Veža a kráľ

Ježišove podobenstvá podľa Lukáša

    Nie, dnes nebudeme hrať šach. Aj keď za zmienku to stojí. Veža je po dáme druhá najsilnejšia figúrka v šachu. Špeciálnym ťahom veže je tzv. rošáda, v ktorej sa súčasne  ťahá kráľom, aj vežou. Účelom rošády je premiestniť kráľa do bezpečnej oblasti a zároveň vyvinúť vežu. Kráľ sa posúva o dve polia smerom k veži a veža sa premiestni  na pole vedľa kráľa, na opačnú stranu, než na ktorej bola.  Veža a kráľ.  Budeme sa venovať aj veži, aj kráľovi, ale trochu inak, ako v šachu. Sú to  dve veľmi krátke podobenstvá  Pána Ježiša Krista – o nedostavanej veži, o kráľovi, ktorý tiahol do boja. Ide o tematickú dvojicu identických príbehov s rovnakou témou.  Na tejto „ploche“ rozohráme nie šachovú partiu, ale ponoríme sa ho hĺbky Ježišových slov a všimneme si aj ich kontext. Ide o veľmi  krátke mini-príbehy podobenstiev,  veľmi stručne vypovedané – napríklad na rozdiel od podobenstva o stratenom synovi, či o milosrdnom Samaritánovi, ktoré sú u Lukáša najdlhšie a najobšírnejšie.  Pri týchto našich dnešných dvoch podobenstvách by bolo možné  určite vypovedať aj nejaký dlhší príbeh, či poviedku o človeku, ktorý sa chcel predviesť..  Chcel postaviť niečo reprezentatívne, vložil  do toho všetko, seba samého, svoje financie, ale prehnal to.. Veľmi zle spočítal, alebo sa prepočítal, ale na začiatku si s tým nerobil žiadnu hlavu  – a na konci zostala len síce monumentálna, ale nedokončená  polo-stavba. Namiesto toho, aby ohromil, zostal mu len výsmech a oči pre plač.  Keby zbankrotoval – tíško a nenápadne, nikdy by sa mu nikto nesmial.  Možno raz – a dosť!  Možno by ho aj poľutovali. On si však chcel urobiť meno pred všetkými. Preto o to väčší smiech zožne. To, čím chcel ohromiť tam zostane, nadlho nedostavané a bude to na výstrahu a dôvodom pre smiech. 

     Z toho prvého zaujímavého príbehu by mohla byť ešte oveľa viac zaujímavejšia poviedka.  Druhý príbeh je o kráľovi, ktorý mobilizuje, vytiahne do boja proti protivníkovi, ale s hanbou sa vracia, pretože príliš neskoro zistil, že na to nemá, že ten druhý kráľ je oveľa oveľa  silnejší. Prepočítal sa! Vojensky, aj politicky. Nepripomína vám to niečo? Nechcem medzi tým ťahať až prílišnú analógiu, ale porovnaniu sa nemôžeme asi vyhnúť. Asi ani vy spolu so mnou.. Čítal som zaujímavý komentár o ruskom prezidentovi: „Vyliezol veľmi vysoko na strom a nemá taký dlhý rebrík..“

     Tieto príbehy   som vlastne  teraz prerozprával v negácii  – ako dva odstrašujúce príklady o ľuďoch, ktorí urobili chybu a my všetci  sa máme týmto chybám vyvarovať. V tom je aj podobenstvo o staviteľoch  –  ako dobrý a zlý príklad. Jeden staviteľ si spočítal, čo má a druhý nespočítal a zostal všetkým na smiech. Práve v Lukášovom podaní je to zhustené do sugestívnych otázok  –  kto z vás by bol taký blázon, že by sa pustil do stavby a nespočítal si náklad? Nesadli by ste si najprv a najprv nepočítali? A takú istú otázku by sme si mohli položiť aj v spojitosti s kráľom z podobenstva.. Už ale toľko takých kráľov behalo po zemi, že?  Nie je to nejaká dobová narážka?  K tomu prídeme ešte trochu neskôr. 

     Zo slova veža mnohým vykladačom  šedivejú vlasy. To slovo je veľmi všeobecné. Grécke slovo pyrgos môže znamenať hocijakú vežu – obrannú, strážnu alebo strážnu búdku na vinici, alebo dokonca aj sýpku, alebo inú budovu.  Kto stavia akúkoľvek vežu, musí si spočítať náklady. Aj keby to bol napr. aj vodojem. Podobenstvo je to aj preto, aby si človek niečo konkrétne  predstavil.  Veža teda nie je základné obydlie, či dom (ako pri staviteľoch). Nie je ju potrebné stavať za každých okolností.  Keďže každý chce mať strechu nad hlavou, musí sa do takejto potrebnej stavby pre každodenný život – domu – pustiť každý.  Stavba veže je už trochu iná kapitola. Asi by sa mu ani nesmiali, aj  keby sa staviteľovi nepodarilo postaviť dom. Tu však ide pravdepodobne o niečo, čo stavať vôbec nemusel, ale tu išlo o niečo, čím sa chcel veľmi chváliť a urobiť si meno! Na to nemáme  zabúdať práve pri výklade  tohto  podobenstva. Ide o stavbu –  z toho uhla pohľadu – až o megalomanskú. Dnes sa tomu vraví – megalomanské „baroko“ alebo nejaká reprezentatívna budova firmy. Alebo onen kráľ buduje kráľovské opevnenie a kráľovsky obrovský palác s vežou ako mrakodrapom – a on to jednoducho prehnal. 

     Kde sa ešte veža spomína v Biblii? Čo nás hneď napadne?  Veža pyrgos sa predsa 1.x spomína v príbehu o Babylonskej veži, ktorá mala ohromiť úplne všetkých, ktorou stavbou ľudia chceli niečo dokázať  a dosiahnuť až do neba – a skončilo to veľkým fiaskom.  Nikdy nebola dostavaná. A je na smiech, je to veľmi odstrašujúci príklad. V starovekom či orientálnom svete, čo je potrebné veľmi podčiarknuť,  je smrť menším zlom, než samotný výsmech. Keď sa pozriete do mnohých plačov a nárekov v Žalmoch, tak neviete, či žalmistu trápi viac smrť alebo posmech. Nakoniec pri našich podobenstvách o  nedostavanej veži, aj pri kráľovi – hrozí nebezpečenstvo výsmechu, pretože kráľ začal vyjednávať príliš neskoro. Je známe, že napr. práve prví kresťania sa prudko vysmievali zo smrti vo veľkonočné ráno v tom známom  hymne:

„Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo?  Kde je, ó smrť osteň tvoj?“  

(1 K 15, 54-55)

Smejú sa kvôli tomu, že sa veľmi  precenil! Keby nebol začal stavať, nikto by sa mu nesmial. Výsmech je to to najpotupnejšie, ani smrť nie je taká zlá, podľa tohto biblického poznania.  Preto tieto dve podobenstvá sú tematicky zajedno – človek si má rozmyslieť, či na to má, či na to nemá. Odhad vlastných síl je niečo, čo má rozhodnúť, či to ozaj nie je nad jeho sily.  

    Možnosti výkladu sú možné v tomto – kráľ a staviteľ  je učeník Pána Ježiša Krista. Kontext tohto podobenstva nám napovedá,  že by mohlo  ísť o nasledovanie.. Mohol by to byť aj sám Pán Ježiš Kristus, ktorý je na ceste do Jeruzalema a musel si  „spočítať“, či má na to, do čoho sa púšťa.. Inak by mal zostať v Galilei. Alebo sa vrátiť k drevu a stolárčine, a ďalej bol tesárom. Aj takto sa môžeme  pozerať na tieto podobenstvá.  

    Všimnúť si chceme však aj kontext týchto dvoch príbehov. Čo sa nachádza pred samotnými podobenstvami  o veži a kráľovi?  Pán Ježiš  vyučuje  zástupy. Prichádzali v k Nemu v húfoch. A tu prichádza ono slovo: „Kto nemá v nenávisti otca i matku, nemôže byť mojím učeníkom..“   Dokonca musí aj nenávidieť samého seba. Nejde však o nenávisť, to určite nie. Ide o tzv. hebreizmus, ktorý nám pripomína potrebu „odpútania sa“..  Človek nemôže byť učeníkom Pána Ježiša len tak, keď mu v tom nič nebráni. Nasledovanie, pokiaľ sa človek na to dá, má absolútnu prednosť pred všetkým. A v tom nasledovaní sa môže dostať aj do konfliktu s okolím, s vlastnou rodinou (Lk 9, 57-62), či dokonca aj so sebou samým. Pokiaľ človek začne cúvať, že síce hovorí, že Božie kráľovstvo je dôležité, ale.. to a to a to.. že musí počkať  –  tak je veľmi smiešny, ale zosmiešňuje aj tú samotnú zvesť. Tak obidve podobenstvá nás pozývajú, aby človek zvážil, či na to má alebo nie. Zvážiť, či pôjde do Božieho kráľovstva alebo zostane doma?  Ježiš nepotrebuje horko-krvných učeníkov, ktorí sa nadchnú a potom „odpadnú“, keď pôjde do tuhého. Nakoniec všetci odpadli..  Okrem Jána, ktorý bol ako jediný z učeníkov na Golgote. Nakoniec vykladači (vzhľadom na kontext) sa prikláňajú aj k  tomu, že tieto podobenstvá sú o tých, ktorí na to „nemajú“  a rozdiel je iba v tom, ako skoro na to prídu, alebo vôbec  neprídu.. Je to aj o nás, ktorí  si  nanovo uvedomujeme, že vlastne „na to nemáme“, ale Duch svätý prichádza na pomoc našej mdlobe (R 8,26.27). Ani Boží ľud na to nemal, aby vo svojich dejinách zvíťazil nad okolitými národmi. Ani Dávid na to určite  nemal, aby porazil Goliáša. Ako refrén mi znejú slová pri prechode cez Červené more:

„Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho.“  

(2 M 14,14)

    Podobenstvá sú  teda opäť provokatívne – spočítajte si, že na to Božie kráľovstvo nemáte a zostaňte  včas doma. Alebo chcú nás vyprovokovať k celkom opačnej reakcii?  Jednal sám Ježiš podľa tohto podobenstva? Nie? Zaujímavým momentom v tomto príbehu môže byť aj táto myšlienka: v Jeruzaleme padne v boji a bude ešte nekompromisne vysmievaný, bude zabitý a nedokončí „ svoju stavbu“ – takže o to viac bude posmievaný. Ani Jeho smrť nebola tak potupná, ako výsmech!   Ako teda tomu všetkému rozumieť?  Ježiš tieto podobenstvá vzťahuje na seba. Ak naznačuje, že slabší ma vyjednávať a finančne slabší nemá stavať – a predsa nevyjednáva a stavia, tak tým chce povedať: ja som si spočítal, že nie som slabší protivník, že na to mám! Inými slovami: viem, do čoho idem! A môžete ma nasledovať!  To, čo vyzerá na prvý pohľad ako výprask a porážka, bude nakoniec jedinečné  víťazstvo.