Pôst na 4 spôsoby I.

Kristova hlava

     Pán Ježiš je spolu so svojimi učeníkmi je na vrchole popularity a „ľudskej slávy“..  Ľudia a zástupy majú o Ňom veľmi vysokú mienku. Potvrdzuje to aj Petrovo vyznanie pri Cezarei Filipovej ( Mt  16, 13-20). Jedni Ho považujú za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša alebo za niektorého z dávnych prorokov.. „A vy ma za koho pokladáte“, obrátil sa Ježiš  priamo na svojich učeníkov.. Peter vtedy vyznal jedinečným spôsobom: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“   Po tomto jeho vyznaní však nasledujú verše, na ktoré sa chceme zamerať  dnes – v prvej časti nášho pôstneho seriálu – Pôst, ako pohľad na ukrižovaného Ježiša Krista.. 

     Základnou vetou v tomto našom uvažovaní je slovo Pána pre svojho učeník : „Choď za mňa satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Myslenie – to je predovšetkým naša hlava. Na čo najčastejšie myslíme? Čím sa zaoberá naša myseľ?  Náš mozog musí denne spracovať tisíc informácii. Mnohé sú pravdivé, sú však aj nepravdivé, sú tam aj informácie klamlivé. Ak ich včas a správne nespracujeme, tak žijeme v sebaklame. To sa týka aj informácií o vojnovom konflikte na Ukrajine. Je tu mnohá falošná a hrubá propaganda. Hlava  –  je sídlo zraku, myslenia, sluchu a čuchu. Hlava je veľmi dôležitá – o tom nám netreba ani hlbšie, ani dlhšie  písať.. 

     Učeníci však vidia svojimi očami  a počujú svojimi ušami, ale nerozumejú. Sú v „zajatí“ vlastnej dôležitosti a výnimočnosti.. Prototypom takého myslenia je práve učeník Peter, ktorý chlácholí Pána a vraví Mu: „To sa Ti nemôže stať.. Nech Ti je Boh milostivý!“  Také je Petrovo myslenie: mysli  trochu viac na seba, ako na všetkých ostatných. Tak to nejako nepriamo odporúča aj Ježišovi.  Jeho rada je  iste úprimná – aj jeho myslenie.  Ale nie je to  rozhodne Božia cesta!  Tak dobrácky a familiárne Mu to vyhovára. Nemyslí to zle, chce Mu iba dobre! Tak by sme to pravdepodobne urobili aj my. Keď Ježiš počul tieto slová od svojho najbližšieho učeníka , tak Mu to veľmi  pripomenulo pobyt na púšti!  Je to „echo z púšte“, keď Ho diabol pokúšal. Keď Ho od kríža chcel odviesť, keď Ho chcel „skorumpovať“ ponukami, ktoré sa tak ťažko odmietajú. Kristus ich však rázne odmietol!   A potom to „echo z púšte“ prišlo aj neskôr, keď už bol na kríži a počul od tých, ktorí boli dole: „Zostúp z kríža a všetci v teba hneď uveríme!“ 

 Náš pôst je však obdobím, keď je potrebné viac myslieť na to Božie, ako na to ľudské! Vidieť veci okolo seba viac Božími očami, ako len tými svojimi vlastnými. Je to neraz veľmi ťažké, ale nie nemožné.  Pôst je zároveň aj očistou nášho myslenia. Pôst prináša zmenu nášho myslenia. Pôst prináša zmenu aj do našej hlavy.   Pán Ježiš  Kristus nás učí novému pohľadu. Aj správnemu pohľadu na kríž. Ukazuje, že v Jeho prípade je to správna cesta – cesta cez obeť na golgotskom kríži!  Pôst je pohľad na mnohé Kristove rany! Kde  všade boli? Pripomeňme si ich.. Na hlave, na rukách, na boku, na nohách.. V tejto sérii prejdeme všetky – od Ježišovej hlavy až po Jeho päty. Od vrchu – až nadol.  Kristova hlava, ktorá bola plná toho najušľachtilejšieho zmýšľania – bola ovenčená tŕňovou korunou. Z pašií vieme, že Kristovi pľuli do tváre, bili Ho po  hlave.. Priamo aj po tvári – a potom všetkom Mu nasadili tŕňovú korunu. Je to „odpoveď“  človeka na záchranu Božiu v Kristu. Takto sme to  pochopili my ľudia.. Alebo Boží spôsob záchrany sveta sme vôbec nepochopili.. Asi aj preto, že myslíme ina na to ľudské..

Kristova hlava ovenčená tŕňovou korunou – Jeho ruky  dané do každodennej  služby – Jeho nohy na ceste za hriešnikom, Jeho bok, z ktorého vyšla krv a voda..  To je pôst 2022 na štyri spôsoby..

  Tohtoročný pôst  nám ponúka tento pohľad  – môžeme vidieť  Jeho doráňané telo v tomto čase, v ktorom nám opäť znejú slová o jeho utrpení.  Bez utrpenia to nepôjde.  A utrpenie  je to  to najťažšie v myslení človeka, v jeho hlave.   Spomínam si na sestru Elenu zo Žiliny, ktorá pašie nemohla čítať kvôli  mnohej bolesti, ktorú musel prežiť Boží Syn. Nebolo však inej cesty. A zrejme to nepôjde ani bez hlbokého  utrpenia ukrajinského ľudu. Cesta k víťazstvu vedie iba cez utrpenie a kríž.  „Kto chce prísť za mnou, nech vezme svoj kríž na seba a tak ma nasleduje“ (Mt 16,24) –  to nám všetkým odkazuje náš Pán.. On o kríži a utrpení vie toho dosť. A keď to hovorí, vie, o čom hovorí.. Sám to zažil a zakúsil na svojom tele – aj na svojej hlave.  Tomáš Halík v 1. pôstnu nedeľu povedal: „Ježiš bez kríža by bol Antikristom.. Cirkev bez kríža by bola iba inštitúciou, síce vplyvnou v tomto svete, ale iba inštitúciou. Kňaz bez kríža by bol iba funkcionárom a agitátorom.. Kresťan bez kríža by bol iba členom jednej z mnohých organizácií, zástancom z viacerých svetonázorov v tomto sveta.“  A k tomu nám znie pozoruhodný a veľmi známy citát veľmi obľúbeného pápeža: „Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“ (Ján Pavol II) 

      Uvedomujeme si, že  naše myslenie potrebuje akútnu  zmenu. Viac myslieť na to Božie!  Náš mozog je sídlom nášho myslenia, vnímania sveta, svojho okolia, ale aj nás samých.  Naše myslenie plodí lásku, ale často  aj nenávisť. Prv, ako sa ide do vojny, vymyslia sa bomby. Prv, než niekoho chceme oklamať, vymyslíme plán.. To všetko sa deje  v mysli človeka.. Kráľ  Dávid vymyslel plán, ako odstrániť Uriáša Chetejského, aby mohol získať jeho krásnu manželku Batšebu (2 S  11). Priam diabolský plán v hlave „zbožného“  kráľa Dávida..  Po tom však činil radikálne pokánie.. Istý teológ to vyjadril týmito slovami: „Hrešil by som, ako kráľ Dávid, keby som tak vedel činiť pokánie.“    Nevieme, čo všetko sa deje  v  hlave a v myslení napr. Vladimíra Putina.  Kolujú o tom už priam legendy –  o jeho izolovanosti od okolitého sveta. Jeho profil píšu psychológovia, psychiatri..  Také ambície, aké má on sám, mal aj Adolf Hitler na začiatku 2. svetovej vojny.. A on rozhodne nemyslí na veci Božie, ale len a len na ľudské..  Povieme si – hrôza a des.. Myslenie človeka.. Aj takúto môže mať podobu. Čo všetko sa v ňom skrýva? Čím väčšia túžba po moci, tým menšia úcta k človeku a jeho životu.  

      V tomto bode nášho uvažovania chceme vidieť predovšetkým Kristovu hlavu – Jeho spôsob vnímania Boha, Jeho láskavého Otca. Čo všetko sa odohrávalo aj v Jeho hlave?  Na čo všetko a na Koho všetkého myslel, keď trpel? .. NA  ČO myslíme my? Práve teraz.. Iste  – aj na Ukrajinu.. Niekto ani na nich nemyslí. A keby nebolo Ukrajiny a vojnového konfliktu – na čo by sme mysleli?   

     Aká sila plynie z toho, čo napísal ap. Pavel kresťanom do Korintu: „My však  myseľ Kristovu máme!“  (1 K 2,16)..  Nebolo to príliš odvážne? Vôbec sa to dá – mať myseľ Kristovu? Skúsme ďalej nad tým uvažovať, aký by to malo a aj mohlo mať dopad na náš praktický kresťanský život..  Myslíme na Kristovu myseľ plnú lásky – aj na Kristovu hlavu, ovenčenú tŕním..  „O hlava ubolená.. ranami pokrytá a na posmech zdobená .. Ó, hlava hodná úcty a venca iného, buď slzou pozdravená aj od mňa hriešneho..“  spievame v pôstnej piesni (102).  A zároveň hľadáme naše správne miesto v tom  našom nasledovaní Pána Ježiša Krista. Naše miesto je za Ním a nie pred Ním.. Nemáme Ho „poúčať“, ale oddane nasledovať.. On určuje cestu aj nášho myslenia..  Choď za mňa .. Týmto slovom sa Kristus dostáva pred nás.. Iba naše správne „zaradenie“ na ceste nasledovania  robí z nás opäť Jeho učeníkov..  Ak ideme za Ním, nasledujeme cestu – On je cesta, pravda i život (J 14,6).. Ak by sme išli pred Ním, túto cestu nevidíme. Ak   Ho máme pred sebou, máme vzor..  Choď za mňa – rozhodne nie je poníženie a výsmech Petra, ale úplne nový začiatok.. 

„Aby sme – verní pravde, v láske  rástli v Toho, ktorý je Hlava, v Krista. On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami spoločnej služby a podľa miery činnosti každého úda dáva telu rásť, aby sa budovalo v láske.“ (Ef 4, 15-16)