Boží tanec lásky

    S akou ľahkosťou, ale aj veľkou vďačnosťou dnes vyslovíme dve slová: Svätá Trojica. Zápas o učenie Trojice  trval    400 rokov.  Je to  originálne a jedinečné kresťanské učenie. A opakovane tvrdíme, že tým nie je nijako  ohrozená viera v jedného Boha. Ide o trojičný model vzájomnej služby a lásky. Poznáme klasické apoštolské vierovyznanie – s  „3x verím“.. Často ho používame vo forme piesne, či slovného vyznania. Pri konfirmácii ide o vyznanie viery konfirmandov, ako vrchol celej slávnosti.   Najmä počas slávnostných  bohoslužieb používame aj Nicejsko-carihradské  vyznanie z roku 381. Postrehli ste,  že už je trochu iné. Nielen dlhšie, ale aj akosi ešte inak „plnšie“  a oveľa hlbšie. Sú tam slovné spojenia, ktoré sa postupne rozvíjali a časom  pridávali. Tak napr.: „Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého bolo všetko stvorené..“  Sú v ňom použité rozšírené a kvetnatejšie slovné spojenia, než ako to máme v apoštolskom  „jednoduchom“, ale veľmi výstižnom  vierovyznaní. 

     Na priblíženie možno použiť aj takýto príklad: lúč svetla nemožno brať celkom  izolovane. Vychádza zo zdroja, nemožno ho chápať osve . Tak aj lúč Ducha Svätého  je vždy odkázaný na zdroj, z ktorého vychádza a prichádza k svojmu adresátovi.. K tebe, aj ku mne.  Tak aj tri  osoby Svätej Trojice nemožno  chápať izolovane , ako to neraz  často robíme. Oddelene opisujeme jednotlivé  dielo Stvoriteľa, Vykupiteľa  a Posvätiteľa. Delíme osoby Trojice,  neberieme ich ako jednoliaty, navzájom prestupujúci  sa celok. Osoby Trojice sa ale  navzájom  prenikajú a prestupujú jedna cez druhú.  Veľmi zaujímavé texty  v tomto smere podáva Ján Damascénsky (650-754), ktorý veľmi aktívne rozvíjal učenie o Trojici a o vzájomnom prenikaní troch  osôb v nej. Vychádzal z pojmu „perichoresis“. Pôvodný význam tohto slova doslova znamená: „chodiť dookola.“  V gréčtine označoval svadobný tanec aspoň troch osôb, ktoré sa pohybujú v kruhu, pričom sa telom striedavo natáčajú dovnútra a von podľa rytmu hudby. Pri zrýchľovaní tempa sa tri osoby stávajú súčasťou jedného tanečného celku. A práve spomínaný autor konštatuje, že  perichoresis je –  Boží tanec lásky.  Tri božské osoby majú jednu nekonečnú a nedeliteľnú podstatu, vzájomne sa prenikajú bez toho, aby boli rozdelené a od seba úplne oddelené.  Z tohto vyplýva ich úplná  rovnosť a spolu-večnosť. Ide o vzájomný vzťah dávania a prijímania, ktorý nazývame tým známym, ale často devalvovaným naším slovom –  láska.  Perichoresis je Boží tanec lásky.  Ježiš Kristus svojím dielom – svojím vtelením, zvestovaním evanjelia, smrťou a vzkriesením nás znovu učí „kroky“ tohto Božieho tanca. Mohli by sme povedať, že nás zapája, aby sme sa stali súčasťou božskej perichoresis, radostnej oslavy z návratu márnotratných synov a dcér do domu Trojjediného Boha. A s ľútosťou konštatujeme, že  často aj kvôli nášmu egoizmu narúšame tento rytmus Božej lásky.  

    Trojičný model vzájomnej lásky a služby je príkladom aj pre náš tanec života. Ježiš Kristus nás učí „kroky“, ako sme sa im kedysi učili  v tanečnej. Ako položiť nohy – kde ich dať, kde zas  nie. A to je obrazné posolstvo – kde sa dá ísť, či kde naše kroky by vôbec nemali smerovať. A to priamo a doslovne.  Tak napríklad – neísť  tam, kde sa z Pána Boha vysmievajú. A to nám hneď tlmočí prvý známy žalm:

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, v  kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom ma záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ 

Ježiš aj nás zapája, aby sme sa mohli stať súčasťou Božej perichoresis, radostnej to oslavy. Vťahuje nás do nej, do oslavy, do radostného kolotanca. O ňom sa dočítame v žalme 87,7 : „A budú spievať ako v kolotanci: v Tebe sú všetky moje pramene.“   Český teológ Tomáš Halík  sa venuje aj tejto téme. Ak čítate jeho knihy, mohli sa s tým stretnúť. Píše v luteránskom duchu a preto  mnohé jeho tituly sú vyhľadávané aj protestantmi.   V knihe „Chci, abys byl“ je o tom kapitola v úvode, aj na konci.  Tanec, ako taký, nás vťahuje do pohybu. Trojica – to nie je nič statické. Aj ona nás vťahuje  do pohybu,  do tanca a rytmu života –  možno viac, ako by to tušili, predpokladali, alebo aj očakávali. 

    K tancu patrí aj radosť. Radosť zo života. Túto radosť mal aj náš Pán Ježiš. Rozveselil sa  Duchu Svätom, ako to čítame v texte Lk 10,21-24. Pravá radosť je iba v Duchu Svätom, nie mimo Neho.   „Radostné srdce rozjasňuje tvár“, čítame v knihe Prísloví ( 15,13). Smie to byť aj naša, aj tvoja radosť, že máš Boha nad sebou, vedľa seba a priamo aj vo svojom vnútri. Aj takto sa prezentuje Trojica: Boh nad nami, vedľa nás a v nás.  Pán Boh chce prebývať v Tvojom vnútri. Duch svätý sa inkarnuje do srdca človeka. „Boh je radosť. Preto si postavil slnko pred svoj dom“, tak to prízvukoval František z Asisi.  Radosť ako ovocie Ducha – je hneď po láske (G 5,22). Ježiš ide v ústrety smrti, ale hovorí o radosti. Aký to paradox! Ján zaznamenal:

„Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná.“  

(J 15,11)

Dá sa hovoriť o našej radosti aj v týchto pomerne smutných dňoch?  Možno nás zaujme nasledovný príbeh. Istý ateista povedal jednému kňazovi: „Vidím, že ste stále smutný. Tým ma iba utvrdzujete, že žiadny Boh nie je. Keby bol, museli by ste predsa žiariť radosťou.. Potom by som si povedal, že na tom, čo sa hovorí v kostole, predsa niečo bude.“ Pán Ježiš plný radosti v Duchu Svätom  prehlásil: „Všetko odovzdal mi Otec a nik nevie, kto je Syn, len Otec  a  kto je Otec, len Syn, komu by Syn chcel zjaviť.“  A určite to tajomstvo chce zjaviť aj tebe a nám všetkým.. Patríme  k tým vyvoleným. Trojica sa totiž  neuzatvára iba do seba samej. Ponúka plnosť lásky  a pozýva do tanca. Vťahuje človeka do svojho vnútra, do svojho vnútorného života plnej lásky a kolotanca. Model Trojice – je vlastne modelom aj nášho pozemského šťastia. 

       Čím sme starší, tým sme akýsi vážnejší a váženejší a dôstojnejší. Často nám chýba radosť a smiech, pri ktorom by sme sa mohli zhlboka nadýchnuť. Napríklad smiech detí je priam nákazlivý. Vraj iba deti dokážu prežívať svoje sny. Priali by sme si byť stále deťmi, ktoré tak trochu aj bláznivo si vedia užívať priam nekonečnosť ich slobodnej vôle. A zároveň s hravou ľahkosťou dokážu vnímať každý okamih svojho života. Pán vraví: „ak nebudete ako deti..“ (Mt 18,3) V hravosti a radosti buďme ako deti, v zodpovednosti za svoj duchovný život  buďme dospeláci.  Radosť z tajomstva  a hĺbky Trojice  je aj napriek tomu, že teraz poznávame len čiastočne. Naše časté slovné spojenie „špička ľadovca“  chcem použiť aj v spojitosti s Trojicou. Viditeľná z ľadovca je iba 1/10, ostatné nevidíme  –  9/10  je skrytých  pod vodnou hladinou.  Tak to vyznal ap. Pavel v Hymne lásky: „Sčiastky poznávame, sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie.“  (1 K 13) V jej závere čítame: „Teraz však zostáva viera, nádej a láska, to troje..“  Aj medzi  touto „pozemskou trojicou“  je perichoresis, vzájomné prestupovanie, ako aj  v samotnej Trojici. V tej duchovnej oblasti všetko súvisí so všetkým.        

      Na správnu orientáciu v neznámom priestore  sme si zvykli používať GPS. Spoliehame sa na navigačný systém, ktorý nás privedie na neznáme miesto.  Systém GPS pracuje na základe troch zložiek:  1)kozmickej – tvorenej sústavou družíc na obežných dráhach vo vesmírnom priestore. 2)riadiacej – tvorenej sústavou hlavnej riadiacej stanice v Colorade a ďalších monitorovacích a vysielacích staníc a po 3)užívateľskej – pozostávajúcej s prijímačov nás konkrétnych užívateľov. Ich otvorená a dokonalá spolupráca nám umožní dostať sa do vytúženého cieľa. Garantuje bezpečnosť, presnosť a spoľahlivosť v dosahovaní cieľov.  Aj to nám môže v konečnom dôsledku  poslúžiť ako obraz Trojice, do ktorej tajomstva sme vťahovaní.  Na tomto svete sme v cudzine (Žid 13,14) a chceme  sa dostať domov  –  do cieľa. Náš domov nie je na tejto zemi. Máme však nebeské GPS, ktoré nás do cieľa rozhodne dovedie. Je to Trojjediný Boh, ktorý zostúpil do našich súradníc. Pozýva k radosti a k pohybu. 

„Boh je radosť, keď sa odovzdáš Bohu, odovzdáš sa radosti.“

(M.Quist)