Od jasieľ ku krížu I.
Od jasieľ – ku krížu – a ku prázdnemu hrobu – alebo od adventu k pôstu
Len nedávno bol advent – ten maximálne dlhý možný. A už je opäť ďalšie obdobie v rámci cirkevného roka – je tu pôst. Odkrojili sme z neho už zopár dní.. Počas neho budeme uvažovať nad tým, čo majú spoločné, čo majú rozdielne. Čo ich spája, čo príp. rozdeľuje. Takúto tému sme ešte doteraz nemali. Prešli sme už rôznymi témami – aj adventnými, aj pôstnymi. Doteraz sme ich ešte vzájomne neporovnávali. Aj to je dobrá téma do týchto dní. Skúsme sa postupne nad tým zamýšľať.. A na čo prídeme. Keď som túto otázku položil na prvej bibickej hodine, tak mi a nám všetkým sestra Evka pohotovo odpovedala, že: drevo. Čakal som možno niečo iné, ale drevo nie. Aj to je možné spojivo. A vyzerá to tak, že celkom mocné. Do drevených jasieľ Pána Ježiša Krista položili, na drevo kríža Ho pri pribili. On, ako vyučený tesár, podľa svojho pozemského Otca Jozefa – mal k drevu vždy blízko. Drevo bolo často v Jeho rukách. Čo bolo ťažšie opracovať – čo myslíte? Drevo, či ľudské vnútro? Drevo sa veľmi významným spôsobom ukazuje ako spoločný menovateľ Jeho pozemského štartu života, aj Jeho vyvrcholenia.
Spoločné – advent a pôst majú to, že ich spája fialová farba. Ako advent, tak aj pôst je prípravné obdobie na sviatky. Pôst je oveľa starší, ako advent, ten prišiel „na scénu“ až okolo roku 400.. Veľká noc je oveľa staršia, ako slávenie Vianoc. Veľká noc – je prvým kresťanským sviatkom, ktorý prví kresťania začali sláviť. Je to prirodzené a má to logiku – slávili víťazstvo života nad smrťou, vysmievali sa smrti priam do očí:
„Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je ó, smrť tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj?“
1 K 15,54.55
V advente a následne počas Vianoc si pripomíname, že Pán Ježiš prišiel zhora. Židom to povedal pri jednej príležitosti: „Vy ste zdola, ja som zhora, vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ (J 8,32) Prišiel zhora, k nám žijúcim tu dole. Tu dole sa odohráva náš život. Zostúpil zhora, k nám dole žijúcim. A znie nám to adventne a pôstne to slovo, ktoré povedal v Zacheovom dome: „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ (Lk 19,10) Tie slová si vypočul Zacheus, keď sa mu Kristus ponúkol, že príde do jeho domu. Tento príbeh je originálny v Biblii. Má ho iba Lukáš. Na ceste do Jeruzalema vstúpil do Jericha, tam býval Zacheus, ktorý bol nad všetkými colníkmi. Bol teda arci-colník. Ako arcibiskup je nad všetkými biskupmi, tak arci-colník je nad všetkými colníkmi. Jeho zisky a príjmy boli nadštandardné. Aj z toho dôvodu bol nenávidený, pretože pracoval pre okupantov. Okupantov poznáme aj dnes, nie sú nám moc sympatickí. No modlíme sa aj za nich, aby „prehliadli a uvedomili si.. Zacheus o Ježišovi mnoho počul. Chcel Ho konečne vidieť, ktorý to je. Využil k tomu príležitosť. Svoj handicap v spojitosti s Ježišom premenil na svoju prednosť. Bol o hlavu nižší od všetkých. Často sa strácal v dave, to mu aj vyhovovalo, ale.. Bohatstvo ho neuspokojovalo, bol v mnohom osamelý a opustený. S plnými vreckami peňazí, ale v mnohej biede vlastnej duše. Tak bohatý – a predsa tak veľmi chudobný! Úsmevná príhoda je aj s človekom o hlavu vyšším. Po jednom koncerte v Levoči v našom chráme som s našimi hosťami z Prahy išiel pozrieť chrám svätého Jakuba na námestí a najmä oltár majstra Pavla. Práve končila omša, na záver bolo prijímanie, ľudia sa spred oltára vracali na svoje miesta. Tu neprehliadnuteľným spôsobom sme si všimli jedného človeka, ktorý o hlavu prevyšoval všetkých. Bol to vtedajší primátor Levoče – Milan Majerský, ktorý výškou svojej postavy prevyšoval všetkých. A našim hosťkám z Prahy som to okomentoval: „to je pán primátor Levoče, ktorý je výškou známy na pomerne vysokom primátorskom mieste.“ A vieme, že medzičasom pokročil aj ďalej, keď sa stal županom. Zacheus bol na tom celkom opačne. Kdesi stratený, možno o hlavu nižší od všetkých, ktorý túžbou po Ježišovi „prevýšil“ všetkých. Takto sa originálnym spôsobom zviditeľnil a preto sa mu Ježiš aj ponúkol, že bude hosťom v jeho dome. To samozrejme vyvolalo nevôľu u obyvateľov Jericha, keďže popredné autority obišiel a dal prednosť tomuto „hriešnikovi“ Jericha.
Prišla jeho chvíľa, keď Ježiš prišiel do Jericha a on to vycítil. Vyšplhal sa na divý figovník. V Jerichu turistický sprievodca nám aj ukázal, ktorý to údajne je.. Dal si tú námahu a vyšplhal sa hore. A po čase počul: „Zostúp rýchlo dolu..“ A Zacheus rýchlo aj zostúpil dole. Ježiš nejde za ním hore, pretože život sa odohráva dole, „pod figovníkom“.. Zostupuje dole, na Jeho úroveň. Na tú istú úroveň očí.. Aj preto, aby sa mu pozrel do tých jeho – v mnohom utrápených. Aj Ježiš vlastne zostúpil dole. To sme si pripomínali počas adventu a Vianoc. Tu dole zostúpil, aby žil náš život. Aby poznal aj On, aké je to byť človekom. Bol podobne pokúšaný vo všetkom, ako my, ale bez hriechu, ako to čítame v liste Židom (4,15). Prišiel dole, aby sa na nás nemusel pozerať iba „zvrchu“.. Ak by sa nebol narodil, pozeral by sa na nás stále iba „zvrchu“.. Od chvíle, keď sa stal plným a pravým človekom, z mäsa a kostí. Už nám môže viac rozumieť. A rozumie nám úplne vo všetkom, pretože sa stal jedným z nás. A veríme, že príde chvíľa, že nás zoberie hore. Potiahne nás hore, aby sme poznali nielen to, čo je dole, ale keď doputujeme, príde čas oslávenia „hore“.. A On sám to vyznáva:
„Keď budem povýšený, všetkých pritiahnem k sebe..“
J 12,32
Zacheus si rozhodne zaslúži náš obdiv. Vyšiel zo svojej komfortnej zóny, odvážil sa k činu aj napriek možnému výsmechu. Neodložil to na neskôr – na zajtra. Rozhodol sa, že to urobí dnes.. Dnes je ten deň, dnes je tá prítomná chvíľa.. Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si vlastné srdcia, čítame v liste Židom (3,15). Tým, ktorí sa sami odpália, radikálnym islamistom sa raj sľubuje až „zajtra“.. Keď tak urobia, zajtra idú do raja. My počujeme v pašiách: „Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43) To si vypočul zločinec na kríži. „Dnes je ten deň, dnes je ten deň, ktorý Pán nám dal..“ Tak spievame v jednej mládežníckej piesni. Nespievame o zajtrajšom dni, ale práve o tom dnešnom, prítomnom a súčasnom. To slovko „dnes“ sa v našom príbehu vyskytuje až 2x: „V tvojom dome musím dnes zostať..“ A: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu..“ Zacheus si naplno vychutnáva dnešok.. Naplno a prítomne, zúčastnene, keď počuje: zostúp rýchlo.. A on zostúpil rýchlo. Určite s chvejúcim sa celým telom, srdcom, s podlomenými kolenami. „Ako je to možné, že pozná moje meno“ – uvažuje Zacheus.. Nikdy sme sa nestretli – a predsa.. Pozná ma.. Ako to? Je to vôbec možné? Je to možné! Pán vedel o nás už pred naším narodením.. On sám určil, do ktorej rodiny pôjdem.. Určil mi čas a miesto. My nemôžeme ovplyvniť ani čas ani miesto nášho príchodu na tento svet. Nie je to v našej sile, moci ani kompetencii. Môžeme s naším životom ale „niečo“ urobiť. „Nemôžeme ho ani predlžiť, ani rozšíriť, ale môžeme ho prehĺbiť.“ (G.Fock) Tak práve urobil Zacheus. Pán o ňom vedel, poznal ho po mene. V knihe Jeremiáš čítame tieto slová: „Prv, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, prv než si vyšiel zo života matky, posvätil som ťa.“ (1,5) Tak začína táto biblická kniha. Jeremiáš to má vedieť. Má s tým počítať vo svojej službe. Nemá sa spoliehať neraz na klamné city. Boh o ňom vie. Všetko, úplne všetko, až do najmenších detailov. V náročnej službe, do ktorej vstupuje, to bude pre neho veľmi dôležité poznanie. Tak Boh vie o každom z nás. Pozná nás a vidí do najskrytejších záhybov našej duše. Pozná poryvy nášho vnútra. A rozumie nám, lebo Jeho Syn stal sa človekom na tejto zemi. Zostúpil do ľudskej biedy, zostúpil dokonca do pekla. Preto, že sa tak hlboko ponížil, Boh ho aj nadmieru povýšil. (F 2,5-11) Prišiel k nám dole, aby nám ukázal cestu smerom hore. Od adventu – teda od jasieľ ideme smerom ku krížu a prázdnemu hrobu. „Do pekla trafí každý, no cestu do raja vám musí niekto ukázať.“ (P.Kosorin)