kráľa Herodesa, že žije so svojou švagrinou (Mk 6,18). Nalomilo ho to? Či ho to celkom zlomilo? Neboli sme v takej situácii, tak to nemôžeme posúdiť a zhodnotiť. Zlomený muž, či ako? Čo zlomí nás? Pred pár dňami sa počasie zlomilo, neskoré leto na začiatku septembra skončilo. Očakávame zlomové voľby. Ich výsledky budú ozaj zlomové pre celú našu spoločnosť. K mnohým takým zlomom (často nečakaným a nechceným a aj boľavým) prichádza aj v živote človeka. Niektoré zlomy deštruujú, niektoré zasa motivujú a inšpirujú. Vynára sa mi obraz nášho Majstra a Pána, ktorý najlepšie vie, kedy, čo a ako nalomiť, či zlomiť, aby mohlo vyrásť niečo krajšie, lepšie, aj ušľachtilejšie. Náš Pán vie najlepšie aj to, kedy to nalomené nedolomiť a tlejúci knôt neuhasiť. Veď všetko má svoj čas. Čas sa postupne láme z leta do prichádzajúcej jesene, ale náš Pán a Jeho mocné slovo nám zasľubuje a v plnej autorite garantuje:
„Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí.“
Iz 42,3 a Mt 12,20
Náš Pán začal zástupom hovoriť o Jánovi, až keď poslovia odišli. K jeho pochybnostiam sa vôbec nevyjadril. Nič nekonkretizoval. Hovorí o trstine, ktorou vietor sem tam kolíše. O trstine, čítame neskôr v ďalšej kapitole 12 – nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí. Potvrdzuje, že je Jeho predchodcom a dokonca dáva mu vyznamenanie, či dokonca metál. To je ten kontext, ktorý nebudem bližšie exegetovať (ten v našej téme nie je prioritný) – záver je však pozoruhodný. Hovorí o Jánovi a tak trochu ho porovnáva aj so sebou samým. A konštatuje, že ľuďom je tak ťažko neraz vyhovieť. Aspoň ja tomu tak rozumiem. Pán Ježiš kladie viac než len rečníčku otázku: „Čomu pripodobním toto pokolenie?“ Sme ako tie deti, ktoré sedia na námestí .. Zvláštne prirovnanie, čo poviete.? Ja mu naozaj tak rozumiem, že: nie všetkým vyhoviete. No to sa ani vlastne nedá! O tom by som vedel hovoriť na základe svojich dlhoročných, vyše 30-ročných skúseností so stretnutí s mnohými ľuďmi. Pán povedal veľmi zaujímavé slová: „Prišiel Ján Krstiteľ, ani nejedol a nepil a nazvali ho démonom posadnutým, prišiel Syn človeka – jedol a pil a hovoria: ajhľa, žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov.“
Takže naša téma je v názve veľmi expresívna, ale rozumieme je tak, že budeme v jej pozadí vždy počuť ozvenu – prečo Pán Ježiš Kristus vyhľadával spoločenstvo aj s ľuďmi s pochybnou povesťou. Tí o to prejavovali azda aj najväčší záujem. Priťahovali sa vzájomne ako magnet. A hneď mi napadá myšlienka – išiel by na svadbu v Káne Galilejskej Ján Krstiteľ so svojimi učeníkmi, keby ho pozvali? Nie nešiel by.. Bol to prísny askéta, vedel aj prísne kázať (Lk 3,7-10). Na svadbu by pravdepodobne nešiel. Prečo tam išiel Ježiš hneď na začiatku svojho verejného účinkovania – podľa Jána? O tom budeme premýšľať aj v ďalšom pokračovaní. Teraz len tak na porovnanie. Nešiel tam ani urobiť ani prvý div – išiel sa zabaviť? Myslím, že by sme tak chceli vidieť Pána Ježiša – nie nejakého vážneho človeka s maskou vážnosti a prísnosti. Aj keď bol a je Boží Syn, tak k nám dole prišiel reprezentovať živého a milujúceho Boha – vo všetkých našich životných situáciách. A preto, že tak Pán Ježiš robil na dennej báze – tak Ho nazvali žráčom a pijanom vína. To bola vlastne Jeho prezývka – v očiach vtedajších zbožných. Chceme nad tým uvažovať, kým vlastne Ježiš v skutočnosti bol – v každom novom dni svojho života. Kým je pre nás Ježiš v každom novom dni nášho života. Nad takouto témou sme sa doteraz ešte nezamýšľali. Chce nás v dobrom vyprovokovať – k serióznym a poctivým biblickým úvahám. Je to dobrá provokácia. Dajme sa v dobrom vyprovokovať. Dobrá provokácia býva často aj veľmi užitočná a prospešná. Spoločne uvažujme nad radosťou, ktorú nám ponúka do nášho každého nového dňa – aj napriek všetkým okolnostiam. Ako sa vieme radovať zo života? Ako sa táto naša radosť prejavuje? Ako ju vieme prejaviť my sami? Radosť a vďačnosť z toho, že tu ešte byť môžeme.. Ako Pán prejavoval svoju radosť vo svojom živote? Bolo to iba pri stolovaní s hriešnikmi a colníkmi? Nájdeme ešte aj niečo iné v Biblii? To je naša jesenná téma, ktorá nás chce osloviť a v tom najlepšom slova zmysle vyprovokovať? Dáme sa? Jeseň prináša melanchóliu a neraz aj ťaživejšie témy. November je venovaný téme duševného zdravia. Pán nás pozýva k duševnému a duchovnému zdraviu, ktoré sa vie prejaviť aj radosťou zo života.