Plnosť milosti Božej
Maximálne dlhý advent je už minulosťou – takto presne pred mesiacom sme slávili začiatok nového cirkevného roku 1. adventnou nedeľou. Je už aj po Vianociach, blížime sa ku prelomu rokov. Pomaly prichádza novoročná realita, ktorej sa mnohí tak obávajú. O Márii sme toho počuli pomerne dosť a povedali sme si o nej mnoho zaujímavého slova. Ona uverila tomu, čo jej anjel Gabriel tlmočil. Pre porovnanie, ten istý Gabriel prišiel aj ku kňazovi Zachariášovi, ktorý jeho posolstvu vôbec neuveril a preto onemel na celých 9. mesiacov. Často sa podobáme Zachariášovi, mali sme však v tomto roku aj svetlejšie chvíľky, keď sme sa podobali Márii. Bohu vďaka za dar Ducha Svätého, ktorý spôsobuje dar viery v našom živote. K Márii sa vždy hodno vrátiť. Čo o nej vieme? Z biblického posolstva veľmi málo. No napriek tomu sa veľmi veľa o nej píše, ale nie v našich evanjelických kruhoch. Ideme niekedy do extrému aj my, že nepíšeme alebo nepublikujeme o nej takmer nič. Možno v advente a na Vianoce, keď má „liturgickú sezónu“. O Márii sme v našom cirkevnom zbore počuli pomerne dosť v decembri – počas adventu a tohtoročných Vianoc. Tak to skúsme „napraviť“ pomyselný deficit ešte aj týmito pár riadkami, aj keď už Márii skončila „sezóna“, ktorú mala doteraz. Stále sa však nachádzame vo vianočnom období. Archanjel Gabriel ju našiel v Nazarete, kde bývala so svojím snúbencom Jozefom. Chceli spolu prežiť život v manželskom zväzku s Jozefom. Mal živnosť, bol tesárom. Ona sa bude starať o deti – to bol vtedajší údel žien. Nakoniec im to všetko vyšlo, ale radikálne v inej podobe. Život sa im poriadne skomplikoval. Pán Boh vstúpil do ich života nečakaným spôsobom. Boh tým, že vstúpil do ich životov – im život dokonca sťažil, nie uľahčil. Aj preto, že Mária Bohu povedala áno. Tým sa začala pomerne ťažká etapa jej života. Ak aj my sme tak urobili , či tak ešte urobíme, život sa nám neuľahčí, ale práve naopak, môže sa nám sťažiť. Tým vás však nechcem odrádzať, aby ste Bohu nepovedali áno. Pánu Bohu nemusíme vo všetkom rozumieť, ako On koná v našom živote.. Stačí Mu dôverovať.. Ta kto vyslovila na svadbe v Káne Galilejskej posluhovačom:
„Urobte všetko, čo vám povie.“
J 2,5
To je dobrý recept pre prichádzajúci rok – robiť všetko to, čo nám Pán Ježiš Kristus vraví, odporúča aj radí.
V istej chvíli života, keď možno Mária práve rozjímala, (pri práci to asi nebolo – ako predpokladám), ju oslovil anjel Gabriel. Nikdy takýto pozdrav ešte doteraz nepočula od nikoho. Nikto ju nikdy takto predtým ešte nepozdravil. Pozdravy sú rôzne, ale tento? Čo to má znamenať? Mária je v šoku a v celkom oprávnenom, pretože anjel ju oslovil: „Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s Tebou.“ Tak tomu vôbec neporozumela, určite aj chcela, ale to sa vymykalo akejkoľvek jej každodennej skúsenosti a tým mnohým pozdravom, ktoré určite poznala. V druhom slovnom vstupe anjel už to trochu zmiernil a povedal jej: „Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha.“ Akoby to chcel zjemniť, pretože videl ten počiatočný šok a zarazenie. Pre žida tej doby to bol predovšetkým Boh, ktorý je plný milosti. Židia inak Jahveho nepoznali. On je ten, v ktorom prebýva plnosť všetkého. Nemohli vysloviť ani Jeho meno. Ale v človeku? Môže byť človek plný milosti? Nájdeme v Biblii postavu, o ktorej by sa to dalo skonštatovať? Nájdeme to pri opise niektorej biblickej postavy, pri ktorej je to aj výslovne uvedené?
Jedným z nich bol aj Štefan. Práve tomuto mučeníkovi prvotnej cirkvi je venovaná vianočná spomienka. V knihe Skutkov apoštolov čítame o ňom, že bol plný viery a milosti (6,8). Patril k siedmim diakonom, ktorých si vyvolili v cirkevnom zbore, aby sa dvanásti učeníci mohli viac venovať Božiemu slovu. Slúžil v tej praktickej každodennej službe. Začali však na neho prudko žiarliť, až ho to priviedlo k poprave ukameňovaním. Bez milosti ho kameňovali a on sa modlil aj za svojich nepriateľov tými známymi slovami: „Pane, nepočítaj im tento hriech! “ V tom mu rozhodne bol vzorom Pán Ježiš Kristus a jeho zomieranie na dreve golgotského kríža. V kritickej chvíli sa ukáže, čo je vo vás. Hraničná situácia rozhoduje a zjavuje, čo máte vo svojom vlastnom srdci. A čo odkryla v živote Štefanovom? No predsa plnosť milosti Božej. A keď sa toto všetko dialo, tak kameňujúci si poodkladali šaty k nohám mládenca Saula, budúceho apoštola Pavla (Sk 7, 54-60). Videl to všetko na vlastné oči. Pozeral sa na to veľmi zblízka. Takto sa naozaj zomiera, keď je človek plný milosti.. Určite to urobilo na neho silný dojem, pretože takto zomierať ešte nikdy určite predtým nevidel. Ešte tomu celkom nerozumel, pretože bol ešte zaslepený fanatizmom. A mal ešte lupiny na očiach, ktoré mu padli až pri jeho krste (Sk 9,18). A celkom tomu vtedy ešte nerozumel.. Prišlo to až neskôr..
A prešiel istý čas, prišiel Damask a to jeho obrátenie na Pavla (Sk 9,1-9). Bol to rozhodne akt Božej milosti. A on potom o tom všetkom veľmi veľa napísal. Napísal o Božej milosti viac, ako ktokoľvek iný pred ním.. Stal sa z neho básnik tejto milosti Božej, ktorá ho pred bránami Damasku zhodila a zrazila priamo až k zemi. Na túto tému sa však žiada samostatný článok, či úvaha: Pavel – básnik Božej milosti. Tak sa stane, ak Pán dá, v roku 2023. Saul musel tak padnúť hlboko „dolu“, aby ho Boh vo svojej veľkej milosti mohol pozdvihnúť k celkom novému začiatku smerom „hore.“ Jemu osobne bola táto milosť prislúžená a darovaná. V jeho listoch čítame o plnosti tejto milosti, ktorá je v Ježišovi Kristovi. Určite v tých mnohých slovách a listoch – adresovaných zborom a jednotlivcom – reflektoval aj svoj osobný príbeh, v ktorom sa našiel. Tak napr.:
„Zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom..“
Tít 2,11
Ak všetkým ľuďom, tak aj jemu samotnému. V úvode 1. listu Korintským (1,4) položil rovnítko medzi Pána Ježiša Krista a samotnú Božiu milosť tými slovami: “Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristu Ježiši..“ A do tretice: v 2. liste Korintským (12,8-10) napísal: „Tri razy som prosil Pána.. On mu odpovedal: „Dosť máš na mojej milosti, lebo moja moc sa v slabosti dokonáva.“ Ide o veľmi dôležitý biblický verš. Inými slovami by sa to dalo asi aj takto vysloviť: „Pavel, naučil som ťa lietať, preto ten kamienok v tvojej topánke ťa nemôže a ani nebude tlačiť.“ Pri lietaní kamienok rozhodne nevadí. Spomeňme si na to, keď na ceste budúcim rokom sa nám nejaký „malý kamienok“ dostane do topánky. Niečo nás vytočí, či niekto. Iste, stalo sa to neraz – v tomto odchádzajúcom roku. Spomeňte si, že sme darom milosti Božej, osobnou vierou v Pána Ježiša Krista – dostali krídla viery. Pán nás naučil lietať, ale nie hore v oblakoch. Pán nám dal životný priestor v milosti Božej svojho Syna Pána Ježiša Krista. Z tejto milosti sme žili aj v tomto roku, ktorý končí a pomaly vrcholí.. V tejto hojnej milosti Božej už čoskoro vykročíme na novú etapu rokom 2023.. Máme sa na čo tešiť – na plnosť milosti Božej zjavenej nám v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Čas milosti ešte trvá! O tom nám vydali mocné svedectvo aj ostatné Vianoce 2022. Nesvätili sme ich zbytočne. Boli prejavom hojnej Božej dobroty, lásky a milosti. Priniesli nám opäť hojné nadšenie pre Božie veci a pre Božie kráľovstvo a jeho šírenie.