Diablove nožnice

Kto nás odlúči od lásky Kristovej?

    Pôstom sme sa dostali na púšť. Je to veľmi nehostinné miesto. Je to miesto bez života.. Pán Ježiš bol tam celkom sám. Do Getsemane si zobral  svojich troch učeníkov – Petra, Jakuba a Jána, aby túto samotu a najmä svoj ťažký boj prežíval aj s ľudskou podporou. Traja učeníci zaspali, padla im hlava. To je obraz nás všetkých, ktorým tá hlava často padá. To je obraz nášho ľudského pokolenia. Prišiel však anjel a posilňoval ho. Posol Boží nikdy nesklame.  To nám približuje oltárny obraz v našom chráme v Starej Lesnej od Jozefa Czauczika, známeho to spišského maliara. Na púšti bol  však celkom sám. Pristúpil diabol,  keď bol v oslabení aj telesnom.. Nejedol a postil sa.. Hlad je veľmi zlý, ten kto ho zažil, vie o tom svoje. Náš Pán mal pôst nie z nedostatku jedla, ale že sa sám pre neho rozhodol. Či skôr, ako to píše evanjelista Matúš: „Duch Ho vyviedol na púšť..“ (Mt 4,1) Preto to pokušenie k premene kameňov na chleby.  Išlo však aj o  duchovnú prípravu na verejné účinkovanie. Je to premyslenie zásad pôsobenia a príprava Jeho „programového vyhlásenia.“ Aj takéto pomenovanie by sme mohli požiť  na Jeho pobyt na púšti. 

   Na túto tému sme uvažovali počas januára a februára na našich siedmich biblických stretnutiach.  Z témy: „Je napísané“ sa zrodil celkom zaujímavý cyklus. Mne osobne to veľa dalo. Tých zamyslení je na našom webe menej, ale reálna séria mala sedem častí. Číslo 7 je číslo plnosti. Modlitba Pánova má sedem prosieb. Je v nej úplne všetko. Je to dokonalá modlitba. Môj otec Jozef zomrel vo veku 77 rokov.. Osobne som to zobral tak, že odišiel po naplnenom pozemskom živote, aj keď sa nedožil posviacky modlitebne v auguste 2001, ktorú tak horlivo staval a budoval, ako kurátor v Kojaticiach. Bol ním až do odchodu do večnosti  10. augusta 2000. Číslo 7 je veľavravné. Obklopuje nás na rôzny spôsob.  Našich 7 úvah sme vlastne  zakončili ešte plus – a to až  v 1. nedeľu pôstnu, keď sme sa opäť zamýšľali príbehom pokúšania Pána Ježiša  na púšti. Tam si diabol trúfol na nášho Pána. Trúfa a trúfne si aj na nás. Ako  to spievame v našej hymne: „Knieža sveta toho, trúfa si mnoho..“  Trúfa si.. Vie, čo na nás platí, vie veľmi dobre a dobre pozná naše slabé stránky, našu tzv. Achillovu pätu.  

        Stalo sa niečo veľmi zaujímavé. Po poslednej , 7-mej biblickej hodine, vo štvrtok večer, keď mám ešte „duchovný splín“ (aj v nedeľu po službách Božích) a uvažujem nad všetkým tým vysloveným, mi prišla zaujímavá myšlienka. Tak som ešte osobne „vo svojej komôrke“  pokračoval v osobných úvahách –  a prišlo to. Diabol na púšti chcel Ježiša Krista „odstrihnúť“ od Jeho nebeského Otca. Oni boli, ako Trojica Svätá – vo večnosti dlho spolu. Ježiš  sa stal človekom na zemi,  často vyhľadával kontakt s Otcom na nebi. Aj z tohto dôvodu sa tak často modlil, pretože to bol kontakt s Jeho milujúcim Otcom. Pozemský život  nášho Spasiteľa  priniesol chvíle „rozluky“.. „Ja a Otec jedno sme.“ (J 10,30). Tieto slová povedal Pán na slávnosti v chráme v Jeruzaleme. Jednota Otca a Syna skrze Ducha svätého je obrazom živej Trojice.. Diabol to dobre vedel, tak na púšti Ho chcel totálne oddeliť od Otca, vzbudiť nedôveru v Jeho srdci aj tým známym: „Ak si syn Boží…“  Oddeliť – to je jeho práca a taktika. Diabolos je ten, ktorý oddeľuje všetko to, čo sa oddeliť dá. Blafuje! A profituje.. „Niečo“ vždy hádže, ako z histórie známy diskobolos – ten hádzal disk.  Diabolos hádže do vzťahu medzi Bohom a človekom – nedôveru.  Vždy si niečo nájde. Dnes je to hlavne nedôvera.. A mnohí sa, žiaľ, dali takto oddeliť. Keď sa skončila biblická hodina, to už bolo po popolcovej strede (22. 02. 2023) – tak mi prišla myšlienka, že diabol vlastne používa svoje „špeci“  nožnice. V sobotu večer – pri príprave na nedeľu, som len tak pre úsmev dal do vyhľadávača vetu: „Kto vynašiel nožnice?“ A prišla celkom zaujímavá odpoveď. Čo myslíte, kde to bolo? Nástroj na oddeľovanie – nožnice boli vynájdené už v starovekom Egypte, cca 1.500 pred Kristom. Moderné nožnice, ako ich vlastne poznáme dnes, vyrobili starí Rimania okolo roku 100 po Kristu. Celkom zaujímavé, čo poviete? 

   Je to priam geniálny nástroj u vás doma. Sú v každej domácnosti. Máte ich na rôznych miestach. Bez nich si svoj každodenný život už ani nevieme predstaviť. Nožnice v manikúre, v kuchyni, v záhrade, u holiča, kaderníka. Kde ešte? Vždy spoľahlivo poslúžia na oddelenie. Je to geniálny nástroj a pomôcka uľahčujúca nám náš každodenný život. Keď ich používame, ani vlastne o tom nerozmýšľame.  Mne však bola daná myšlienka, že oveľa častejšie od nás ich používa pokušiteľ, aby nás „odstrihol“ od nášho nebeského Otca skrze nedôveru, ktorú v nás vzbudí.  A vzbudzuje ju aj na základe toho všetkého, čo sa deje v tomto svete. Po korone – nás ubudlo aj prirodzeným spôsobom, ale mnohých to ešte inak aj oddelilo. Vojna na Ukrajine tomu tiež nepridáva.  Mnohí sa pýtajú, keď sa dejú tragédie – ako to Boh mohol dopustiť. Urobil to diabol, ale zodpovednosť presunul a „delegoval“ na Pána Boha. Oddeľuje – má nožnice, ktorými pravidelne strihá a odstrihuje..  Od čoho všetkého – od Božieho slova, od spoločenstva – od bratov a sestier.. Od  nedele – nejdeme raz, nejdeme po druhýkrát – odstrihne nás od Božieho slova a potom je pre nás už celkom prirodzené, že sa bez toho aj zaobídeme. 

   Pôsobí aj cez naše pocity. Nám sa zdá, že Boh na svet úplne zabudol. Máme pocit, že už ho neriadi, akoby sa Mu to všetko vymklo z rúk. Máme pocit, že zabudol osobne aj na nás a nemiluje nás. Staviame na svojich osobných pocitoch, ktoré nadradzujeme nad posolstvo Písma Svätého. Zvesť Božieho slova je však o niečom úplne inom. Tam je pravý opak – my však viac veríme svojim pocitom. Diabol nás cez ne – odstrihol od nášho Pána. Pre nás sú viac pocity, ako posolstvo Biblie. Knieža sveta toho  –  trúfa si mnoho. Neuškodí nám, odsúdil ho náš Pán, slovíčko ho porazí!   Ak ho prekukneme, neuškodí nám.  Neodstrihne nás, nepodarí sa mu to.. 

     K tomuto textu má úzky súvis aj text apoštola Pavla v liste Rímskym 8, 31-39. Viem, že tento odsek máte viacerí radi. Je to aj vaša duchovná topka. Ap. Pavel napísal v našom odseku:

„Keď Boh za nás, tak kto proti nám?“  

A Boh je za nás. Vieme to od už prvých Vianoc :  Imannuel – Boh s nami (Mt 1,23). On je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Nech je aj našim pocitom nadradené toto jedinečné posolstvo Písma. Ak je to takto – tak nikto nemá šancu, aj keď si trúfa. Ten, ktorý neušetril svojho Syna, akoby nám s Ním nedaroval všetko?  A potom položil otázku – no nebola to rozhodne rečnícka otázka: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? A ďalej sa pýta – súženie, úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?  Odlúčiť – v tom mojom slovníku je aj odstrihnúť. Diabol má svoje nožnice. Sú často v jeho rukách. Pravidelne a nonstop! Veľmi ma to potešilo, že heslo mesiaca marec, do ktorého vstupujeme –  podľa Tesnej brány je práve toto slovo a otázka ap. Pavla: „Kto nás odlúči?“ Kto nás odstrihne?  Diabol sa o to usiluje a jeho nožnice majú rôznu podobu v každej dobe. A tá doba môže prísť ešte ťažšia..  Dne je to v mnohom neistota, svet po korone sa veľmi zmenil. Obľúbené konšpiračné teórie zohrávajú v tom všetkom chaose tohto sveta veľmi dôležité miesto, atď atď.  Ale my v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Nie je to ilúzia, je to realita. Ap. Pavel je presvedčený, o tom aj píše: Som presvedčený, že nič a nikto! Ozaj? Prečítajte si prosím celý tento odsek. Ani smrť, ktorá môže prísť tak ľahko..  Smrť nás neodstrihne, naopak – ešte bližšie k Pánovi privedie. 17. februára uplynulo 10 rokov od odchodu brata farára Jána Greša do večnosti. Vedel o nej úžasne kázať a vtiahnuť nás do deja. Spomínam si, ako študent v Bratislave som priam  hltavo počúval jeho kázne, myšlienky, ale aj jeho myšlienkové pochody, logické dedukcie. Vedel (aj) o večnosti pútavo kázať. A keď som ho počúval, prežíval som to, akoby som tam už bol aj ja.  Už si ju užíva s pozemskom počítaní už 10 rokov. Nám tu chýba, rodine, cirkevnému zboru na Legionárskej.  Ani smrť, ani život – ani žiadne mocnosti..  K záveru našej série nám ešte aktuálne môže poslúžiť slovo z listu ap. Jakuba (4,7.8), ktoré sme ešte doteraz nestihli pripomenúť. Robím tak v tejto chvíli:

„Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a utečie od vás. Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám.“