Hľadajte Hospodina, dokiaľ…

    Mesiac október k nám  opakovane prichádza vždy s bohatou ponukou. Na začiatku mesiaca slávime poďakovanie za úrody zeme, na konci mesiaca máme  Pamiatku reformácie. Tieto dve  slávnosti rámcujú celý október. V predposledný októbrový deň, v nedeľu 30. októbra  máme  stretnutie pri Skale v Tatranskej Polianke. Sú to jediné služby Božie v našom cirkevnom zbore v lone tatranskej prírody.  Mnohí sa na ne tešia, keďže sa v lone Božej pestrej prírody vždy dobre „vyvetrajú“ a kde vždy vanie čerstvý vánok, bez akejkoľvek zatuchliny. Začiatok októbra prináša tradične udeľovanie Nobelových cien. V tomto čase poznáme už  takmer všetkých laureátov tohto najprestížnejšieho  celosvetového ocenenia.  Poznám však jedného pána doktora (nie osobne) , ktorý si ju ale neprevzal, resp.  nestihol to.. Tým bol Albert Schweitzer (1875-1965) ktorý ju dostal pred 70 rokmi, v roku 1952. Dostal ju za mier a za  altruizmus. Ak trochu viac poznáte jeho životný príbeh, tak viete,  že celá akademická Európa sa o neho bila, tie najprestížnejšie univerzity  sa usilovali o to, aby prednášal na ich fakultách. Predstavte si tu situáciu – on o to vôbec nestál. Urobil si posledný doktorát z medicíny a odišiel do Afriky, do Lambaréne, kde založil nemocnicu pre malomocných.  Ako Európan pociťoval dlh voči Afrike, ktorú sme kolonizovali a narobili tam veľa zla. Je známy aj ako milovník a interpret Bachovej hudby, koncertoval aj v Prahe, v kostole v Jirchářích, kde má odhalenú pamätnú tabuľu.. A tu mi napadajú slová ap. Pavla, ktoré adresoval do Efezu: „Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní.“ (6,2) Boli sme povolaní, aby sme reprezentovali nášho Pána v tomto svete.

      Boli sme však povolaní aj k hľadaniu Hospodina. Vždy a nanovo v každom novom dni nášho života. Nik z nás nemôže povedať, že Ho už našiel tak, že Ho viac nepotrebuje hľadať. Alebo že Ho už našiel tak, že to už ma raz a navždy vyhrané. Je to ako s tým slovom nášho Pána:

„Hľadajte Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude nám pridané.“

(Mt 6,33)

Hľadáme a nachádzame, bojujeme a zápasíme. Strácame, ale aj určite mnoho a mnohé  nachádzame.  Je čas milosti, ešte sa nám a mnohým  stále dáva nájsť. Ešte sú dvere otvorené. Ešte je šanca, ešte je príležitosť. Ešte sa dá nastúpiť.. Pripomína mi to scénu z pražského metra, kde počujeme opakovane hlas:  „Ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají.“  A keď Boh zatvorí, tak už potom nikto neotvorí. Na korábe pri potope Boh za Nóachom a jeho rodinou dvere zatvoril (1M 7, 16). A už ich nikto nemohol otvoriť. Doba milosti sa vtedy, pred potopou  skončila. A opäť počujme slovo Pána Ježiša Krista: „Ako bolo za dní Nóacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“ (Mt 2437). Ľudia  jedli a pili a hodovali a nikto nič nespozoroval.  Dni pred príchodom Syna človeka sú identické tým v dobe Nóacha. Žijeme akoby posledné dni a časy.  Všetko tomu nasvedčuje..  Keď sledujete všetko dianie vo svete, ale aj chaos u nás na Slovensku, tak sa tomu pocitu nemôžete ubrániť.. K tomu sa pripája naša domáca  politická nestabilita, energetická kríza, hrozba jadrového útoku atď atď.. Povedané slovami Václava Havla: „Blbá nálada“. Tá vládne, kraľuje a dominuje medzi nami. Hľadáme niečo, čomu by sme sa mohli potešiť.. Hľadáme niečo, čo by nás rozradostnilo.. Hľadáme nejaké potešenie..  Ťažko sa hľadá..  Existuje vôbec niečo také?  Nedávame sa odviesť, nedáme sa odlákať mnohým hlasom toho sveta: ako to všetko môže Boh dopustiť? A do toho všetkého ešte aj tá tragédia v nedeľu 2. októbra večer v Bratislave na Zochovej. Akoby Pán Boh všetko preto robil, aby sme v Neho neverili. A predsa!  Potrebujeme predovšetkým Hospodina hľadať.. To je výzva do týchto pohnutých októbrových dní.. Počujeme ju? Dotýka sa nás? Vnímame ju celým svojím srdcom?  

     Hľadať Ho o to viac, hľadať Ho o to intenzívnejšie. Hľadať Ho celým srdcom, pretože často  poľavujeme, márnostiam sveta dávame prednosť pred Božími vecami. Izaiáš vyzýva: hľadajte, dokiaľ sa dáva nájsť. Vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! Bezbožník nech opustí svoju cestu. Aj ten má ešte šancu, lebo je ešte stále  čas milosti.  Ten by mohol byť dnes napríklad aj.. Skúste si doplniť konkrétne meno. O prezidentovi Ruska bolo práve v týchto dňoch skonštatované, že vstúpil do dejín a do histórie, ako lotor. A keď sme to počuli, tak manželka povedala: ale ešte aj lotor má šancu!  Konštatujeme to na základe onoho lotra na kríži, ktorému zapla kontrolka a v poslednej chvíli sa obrátil a Ježiš mu povedal: „Hovorím Ti, dnes budeš so mnou v raji.“  Lotor má ešte šancu, keď mu zapne kontrolka, keď príde sebareflexia. Ale nemusí to prísť.. Tá šancu tu je, ale je to 1:1.. V prípade toho druhého lotra k tomu ponoru do seba samého neprišlo.. Je to také ľahké, ale niekedy veľmi ťažké.. 

    Ako sa do dejín zapísal napr. Alfred Nobel?  Akú sebareflexiu prežil? S ním a so založením Nobelovej ceny, ktorá sa na  pokračovanie udeľuje práve počas októbra, sa spája jedna celkom kuriózna historka..   Vieme, že bol vynálezcom  dynamitu a v roku 1867 si ho nechal aj patentovať. Chcel ušetriť baníkom a robotníkom prácu pri razení tunelov a pri stavbe ciest. Podarilo sa mu vyrobiť explozívnu zmes zloženú prevažne z nitroglycerínu. Dúfal, že deštruktívna sila jeho vynálezov pomôže skoncovať s vojnovým násilím a odradí armády od vzájomného zabíjania a ničenia. Jedného rána roku Pána 1888 si prečítal svoj nekrológ. To ho poriadne zaskočilo!  Stala sa obyčajná chyba. Zomrel  totiž Alfredov brat, ale novinár sa pomýlil a napísal článok o smrti Alfreda. Nesmierne ho šokovalo, ako ho svet vníma: „Dynamitový kráľ, veľký priemyselník, ktorý zarobil nesmierne bohatstvo na výbušninách.“ Veľké úspechy vo vede a podnikaní ho však neurobili šťastným. Sprevádzala ho melanchólia, osamelosť a nešťastie. Účinky jeho vynálezov na bojiskách ním tak otriasli, že sa rozhodol to napraviť. Svojím testamentom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti  – v rôznych oblastiach – Nobelovu cenu. 

Albert Schveitzer sa veľmi výrazným spôsobom zapísal do dejín. Aj preto, že hľadal Hospodina celým svojím srdcom. Hľadal možnosť, ako mu prakticky poslúžiť vo svojom každodennom živote. Od neho pochádza ten zaujímavý citát: 

„Naozaj  šťastní sú tí, ktorí hľadali cestu k službe iným a túto cestu našli.“ 

  Bol to život plný hľadania, ale aj nachádzania. Aj v tejto oblasti nám môže poslúžiť za vzor nám všetkým. „Každý si svoje Lambaréne musí nájsť sám. Ale musí sa o to veľmi  veľmi usilovať. Nie je to vôbec jednoduché.“  Pán Ježiš neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal svoj život, ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20,28).   V službe sa našiel. A mnohí po Ňom, ktorých k tejto službe lásky motivoval. Tá mu priniesla skutočný vnútorný pokoj a pocit šťastia. A opäť mi to pripomína citát, slovo apoštola Pavla: „Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne velikým ziskom, lebo nič sme  nepriniesli na svet a  ani nič odniesť nemôžeme.“ (1 Tim 6,6)  A náš priemyselník, vynálezca dynamitu Noble to skonštatoval takto:  „Spokojnosť je jedine skutočné šťastie.“  Ten vnútorný pokoj našiel v niečom ušľachtilom, čo dodnes nesie jeho meno.

     Pán Ježiš Kristus nedostal nikdy Nobelovu cenu,  či dokonca nejakú medailu.  Nikto mu ju nedal. Nezáleží  na tom! Záleží na tom, ako sa k Jeho mocnému dielu postavíme my sami. Ako ho oceníme svojím vlastným srdcom. Na aký piedestál svojho srdca ho postavíme.  Boží Syn nikdy nedostal žiadnu cenu a predsa vykonal nevyčísliteľné a neopísateľné dielo.  Zachránil celý svet – od večnej smrti a moci diabolskej. Najväčším ocenením pre nášho  Pána bude to, keď otvoríme dvere svojho srdca pre bohatú ponuku, ktorá z tohto vykonaného diela ku nám všetkým plynie. Oceníme ho za predpokladu, že budeme hľadať jeho dosah pre náš pozemský, ale aj večný život. Bez toho to nepôjde. A nebude to ani automaticky. Je potrebné hľadať spôsob, ako prísť k tomuto úžasnému poznaniu a oceneniu svojím vlastným srdcom, mocou Ducha Svätého. To je tá najväčšia cena, ktorú udelíme Pánovi v komôrke nášho srdca. A vždy a nanovo sa za to poďakujeme v každej svojej modlitbe. Naše spasenie sa nerodilo a nezrodilo ľahko. Božieho Syna Ježiša Krista to stálo život. Bolo to aj za cenu Jeho krvi, pretože bez vyliatia krvi niet odpustenia. ( Žid 9,22) Oceň si to aj dnes a nanovo pri svojej modlitbe v komôrke Tvojho domova (Mt 6,6), či kdekoľvek na cestách vlastného života.