Boh je nevyčerpateľné more
Pri mori vás všeličo napadne. Obloha je azúrovo blankytná, to „nebeské more“ je vysoko nad našimi hlavami.. Rovnako vyráža dych, ako aj to tyrkysové more dole.. Človek sa nevyhne častým pohľadom dohora, aj smerom dole. Pri mori vás napadne: dá sa vôbec prečerpať? Pokorne a opätovne dvíham svoj zrak smerom hore, pozerám na šírošíre more nebeskej klenby – z mojich pier vinie sa niť prosieb stých.. Nie každému je to dané počas tohtoročného leta. Duša sa napĺňa pokojom z neba, zlaté slnko jej dáva svoj jas.. A cítiš, že náš Pán si práve dnes vybral Teba za „toho“ svojho, že žije v tebe, že žije v každom z nás.. Zostaneš v úžase nad krásou, ktorá každého presvedčí, že je tu Boh, že je tu blízko nás, že je tu s nami.. Podľa svedectva a vyznania kráľa Dávida: „Obkľučuješ ma zôkol – vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.. Kam by som mohol zájsť? Aj keby som býval pri najďalšom mori..“ (Ž 139) Boh má všade „dosah“, jeho pokrytie je „celosvetové“.. Kam sa ti niekto nedovolá, tam ťa Boh stále nájde.. Neustále nad nami bdie Jeho mocný Duch, je pri mne, pri nás a v nás – s našimi plánmi i s nami i dnes, keď páľavou sa trasie vzduch.. More ma objíma svojím tajomstvom, svojím posolstvom, svojou jedinečnou krásou a silou, aj touto našou vytúženou jadranskou dovolenkou. A počuješ to predivné Božie zasľúbenie, že „všetky poklady mora sa k tebe obrátia.“ (Iz 60,5) Pri mori vás ozaj napadne hocičo. Stalo sa to aj vám? Aj to, že Boh môže byť ozaj hocikde.. Uprednostňuje však Tvoje srdce.. Pán Boh môže byť všade – naozaj kdekoľvek.. Na horách, pod morom, v mori, ale vždy najlepšie je mu v Tvojom srdci. Je to príbytok, v ktorom sa dobre cíti. Keď sa srdcom kocháš nad tým všetkým, čo pre nás stvoril. Okolo nás je toľko krásy, v malých, aj vo veľkých veciach, priateľoch v rodine, v krajine, v spievajúcich vtákoch.. „ Zastavte sa a uvažujte, ďakujte a premýšľajte o daroch dnešného dňa..
„Dotknite sa zázrakov života a radosti.“
(A.P.Čechov)
Je to aktuálna výzva a pozvanie nielen do dovolenkových a prázdninových dní. Tie sa časom skončia, začne opäť a nanovo realita života – so všetkým tým, čo život prináša. A radosť z prežitého vytvára priestor pre nový pohľad do prítomnosti, ale aj pri pohľade do budúcnosti. Dnes sme svedkami toho, ako nám často predpovedajú neradostnú, aj politickú jeseň. Čo všetko nás čaká. Oberie nás o radosť? „Radosť sa vidí ako zastávka na ceste za šťastím, šťastie je istý druh atmosféry, v ktorej sa môžete ocitnúť .. ak sa vám to podarí.. Radosť je svetlo, ktoré vás napĺňa nádejou, vierou a láskou.“ (A. Rogers John)
Pri mori vás naozaj a vskutku všeličo napadne.. Aj tá myšlienka v úvode. Pri mori sa takejto otázke asi ani nedá vyhnúť.. Hneď ju aj zaženiete, pretože je to nerealizovateľné. Je to absolútne nemožné. Je to vylúčené! Pozriete sa na more a hneď vás to prejde.. V pomerne známom príbehu, ktorý sa spája s nám blízkym Augustínom vystupuje malý chlapec, ktorý sa práve o to usiloval. Ten mušľou na brehu mora chcel prečerpať more do malej jamky v piesku, ktorú si vyhĺbil na pláži. Išlo údajne o sen, či videnie Augustína, ktorý sa obrátil po mnohých modlitbách svojej zbožnej matky Moniky. Traduje sa, že za obrátenie svojho syna sa modlila mnohé a mnohé roky. Opýtal sa teda chlapca, čo to vlastne robí – a že nikdy sa mu to nikdy nemôže podariť. Ten mu pohotovo odpovedal a vyjadril nezmyselnosť aj jeho úsilia práve v duchovnej oblasti.. Chlapec to prijal, ale mal údajne aj dodať: „Tak, ako sa to nepodarí mne, tak ani tebe sa nikdy nepodarí pochopiť tajomstvo svätej Trojice tvojím vlastným rozumom.“ Aj tento príbeh potvrdzuje, že k Pánu Bohu sa môžeme priblížiť len tak, ako Mojžiš sa priblížil k horiacemu kru (1 M 3,1-12) – len tak, že si vyzujeme obuv a v pokore uznáme svoju neschopnosť porozumieť toto najhlbšie tajomstvo nášho nekonečného Boha. Pred Ním sme všetci naozaj ako ten chlapček na morskom brehu. Tak to cítim opakovane pri každoročnom pobyte pri mori. Je vždy úžasné a jedinečné, po roku ho nanovo naživo zažiť v plnej kráse a naživo.
Ponúkam vám zopár postrehov a myšlienok od mora z júla tohto roku. Lúč slnka na ruke, dotyk podvečerného sviežeho vánku na líci, vôňa a šum mora, ktoré obmýva každú časť vášho tela. Obrazy mora a jeho premeny sú pre mňa nevyčerpateľnou inšpiráciou.
„Na svete je toľko vecí.. Len keby sme mali oči, aby sme ich videli.. Srdce, aby sme ich miloval.. A ruky, aby sme ich k sebe aj pritiahli.“
(L. Montgomery)
Radosť a vďačnosť v srdci je ako more, môžete ho opakovane naberať vedrom a aj napriek tomu ho vždy zostáva dosť a dosť.. More je nevyčerpateľné. A predovšetkým a hlavne – Boh je nevyčerpateľné more. O vode vždy sa konštatuje, že ju čerpáme. V tom známom biblickom príbehu išla žena Samaritánka načrieť vody z Jákobovej studne na pravé poludnie. Nechcela nikoho stretnúť, stretla samotného Boha. Ten sa jej prihovoril a ponúkol jej živú vodu. Povedala mu: „Pane, ani načieradla nemáš a studňa je hlboká.. „ (J 4,11) A prorok Izáiáš (55,1) nás pozýva: „Ó, všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí..“ Čerpáme zadarmo, naberáme plným priehrštím do našich prázdnych dlaní a prázdnych sŕdc.. „Tvoje nesmierne dary môžem brať iba do týchto prázdnych dlaní. Veky odchádzajú.. A ty stále nalievaš.. A stále je kam liať.“ (R. Thakur). Také prázdne dlane máme na oltári v Tatranskej Lomnici, na mramorovom stole. Je to dar od nášho partnerského cirkevného zboru v Almen, v Holandsku. Nám sa opäť nalievala Božia láska, požehnaná bola naša jadranská dovolenka. Dopriala nám ju opäť Božia láska.. Naše prázdne dlane sú vždy pripravené prijať hojné Božie požehnanie. To je to načieradlo. Načerpali sme v hojnosti z Božej plnosti, v mnohej radosti z toľkej to Božej milosti. Tým „načieradlom“ z Božieho nevyčerpateľného mora je predovšetkým tvoje srdce. Záleží, s akou veľkou nádobou prídeš – a s akou túžbou. Koľko si pre seba naberieš, ale vždy tu bude dostatok aj pre iného. Boh sa nedelí. Tak to konštatuje jedna myšlienka:
„Nekonečný Boh sa môže odovzdať každému zo svojich detí. Nedelí sa tak, aby mal každý časť, no každému sa odovzdá tak naplno, akoby nik iný ani nejestvoval.“
(A.W.Tozer)
Tak som sa cítil a tak sa cítim opakovane pri mori. Máte skúsenosť a zážitok, že sa nachádzate akoby medzi dvoma morami – tým nebeským a tým pozemským. A váš pohľad smeruje ešte aj ďalej, až za horizont. Prekonávame mnohé diaľky a takmer „neprekročiteľné“ hranice. To len viera dokáže. Vidíte tú veľkosť a priam nekonečnosť a zároveň našu ľudskú ohraničenosť a obmedzenosť. K tým pocitom sa často vraciam, keď píšem tieto riadky. Takmer neopísateľné chceme opísať chabými ľudskými slovami. Chcem to opísať, vystihnúť podstatu a vtesnať ju do ľudských obmedzených slov. Podobám sa do istej miery tomu chlapcovi, ktorý chcel prečerpať more do malej dierky v piesku na brehu. Augustín sa zasa usiloval „vtesnať“ nesmiernu Božiu velebu do nášho maličkého ľudského mozgu. Mnohokrát sa o to neusilujeme aj my sami? Nekonečné a ohromné – vtesnať do konečného. Tu nám pomôže iba čistá viera, ktorá nás vyzýva prijať to, čo nám sám Boh poodkryl zo svojho nekonečného Bytia. Pravdou je, že Boh je tak malý, že sa zmestí do ľudského srdca a zároveň tak veľký, že Ho nebesá nebies nemôžu obsiahnuť. Tak sa modlil kráľ Šalamún pri posviacke chrámu v Jeruzaleme (2 Kron 6,18) .
A na záver ešte jeden z mnohých postrehov a inšpirácií od mora. Po mori sa plavia obrovské lode. Čo je dôležité pre všetky lode, lodičky a člny? No predsa – voda mora! Bez vody sa nedostanú do cieľa plavby – do prístavu. Iba po mori môže každá loď doplávať do vytúženého prístavu. To je úžasný obraz aj pre nás – aby sme aj my doplávali do nášho cieľa, do večnosti, potrebujeme tiež more. Je to more Božej lásky, je to more odpustenia, je to more milosti Božej v Kristu, do ktorého sa môžeme neustále ponárať. Sme všetci na jednej lodi, ale doplávať potrebujeme každý z nás osobne a za seba. Tvoja plavba životom, aj napriek mnohým neočakávaným búrkam smie skončiť „na tom druhom brehu“.. Vo vytúženom domove. Bez mora Božej lásky to rozhodne nepôjde. V našej piesni to vyznávame a spievame: „Byť Tvojím, večná láska túžim, do mora lásky tej sa hrúžim.“ (ES 245,1) Do nevyčerpateľného mora, z ktorého sa dá vždy prečerpať a naberať plným priehrštím..