Božie „ale“

Toto slovko milujem. Je tak nenápadné a veľmi  ľahko prehliadnuteľné. A pritom tak veľmi dôležité! Znamená pre mňa tak veľmi veľa.. Dotýka sa však nielen mňa, ale  oslovuje a ponúka sa nám všetkým..  Vyjadruje niečo podstatné a priam bytostné, týkajúce sa bez výnimky nás všetkých. Pripúšťa totiž  možnosť zvratu a obratu.. A so slovíčkom „ale“ svitá na lepšie časy a prichádza tak potrebná  nádej..  Príležitosť teda ešte nie je celkom stratená. Stav nie je konečný a definitívny. Slovko „ale“ nám dáva skutočnú nádej.. Pripúšťa nejaké to možné východisko.  Niekto niečo rozpráva, vy ho intenzívne počúvate a on použije slovko „ale“..  Hodil by sa aj nejaký konkrétny príklad, že?  Predstavte si lekára, ktorý hovorí: „Vyzerá to veľmi  beznádejne.. Ten stav je veľmi vážny, ale je tu ešte nejaká možnosť..“  Je tu ešte nádej. ..“  Nedávno mi jedna sestra v kancelárii  farského úradu povedala: „Mám metastázy na pľúcach, ale tie rastú veľmi pomaly..“  Často počujeme pri rôznych iných príležitostiach: „Dopadlo to nie najlepšie,  alebola by tu ešte nejaká tá možnosť..“  Alebo dosaďte si prosím nejakú svoju vlastnú skúsenosť so slovíčkom „ale“.  Podľa môjho a nášho spoločného logického myslenia s možnosťou obratu prichádza ozaj skutočná nádej.  A náš Boh je predsa Bohom nádeje, tak píše apoštol Pavel v liste Rímskym:

„Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji.“

Rim 15,13

Bez nádeje nemožno žiť, možno iba živoriť.  Potvrdzuje to aj tento výrok:  „Nádej je obruč, ktorá nedovolí nášmu srdcu prasknúť.“ (R. Fulgum) 

     ALE.. Tak poďme pátrať  predovšetkým v Biblii. Je tam toho pomerne dosť.. Tak napr. v knihe Skutkov apoštolov (12, 1-17) je nádherný biblický príbeh o tom, ako sa Peter  dostal do väzenia, ALE cirkevný zbor sa za neho horlivo modlil.. Online zažili vypočutie modlitieb. Neverili tomu, že ich modlitby budú vypočuté takmer v priamom prenose (píšem o tom v článku Petrova osobná pascha na tomto webe). Boli tak nadšení z vypočutia, že Peter  ich musel utíšiť, aby mohol im rozpovedať celý svoj príbeh..  Pán Boh aj takto vypočúva modlitby Božieho ľudu, keď sa horlivo modlia. V knihe: „O kázni a dáždnikoch“ je uvedený príbeh o tom, ako sa v ďalekej Afrike modlili za dážď. A na modlitebné stretnutie   prišli bez dáždnikov, za čo ich napomenul a rozhodne nepochválil ich miestny pastor. Poznáte ten úsmevný príbeh z Afriky. Často sa aj my sami neuspokojíme  s danou situáciou. Môžeme sa stále ešte modliť.  Modlitba ponúka východisko, bol zvratu či zlomu. Aký je náš Boh predivný, keď púšť mení na raj (ES 633). Prúd požehnania príde a prinesie vytúženú zmenu. Náš Boh je Bohom zmien.

    V liste Rímskym (3,23) čítame veľmi dôležitý a priam kľúčový biblický verš: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlnení bývajú zdarma z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“  Boh má pre nás pripravené svoje ale.. To nie je celkom konečný stav hriešnika – odsúdenie. Dlho to tak vyzeralo, že sa v tejto oblasti nič konať nebude. Pokušiteľ nemá rád „ale“.. On má rád pri človeku stav odsúdenia – a beznádeje. To je jeho status, do ktorého veľmi rád privádza človeka. Dá sa to  však zmeniť v jednotlivom prípade, ak sa človek dá na pokánie. A diabol prehráva. Ak mu zasvieti kontrolka, ako onomu nemenovanému  zločincovi na kríži.. U Boha je všetko možné. Počítaj s tým.. Náš Boh je predivný Boh, Boh neobmedzených možností. O takých, o akých ani len netušíš ani  v tejto chvíli. Apoštol Pavel o tom veľmi dobre vedel. Vie, že u Boha existuje tzv. „bod zlomu“.. V istej chvíli sa to láme v prospech hriešnika. On sám toto nenápadne slovko veľmi často používa. Nepoužil ho  iba raz. Tých biblických miest je veľa, záleží to aj podľa toho, aký preklad čítate.. 

     Pokračujeme ešte v Pavlovom liste Rímskym (6,23): „Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši, Pánovi našom.“ Tento verš podobným spôsobom kopíruje situáciu hriešnika. Tieto verše sú veľmi vhodné aj do pôstu, ktorý prežívame.  Tieto verše z listu do Ríma by sme si mali aj dobre zapamätať (mnemo pomôcka je: 3, 23 a 6,23) Pred  slovkom ale  je opísaný starý status hriešnika. Ozaj beznádejná situácia. Nikto tu  nečaká už na  žiaden zázrak. Vyzerá to na úplne a konečné definitívum. Bez Boha je to vždy zatratenie, ako konečný stav. S Bohom prichádza zmena a obrat!   To sa aj deje. Za slovkom ale je opísaný nový status zachráneného hriešnika. Pán Boh  pre nás pripravil konečné riešenie nášho hriechu na dreve golgotského kríža. On je vo všetkom ústretový. On je veľkorysý. Už cez proroka Izaiáša zasľubuje:

„Moja milosť sa nepohne od teba.“   

Iz 54,10

Apoštol Ján píše: „My milujeme, lebo on prv miloval nás.“ (1 J 4,19 )

    V liste Efezským 2,4 je opäť použité slovko ale..  V tejto kapitole, v jej úvode je opísaná  ťaživá situácia, po ktorej apoštol Pavel opäť používa : „Ale Boh bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom..“  Rozdeľte si tieto verše, čítajte ich pomaly, pri ale sa zastavte. Ako v žalmoch, kde máme uvedené sela, čo znamená pauza. Urobme pauzu pri ale, poďakujme sa predovšetkým  za to  Božie jedinečné a originálne –  ale. Boh má pre nás jedinečné východisko. Niet bezvýchodiskovej situácie u Boha. 

     Pozrime sa a všimnime si ešte aj ďalšie ale, mimo apoštola Pavla.. Tak napr.:  „Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali, ale tým, čo Ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“  (J 1,11.12) Prišiel k svojim vlastným, tí Ho počúvali, avšak nepozdávalo sa im to. Mnohí uverili, mnohí Ho odmietli. V Nazarete Ho dokonca  chceli zhodiť zo skaly, ale nepodarilo sa im to (Lk 4,29.30). ( Pre zaujímavosť  – ako často aj my používame ale a vôbec si to neuvedomujeme, napr. v predchádzajúcej vete). Tu je predzvesť toho všetkého. Potom Ho poslali dokonca na drevo kríža. Je to konečný a definitívny  stav? Určite nie! Aj o tom píše evanjelista Ján. Neboli to všetci, ktorí Ho odmietli. Našli sa aj takí, ktorí Ho prijali. Tým platí to mocné  zasľúbenie, ktoré tiež začína slovkom ale.. 

      Aj v spisoch Jánových je to ale na viacerých miestach. Všimnime si aspoň dve základné, pochádzajúce od nášho Pána a Majstra: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16,33)   „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“ (1 J 4, 18) Aj tu to ale vystihuje v zásade podstatu, vyslovenú a napísanú už  vyššie v tejto úvahe.. Bod zlomu je vyjadrený nenápadným, ale veľmi dôležitým ale..  Ten vždy prichádza zhora, obrat k lepšiemu nie je z nás. Všetko dôležité v našom živote pochádza a prichádza zhora.. 

    Pozrime sa ešte nakrátko  do Starej zmluvy, kde by sme to slovko tiež našli. Tak napr.  „Mnoho má bolestí  bezbožný, ale milosť obklopí toho, kto dúfa v Hospodina.“ (Žalm 32,15) To ale vždy prináša niečo nové, niečo prekvapujúce, čo presahuje všetky naše  očakávania.  Žalm 130 tiež prináša túto skutočnosť. V našom preklade to nie je to markatné, pretože 4. verš začína písmenkom „u“ . Niektoré preklady používajú hneď na začiatku  ale.. Prečítajte si celý tento žalm.. Do 4. verša vložte na začiatku ale.. Viac sa tam hodí, podľa môjho názoru.     Zakončil by som poďakovaním za to Božie exkluzívne  ale  textom, ktorý je tiež veľmi pozoruhodný. Je v žalme 32, 10 verš: „Mnoho má  bolestí bezbožný, ale milosť obklopí toho, kto dúfa v Hospodina.“   Ak si budete Božie slovo čítať z tohto zorného uhla, odkryjú sa vám celkom nové a nepoznané horizonty Božieho jedinečného a exkluzívneho posolstva.  Slovko ale si zamilujete. Celkom na záver – v žalme 73 čítame o mnohých pochybnostiach žalmistu. Zmietajú ním na rôzny spôsob. On však v záverevo verši 28 vyznáva svoje víťazstvo nad všetkými pochybnosťami:  „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“   Ponúkam vám týchto zopár ale veršov. Sú pozoruhodné, jedinečné. Nie je to len Pavlovo ale. Je to Božie ale predovšetkým. Čo všetko dokážu vystihnúť tri písmenka vedľa seba. Hľadajte ďalej. Oplatí sa.. Pokračujte v pátraní ďalej.   Počítajte s možnosťou ale .. Nevzdávajte sa a zabojujte.. Stojí to za to! Slovíčko ale je veľmi motivujúce.. Slovíčko porazí nášho nepriateľa. Tak to spievame aj v našej hymne. Opisuje náš nový status pred Bohom.. A ten je už platný navždy, skrze mocné dielo nášho vykupiteľa Pána Ježiša Krista na dreve golgotského kríža potvrdené Jeho mocným vzkriesením vo veľkonočné ráno.