Dielo, ktoré je potrebné milovať

    Slovenský lekár židovského pôvodu Pavol Strauss je známy aj ako esejista a filozof. K jedným z jeho oslovujúcich výrokov a citátov patrí aj ten nasledovný. Na samotného autora ma upozornila jedna milá sestra, za túto „pripomienku“ som jej veľmi vďačný. V minulosti som sa s ním a jeho tvorbou už stretol, ale akosi som na neho časom pozabudol. Prišlo potrebné osvieženie, ako májový dážď pre prírodu.. A tu je jeho citát:

„Dielo, ktoré je slabé, treba brániť.. Dielo, ktoré treba komentovať, je hlboké.. Dielo, ktoré treba len milovať, je veľké.“

Je to pozoruhodná myšlienka a mne prišla celkom vhod na konci veľkonočného obdobia. Máme tri posledné nedele v tomto období – Jubilate, Cantate a Rogate. Prichádza Pánovo vstúpenie. Zavŕši sa veľkonočný kruh, príde ten tretí svätodušný a tretie výročité sviatky zoslania Ducha Svätého. Myslíme na dielo Pána Ježiša Krista. Zamýšľame sa nad ním. Komentujeme ho, už dvetisíc rokov. Tie naše komentáre, to je vlastne zvesť slova Božieho. To je vrchol našich služieb Božích. Nedokážeme to celkom postihnúť, ani to dielo opísať a popísať. Dielo, ktoré je hodné nášho pravidelného  komentára – je hlboké.  Tak to vyznáva žalmista v tom známom verši: „Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú tvoje myšlienky.“ (92,6) 

     Pán Ježiš pri jednej príležitosti povedal: „Chválim Ťa Otče, Pane neba i zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám..“ (Mt 11, 25) Ekvivalent u Lukáša konštatuje, že sa Pán Ježiš pred ich vyslovením  rozveselil v Duchu svätom (10,21-22). Takéto osvietenie pri nás je možné len a len mocou Ducha svätého. My to inak nedáme, neurobíme tak, ak len nie v Duchu svätom. Ap. Pavel napísal: „A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš!, ak len  nie v Duchu svätom“ (1 K 12,3). Toto slovo z Matúšovho evanjelia nám dáva poznať, ako asi vyzerali Ježišove modlitby za skorého rána. Vtáčatá sa prebúdzali, on skoro ráno vstával, aby chválil svojho Otca (Mk 1,35).  Na brieždení je spev nebeského vtáctva najintenzívnejší. Ježiš chválil Otca, že svoje pravdy zjavil tým svojim najmenším, svojim deťom. Nie mudrlantom tohto sveta, ale svojim najmenším. My sme práve tí, ktorým sa táto pravda zjavuje v podobenstvách, v jednoduchej reči, nie v dlhých teologických súvetiach a traktátoch, ktorým by málokto rozumel. To dielo, ktoré nám pripravil a cez svojho Syna aj zrealizoval vďaka jeho poslušnosti a oddanosti, je hodné nášho komentovania aj naďalej. Tak to robíme už dvetisíc rokov existencie kresťanskej cirkvi, tak budeme robiť, ak On sám dá, aj naďalej. V Božej moci a Božej múdrosti.  Sme k tomu pozvaní aj slovami apoštola Jakuba: „.. s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše..“ (1,21) To slovo má úžasnú silu a moc. Každé komentovanie je osožné a tak veľmi potrebné pre prítomnosť, aj do budúcnosti.. Pri tom sa nám vštepuje pravda z Božieho slova, ktorá má dosah až do večnosti. Vštepuje sa nám láska k Božím veciam..

„Najväčšia životná múdrosť je láska. Ľudia však väčšinou potrebujú celý život, aby na to prišli.“

(P. Strauss)

     Dielo, ktoré je neraz aj napádané a osočované, neraz ho aj bránime pred našim okolím. Sú chvíle, keď sme tak robili. Uvedomujeme si, že je to potrebné, ale v konečnom dôsledku, ak by sme ho iba bránili, bolo by to dielo veľmi slabé. V tejto oblasti nám môže pomôcť múdry Gamaliel, ktorý na adresu kresťanov židovskej rade povedal: „Dobre si uvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi.. Ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa,  ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete proti Bohu.“ (Sk 5, 34-39) Úplne to vystihol. Dielo, ktoré pretrvá stáročia a tisícročia – je z Boha. Ak by bolo slabé, museli by sme ho vždy iba brániť. Je dobré, keď príde chvíľa a v rámci našej apológie (obrany) môžeme vydať aj osobné svedectvo. Aj na takéto situácie je náš život veľmi bohatý. Pán Ježiš chváli svojho Otca.. On Ho najlepšie pozná, zjavuje nám o Ňom pravdu. A tiež všetkým tým, ktorí o  to poznanie zápasia, bojujú. Syn Boží túto pravdu zjavuje, tým, ktorým chce. Si to ty, som to aj ja. Aká jedinečná je to veta a zvolanie: „Chválim Ťa Otče, Pane neba i zeme..“ Ako to môžu opakovane a s láskou vysloviť naše ústa, najmä  naše srdce. Pri koľkých príležitostiach v priebehu dňa. Na turistike, počas dovolenky, či aj pri varení nedeľného obeda. Ešte máme komu uvariť, ešte sa máme o koho postarať. Ešte smieme, ešte môžeme. Toto dielo smieme ospevovať, dielo nášho Stvoriteľa – aj v  tomto našom tatranskom prostredí. Vy, ktorí žijete na inom mieste, máte doma svoj kus krásnej zeme, kde sa utiekate, kde chodievate na prechádzky. Pán Ježiš mal obľúbené miesto, kde veľa času trávil na modlitbách práve v Getsemane. A to bolo pre Neho ťažšie, že zrada prišla práve tam, kde svojho Otca tak intenzívne vnímal a prežíval v lone prírody jedinečných olív. 

     Vtáčatá oslavujú svojho Tvorcu, nevedia nič iné. Otec nebeský ich živí (Mt 6,26) a oni Ho chvália svojím spevom. My sme Božie dielo, ktoré chváli svojho Stvoriteľa. Iba za krásneho počasia, iba na svitaní? A čo keď príde tma a noc, či  keď príde polnoc života. Slávik spieva aj o polnoci. V máji 2019 sme boli na návšteve u našich priateľov v Nemecku. Sedeli sme s nimi dlho, domáca pani Elisabeth vytiahla mobil a povedala nám, že nám niečo pustí. A pustila nám spev slávika, ktorý im švitorí a šteboce vždy  pred polnocou. Nádherný záznam.. A potom to prišlo. Cez otvorené okno sme ho počuli naživo. Bol to jedinečný zážitok. Slávik po nemecky je – der Nachtigall. Tá noc je v jeho nemeckom pomenovaní. Ten spieva, keď je všade najväčšia tma. Ako Pavel so Sílasom, keď sa vo Filipis dostali do väzenia a spievali o polnoci a väzni ich počúvali (Sk 16,25) A potom prišlo nečakané vyslobodenie z väzenia.  

     Počas posledného obdobia sme si prestali  pospevovať, čo ste určite spozorovali na sebe samých. Možno za čas ostatných dvoch rokov sme akosi celkovo „umĺkli“.. Pandémia nám všetkým  dala zabrať a vojnový konflikt nám tiež nepridáva na radosti. A predsa. Naša séria, ktorú máme počas biblických  štvrtkov má nám k tomu čo tiež čo povedať. Všetko je to aktuálnu tému. Spev je niečo, čo má moc „odľahčiť“ ťažkú situáciu. Galejníci, ktorí nepodpísali za cisára Leopolda I. reverz, v silnej rekatolizácii  skončili na galejách. Pri každom zábere si spievali našu evanjelickú hymnu. Sila piesne je jedinečná. Pripomenuli sme si aj 430. výročie narodenia Juraja Tranovského, ktorý povedal tú pamätnú vetu:

„Dvakrát se modlí ten, jenž spívá, jen když srdce při tom míva.“

Sila piesne, to je modlitba na druhú, ak vyviera z úprimného srdca. Pavel so Sílasom spievali Bohu chvály. A preto ap. Pavel kresťanom v Kolosách napísal: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate, vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu.“ (3,16) Sme Pánu Bohu veľmi vďační, že pred 5-timi rokmi sme do služby modli odovzdať organ v našom chráme v Tatranskej Lomnici. Ten nás doprevádza na službách Božích každú nedeľu. Je to úžasné dielo, ktoré sa nám podarilo zrealizovať po niekoľkoročnej príprave. Náš sen sa stal skutočnosťou. Je to na slávu Božiu, v chráme pod Lomnickým štítom. Bol to náš spoločný dar k 500. výročiu reformácie. Dielo, ktoré si pripomíname práv počas nedele Cantate – spievajte.   Pospevujme si, hmkajte si nejakú melódiu, možno aj nedeľných služieb Božích – aj keď vám nie je do spevu. Spomeňme si aj na slávika, ktorý vo tme podáva tie najskvelejšie výkony, čo sa týka trilkovania.  

    Dielo, ktoré je treba milovať, je veľké. Je to veľké dielo Pána Ježiša Krista. Je to dielo Pravdy. „Hľadať pravdu znamená chcieť byť lepším.“ (P.Strauss) Pripomíname si ho, komentujeme ho veľmi intenzívne  v tej prvej, slávnostnej polovici cirkevného roka. Neustále sa k nemu vraciame. Vianoce, Veľká noc a Letnice. Plesáme nad tým, že Pánu Bohu za zaľúbilo spasiť svet bláznovstvom kázania o Kristu. Židia hľadajú znamenia, Gréci hľadajú múdrosť, každý to svoje, čo mu je blízke, my však kážeme ukrižovaného  Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť (1 K 1, 20 – 25). Je to Božie dielo v Kristu, ktoré smieme milovať. Je ho potrebné milovať, aj to všetko, čo všetko Boh vložil do tohto diela pre našu záchranu a spásu pre večnosť. Práve preto dielo vykonané Pánom Ježišom je smrť iba tichým snom. Tak to vyslovil brat Vincent Blažko v tejto jedinečnej  veľkonočnej piesni (130) „V Kristu život bol nám darovaný, v Kristu je smrť iba tichým snom, nebeskú vlasť máme, v nej je s nami, večne bude našim domovom.“