Ráno slávy Hospodinovej
Počas putovania púšťou Izraelci reptali a veľmi často spomínali na mastné egyptské hrnce (1 M 16,3). Vždy nanovo sa ich zmocňovala nostalgia za dostatkom všetkého v egyptskom zajatí.. Aj svoju slobodu veľmi rýchlo oželeli pri spomienke na hojnosť toho, čo im poskytoval Egypt. Jeho každodenná realita bola v otrockej službe, ale v hojnosti všetkého materiálneho. Teraz už po exode – oslobodení mocným a prudkým vyslobodením skrze Božích zásah – spomínajú na to, že lepší je plný žalúdok, aj keď v neslobode. Hlad vie byť veľmi zlý a nepríjemný. A stav sýtosti je dokonca až tak vysoko ocenený, že Ézav akosi veľmi ľahko a rýchlo predal svoje prvorodenstvo za misu šošovice. Jákob využil momentálne telesné oslabenie svojho brata a veľmi z toho profitoval (1 M 25, 27-34). Tento príbeh veľmi dobre poznáme. Aj ten z púšte, keď hlad a nedostatok viedol pútnikov k reptaniu, už síce slobodných, ale vždy spomínajúcich na hojnosť všetkého počas ich ťažkého položenia v Egypte. Po mnohej nespokojnosti Mojžiš s Áronom povedali Izraelcom:
„Večer spoznáte, že Hospodin vás vyviedol z Egypta a ráno uvidíte slávu Hospodinovu..“
(2 M 16,6-7)
Večer prileteli prepelice a ráno zas Izraelci zbierali mannu. Večer a ráno.. Sú to časti dňa, ktorého začiatok, ale aj záver má svoje špecifické postavenie, svoju hodnotu a kvalitu. Čo všetko môžeme spoznať počas večera a čo všetko je nám dané v každom našom novom ráne.. Vieme si vychutnať ráno, keď sa nemusíme nikde ponáhľať.. Ani do práce, ani za inými povinnosťami. Vieme si vychutnať aj večer, napríklad v lete počas dovolenky, pri západe slnka. K večeru patrí spytovanie vnútra, či sme urobili všetko tak, ako sme mohli a aj mali. K večeru rozhodne patrí pokánie. K ránu patrí nová odvaha a nadšenie začať a opäť všetko akoby úplne nanovo. K novému ránu patrí nádej kráčať v novej sile. Tá nádej je ako jadrové palivo, ktoré nám dáva silu a kráčať ďalej. Bez nádeje by to nebolo ono. „V okamžiku, keď stratíme nádej, stratíme i poslednú časť samých seba.“ (T. Vrešťal) Ráno a večer.. Každá spomínaná časť dňa je špecifická niečím konkrétnym.
V spojitosti s ránom nám napadne, že najšokujúcejšie bolo veľkonočné ráno. Nikto ho nečakal, aj keď ho Pán svojim predpovedal – a to až trikrát. Nikto ho nečakal. Ženy, uberajúce sa k hrobu chceli dokončiť svoju prácu, ktorú nestihli urobiť v piatok. Ak by boli čakali vzkriesenie, tak by si boli povedali, že to nie je už potrebné, pretože sám vravel, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Bolo to najneočakávanejšie ráno slávy Hospodinovej, ktorá sa zjavila v prázdnom hrobe, z ktorého Kristus vyšiel. Aj takto to môžeme nazvať a pomenovať veľkonočné ráno – ráno slávy Hospodinovej.. Ráno tretieho dňa, v ktorom hrob pre všetky veky zostal prázdny. Aká moc by ho mohla v ňom udržať? Existuje takáto moc na tomto svete?
Na tretí deň sa v Biblii dejú divy. Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej (J 2,1-12). Ján zámerne použil tento slovný zvrat, pretože vedel, že bude písať o niečom neobyčajnom. Tretieho dňa v Biblii sa dejú divy. A ide najmä o div vzkriesenia.. Ráno, ktoré nikto nečakal, aj keď bolo vopred oznámené. Ráno má svoj veľmi veľký význam. Hodnotu dňu dáva práve ráno. Ak ho „nezvládneme“, čo asi sami potvrdíte, tak máme pokazený celý deň. Celý deň sa plašíme a naháňame.. Ranná modlitba je cestou k večernej chvále. Ráno môže byť hodina plesania – aj po večeri plaču. A ráno je predsa vždy múdrejšie večera. Pán Ježiš Kristus sa zrána pravidelne modlil, ešte za šera (Mk 1,35). Nikdy si nenechal ujsť tú jedinečnú príležitosť. On sám najlepšie vie, že ráno dáva hodnotu celému dňu. Britský kazateľ John Stott pravidelne každé ráno, hneď po prebudení mal svoj ranný rituál, keď pozdravil Trojicu: „Dobré ráno, môj nebeský Otče, dobré ráno, Pane Ježiši Kriste, dobré ráno, Duchu Svätý!“ A potom nasledovala jeho ranná modlitba. Jogíni majú svoj ranný pozdrav Slnku, my máme ranný pozdrav pre nášho Trojjediného Boha. Zaujala ma myšlienka:
„Každé nové ráno je začiatok nového života. Každý deň je uzavretý celok. Každý deň je dlhý na to, aby sme Pána Boha našli, ale aj stratili.“
Ráno je podľa Biblie plné divov. Zázrak prebudenia a precitnutia k novému života, keď sa ozaj všetko akoby odznova začínalo. Ráno zbierame duchovnú mannu – nebeský chlieb. Ráno sa odporúča čítať z Božieho slova, aby ten deň nabral hneď správne smerovanie. A k tomuto čítaniu máme mnoho účinných pomôcok. Tesnou bránou je zo všetkých hádam najznámejšie. Už dlhé roky túto pomôcku používame a bez nej si svoj duchovný život nevieme takmer ani predstaviť. Ráno v prvý deň po sobote – v nedeľu máme služby Božie. Nedeľu trávime v spoločenstve. Veľkonočná nedeľa je matkou všetkých nedelí v roku. Každá nedeľa má svoje miesto v našom duchovnom živote. Mne je blízka nedeľa Deviatnik, ktorá znamená, že nás od Veľkej noci delí už iba deväť týždňov. V našom cirkevnom zbore si vždy urobíme „malú“ Veľkú noc – je to „predjedlo a predkrm“ a o deväť týždňov sa podáva hlavný chod. A v prvú nedeľu po Veľkej noci sme slávili Veľkú noc s našimi hosťami z Ukrajiny, ktorí ju slávili o týždeň neskôr – po tej našej.
Veľká noc je mostom, ktorým prejdeme ponad priepasti smrti. Nedeľa Deviatnik nás pripravuje na prázdny hrob. Pozýva nás k tomu – neprestať žasnúť nad veľkou Božou mocou (Ef 1,20). Ľudská duša je najpriezračnejšia v úžase. Izraelci tak vždy aj s napätím očakávali brieždenie, keď prichádzala k nim sláva Hospodinova, ktorá mala podobu manny. Manna padala a oni ju zbierali. V priamom prenose zažívali slávu Hospodinovu. Brieždenie a jeho význam pre nás dnes je tiež veľavravný. Počas leta ráno je rosa, ktorá osviežuje prírodu. My za rána máme oddýchnuté telo a sme pripravení prijať nové informácie. Odborníci v tejto oblasti tvrdia, že mozog je tak oddýchnutý, že je opäť pripravený vstrebávať nové a nové informácie a poznatky.. Boží ľud zbieral mannu zrána, ktorá mala chuť koriandru. Zbierame aj my. Zásoby „na horšie časy“ si nemôžeme urobiť, musíme dôverovať, že aj zajtra manna padne z neba. Aj zajtra sa o nás Hospodin postará. On sa vždy postará. Stará sa o nebeské vtáky, my sme predsa viac, ako oni. Povedal Pán Ježiš vo svojej kázni na hore (Mt 6,25 – 27). Veľká noc je teda veľmi vhodnou príležitosťou spoznať, ako nás Hospodin vyviedol z Egypta. Bolo to práve na židovskú Veľkú noc. Vyviedol nás z Egypta otroctva hriechu a smrti. Smrť už rozhodne nie je to to najdesivejšie, čo nás čaká na konci nášho života. Po vzkriesení Pána Ježiša sa už smieme celkom inak dívať na smrť. Neraz však smrť berieme izolovane, ale po veľkonočnej nedeli vždy musíme k nej priradiť vzkriesenie. Jedno patrí k druhému. Pri pohrebe blízkeho človeka vidíme iba samotnú smrť, jeho odchod z tejto časnosti. K tejto smrti, aj keď ide o toho najbližšieho, keď je nám najťažšie, smieme a máme priradiť jeho vzkriesenie. Jedno patrí k druhému. To prvé nemôže byť bez toho druhého. Keby Pán Ježiš nebol vstal z mŕtvych, Jeho obeť na Golgote by bola úplne zbytočnou. Keby nebol vstal z mŕtvych, tak by naše kázanie bolo úplne prázdne.. Tak to potvrdil v tej známej kapitole o vzkriesení aj apoštol Pavel:
„A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera.“
(1 K 15,14)
Tak prázdna, ako je prázdne a vyfúknuté veľkonočné vajíčko u vás doma na stole. Krásne síce navonok, ale úplne prázdne a bez akéhokoľvek života, či aj zárodku života. Veľkonočná kraslica je jedinečný symbol Veľkej noci. Moja osobná viera vo vzkrieseného Krista rozhodne nie je a nemusí byť tak prázdna. A za to som osobne veľmi vďačný moci Ducha svätého.
Túžime po tom, aby sme v týchto veľkonočných radostných dňoch osobne poznali slávu Hospodinovu, aby sme sa mohli utvrdiť vo viere a každé svoje nové ráno spoznať jedinečnú slávu Hospodinovu, Jeho moc a silu života. Moc tretieho dňa a jeho posolstvo pre nás. Na Slovensku existuje kresťanská hudobná skupina s menom „Tretí deň“.. Zámerne si dali také meno, sú to ľudia s mocným veľkonočným posolstvom, že život je mocnejší ako smrť. Zo smrti sa dokonca môžeme priamo aj vysmiať. Vysmievanie nie je rozhodne nič ušľachtilé v našom živote. Ale práve čo sa týka smrti môžeme urobiť „výnimku.“ Prví kresťania tak aj robili – vysmievali sa jej priamo do tváre. Dali sa „do popuku“, pretože práve na Veľkú noc smrť úplne prehrala. Tak to zaznamenal apoštol Pavel v spomínanej kapitole vzkriesenia. Mnohí sú toho názoru, že tieto jeho slová sú jeho štipľavou iróniou na účet smrti, ktorá prehrala na celej čiare. Pripomeňme si tieto slová opäť a nanovo: „Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť, je tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť osteň tvoj ? .. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánu Ježiši Kristu!“ (1 K 15, 54-55) Zakončíme naše uvažovanie s úsmevom a citátom: „Proti komplikáciám života dal Boh človeku tri veci: nádej, spánok a smiech.“ (I. Kant)