Je napísané II.

     Pán Ježiš Kristus si za svoju jedinú duchovnú zbraň na púšti zobral  Slovo svojho nebeského Otca.  Mal veľký výber Jemu dostupných „duchovných zbraní“,  s ktorými mohol bojovať na púšti.  Nevzal si však žiadnu inú duchovnú zbraň, ako meč Ducha, ktorým je Slovo Božie: „Je napísané:.. “  Apoštol Pavel napísal o duchovnej výzbroji v liste Efezským (6,10-17) v závere, že slovo Božie je meč Ducha. Slovo Božie je duchovná zbraň. Spomína predtým aj inú duchovnú výzbroj, ktorá je dôležitá a potrebná a pre „každého Božieho bojovníka“, ale až na konci spomína meč Ducha. Pán Ježiš mohol použiť svoju božskú moc, jediné Jeho slovo ho mohlo poslať do najhlbšieho pekla. Namiesto toho povedal: „Je napísané: .. “  Duchovné kráľovstvo sa musí udržiavať iba duchovnou mocou. Aj to je Ježišov jasný a zreteľný odkaz aj pre nás všetkých. Pán Ježiš mu mohol napr. zjaviť svoju slávu. Mohol zaútočiť svojou rétorikou a logikou. Prečo s ním nediskutoval o jeho návrhoch?  O tých sa rozhodne nediskutuje! Niet o čom diskutovať! Je to napomenutie aj pre nás – nediskutovať! Nedôverujme  a nespoliehajme sa na našu šikovnosť, alebo aj našu výrečnosť  a nespoliehajme sa na ňu, ale vyzbrojme sa spoľahlivými výrokmi  nášho nebeského Otca! Jeho slovo nikdy nemôže sklamať. To, čo bolo najlepšie pre nášho Pána, je najlepšie aj pre nás. To slovo použil na začiatku svojej cesty. Ešte predtým, než vystúpil na verejnosti, po svojom krste v rieke Jordán uchopil zbraň, ktorá Mu bola kovaná a šitá na mieru.  A preto smelo povedal: „Je napísané: ..“  Aj z tohto dôvodu je vhodné učiť sa veršíky spamäti a vedieť ich použiť. Je to ako prak, z ktorého strieľal Dávid. Dávidovi stačil jeden, hneď ten prvý kamienok. Boží Syn použil ich až tri, pretože pokušiteľ neustále dobiedzal. Boh to povedal – je  to napísané – a to úplne stačí. Nemusíš o tom vôbec  pochybovať. 

    Všimnime si, že Pán Ježiš  dal prednosť tejto zbrani, keď tam nebol prítomný žiadny človek. Akoby tie najväčšie boje sa odohrávali v našej komôrke. O nej hovorí  vo svojej kázni na hore (Mt 6,6).  Na púšti nebol  žiaden učeník, ktorého by bol mal nablízku. Do Getsemanskej záhrady si zobral troch učeníkov, Petra, Jakuba a Jána,  aby nebol úplne  sám (Mt 26,36-44).  Tí traja zaspali, sklamali. A anjel z neba ho posilňoval. Na púšti Slovo bolo Mu veľmi účinnou pomocou. Božie slovo Ho spojilo s Jeho nebeským Otcom a to Mu v danej chvíli stačilo! Bol hladný, nejedol 40 dní. Hlad je veľmi zlý. Tí, ktorí zažili hlad, o tom vedia niečo. Vieme to aj zo Starej Zmluvy, keď Ézav predal svoje prvorodenstvo za misu šošovice (1 M 25,27-34).  V tej chvíli akoby ani neuvažoval. Bol hladný, že by aj klince zjedol!  Hlad je veľmi nepríjemná bolesť a duch často klesá. Prudko a rapídne.  Keď telu chýba pokrm, tak to je veľké oslabenie aj ducha, nielen tela. Slovné spojenie: „Je napísané“ a citát:

„Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“  

bolo veľmi účinné. Slovo Jeho Otca držalo Jeho hlad v medziach a mantineloch – a hlavne  –  pod kontrolou. A potom aj ďalej – pre svoje nohy nepotreboval žiaden iný základ, ako pevné slovo. To nie je blato, do ktorého sa ľahko ponoríme. Počas teplej zimy a januára som zapadol v blate s autom pri fare. To sa mi za tie roky počas zimy ešte nikdy nestalo. Potreboval som  pomoc, ako sa z onoho blata vyhrabať. Bol potrebný pevný základ pod kolesá auta – ale pevný základ je aj Božie slovo aj pre náš život.  Či na púšti, či na streche chrámu, či na vysokej hore si Pán Ježiš počínal rovnako.. Nedal sa vyviesť z miery..

     Pán Ježiš stále zotrvával pri tej duchovnej  zbrani, aj keď diabol často menil taktiku – a to až na trikrát.  Vzbudenie nedôvery sa deje často slovkom tak nenápadným – ak.. On tým slovom spochybňuje Jeho synovstvo Božie. Ale Ježiš s ním o tom nediskutuje. Napr. aj takto: „Pred malou chvíľou som počul pri krste v rieke Jordán, že tým Synom som!   Vieš, nemám o čom s tebou debatovať.. Boh je môj Otec a ja sa toho držím!“   Nie, nie  tak –  to sa to nevyvíja a vôbec nejde tým smerom.. Je napísané!  Nedebatujme!  Pokušiteľ je v debatách rozhodne zručnejší a šikovnejší, ako my sami. Má dokonale preštudovaného (každého) človeka, jeho psychiku, všetky  naše boľavé body, pozná aj našu Achilovu pätu. Nech je to ten „Dávidov prak“, z ktorého namierime hneď prvý kamienok: „Je napísané: ..“  a pridáme plus  nejaký citát. Diabol neznesie pravdu. On je otcom každej lži.

„Blud ma veľmi veľa tvári, pravda je však iba jedna.“ 

Ch. Spuergon

Istota Božieho synovstva Pána Ježiša  je nespochybniteľná.  Nemusel predložiť žiadne dôkazy o svojom synovstve (a tobôž ešte aj  pred pokušiteľom!), nespomenul ani Boží hlas pri svojom krste: „Ty si môj milovaný syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“  A prichádza to známe:  ak! Už sme to mnohokrát zakúsili – a čo ak je to inak?  Ak.. Tak ľahko to vyjde z diablovho arzenálu, šíp z jeho puzdra. On je kniežaťom všetkých pochybovačov a „spochybňovačov.“  Vieme – máme spasenie, máme dokonca istotu spasenia, sú nám odpustené hriechy! To vieme!  Čo ak? A či je nebo?  Čo ak je to úplne inak?  Nestavajte na svojich  pocitoch, tie bývajú veľmi klamlivé. Stavajme na pevnom  základe Božieho slova. 

     Pán Ježiš povedal: „Je napísané“ aj preto, aby  zvíťazil nad pokušením.  Je to cesta aj pre nás. Diabol  chcel Ňom vyvolať nedôveru vo vzťahu k nebeskému Otcovi.  Pri Jeho nohách ležali kamene, ktoré sa  až nápadne  podobali  na chleby.  Nedôvera Mu mohla hovoriť: „Boh ťa na púšti opustil, zomrieš od hladu..  Staň sa pánom a prikáž kameňom.. V núdzi je všetko povolené.. Chop sa príležitosti, ktorá sa ti práve teraz ponúka..“ Pán Ježiš  proti tomuto razantne zasiahol dvoma slovami: „Je napísané: .. “ Svojmu Otcovi vždy dôveroval.  Nedôvera, že sa  Pán Boh sa aj o nás nepostará v prítomnosti a v budúcnosti  je rizikom,  preto môžeme vtedy siahnuť aj po tom, čo nie je naše. A privlastniť si to..  My však vieme, že je aj toto napísané: „Nepokradneš!“

    Diabol chcel vyprovokovať Pána Ježiša k nerozvážnosti: „Ak si Syn Boží, vrhni sa priam strmhlav dolu. Priletia anjeli, neboj sa, všetko dobre dopadne..  Veď je to napísané v žalme..  Ak stále cituješ Bibliu, tak počuj ju aj odo mňa..“   Ako paradoxne vyznelo slovo Božie v ústach diabla, ktorým Ho pokúšal.. Nebolo to na povzbudenie, ale na pokúšanie.  Byť nerozvážnym a ľahkovážnym –  je veľké pokušenie aj dnes. Aj toto som počul: „Hreš koľko chceš, stačí päť minút pred smrťou sa obrátiť, ako zločinec na kríži!“  Stihneme to pred smrťou sa obrátiť? Nemohlo by to to, o čom píše ap. Pavel (a  je to opäť napísané aj pre nás dnes): „..aby ste nebrali milosť Božiu nadarmo.“  (2 K 6,1) Niekto dokonca hreší, aby sa rozhojnila milosť..“  (R 6,1) To nie je  správna cesta. Božie slovo sa prekrúca a deformuje.  

     Pán Ježiš  používal: „Je napísané: .. “ aj preto, aby si udržal svoj vnútorný pokoj.. Nič ho nevyviedlo z rovnováhy. Vedel sa však aj veľmi nahnevať, keď z chrámu vyhnal predavačov a peňazomencov (Mk 11,15-19).  Urobil si bič z povrázkov.. Bolo to horlenie za Boží dom, za dom Jeho Otca..  Aj to poznáme z Biblie.  Vnútorný Ježišov pokoj je to, čo potrebujeme v týchto nepokojných časoch. Je taký jeden jedinečný verš:

„Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.“

J 14,27

Krásny verš, hodný  vedieť ho aj spamäti, ako ho ešte  nenaučili.  Učil som to aj dcéru Alžbetku, ktorá mala v Dánsku, kde odišla pred 6-timi rokmi aj ťažké chvíle. Zvládať náročné a ťažké chvíle odlúčenia bolo zo začiatku pre ňu veľmi náročné.  Čas pred skúškami a mnohé iné situácie, ktoré prichádzali, vyžadovali jej vnútorný pokoj a stabilitu.  Tak sme sa  to učili spoločne. Rád a vďačne na to spomínam.. Mať Kristov pokoj aj dnes, keď pár km od nás je stále vojna, je aj pre nás veľmi dôležité. Keď príde aj nemoc, choroba, keď čakáme  na výsledky po operačnom zákroku. Mať Kristov pokoj v srdci. Ten Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum (F 4,7).  Boží Syn ho mal, keď bol na púšti, keď pokušiteľ dobiedzal, keď spochybňoval Jeho autoritu, ako Božieho Syna. Keď bol hladný – mal pokoj, keď bol na streche chrámu – mal pokoj.. My máme pokoj  – sediac  v kresle,  majúc pohodu, nachádzajúc sa  vo svojej komfortnej zóne. Pán Ježiš  si svoj vnútorný  pokoj zachoval, aj keď bol postavený do tých najťažších skúšok. Pokušiteľ Mu všetko ukázal, čo mal a má vo svojej moci, celý svet Mu priam  kladie k nohám. Ježiš sa však nedá   oslepiť „pozlátkom“ tohto sveta.  Stačí sa „iba“ pokloniť –  a..  A čo by bolo prišlo  po Ježišovej poklone?  Nechceme domýšľať..  My dobre vieme, že jedine Bohu sa máme klaňať (Zj 19,10).