Revúci lev

    Pôst nás privádza na púšť.  Diabol pokúšal Pána Ježiša  Krista v tomto nehostinnom prostredí.  Podľa slov Tomáša Halíka  svojimi ponukami Ho chcel  skorumpovať. Boli to tak  lákavé ponuky, že im bolo ťažké odolať. Ježiš odolal! Dnes by už odolal málokto! Ak niekto vôbec by bol schopný tak učiniť a vzdorovať.  Svojimi ponukami sa postavil proti Ježišovi.  Ježišov  protivník je aj naším protivníkom. A to veľmi nebezpečným. To píše ap. Peter:

„Buďte striezliví, bdejte, váš protivník diabol obchádza, ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere..“ 

(1 Pt  5,8-11)

Napáda a útočí! Vždy znovu a znovu, pretože vie, že už ma veľmi málo času. V Zjavení Jánovom to čítame takto: „Preto tešte sa, nebesá všetci, ktorí máte v nich svoje stany!  Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.“ (Zj 12,12).  Peter mal s „protivníkom“ veľmi  bohaté skúsenosti.  Aspoň zopár z nich  si pripomeňme. To známe miesto konštatuje, že po prvom oznámení utrpenia Peter ho chlácholí a hovorí Mu: „Nech ti je Boh milostivý, to sa ti nesmie stať.“ A Ježiš povie tie najostrejšie slová v Novej zmluve práve svojmu učeníkovi: „Choď za mňa satan. Nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.“   (Mt 16, 22.23) Pre Ježiša je to „echo púšte.“  Na inom mieste čítame slová Pána adresované Petrovi: „Ja som prosil za teba, aby Tvoja viera nezanikla.“ (Lk 22, 32) Mohla veľmi ľahko zaniknúť. Tieto pašijné udalosti  boli ako sito, cez ktoré chcel diabol „preosiať“ Petra, ale aj všetkých učeníkov (Lk 22,31). Viera Petra však nezanikla. Mohla však veľmi ľahko. Pán Ježiš Kristus  je náš Orodovník a Prímluvca. Tak to spievame aj v našom predspeve, čo si málokedy naozaj uvedomíme: „Prihovor sa Otcu za nás a Ducha svätého zošli na nás. „ Vieme, čo spievame?  Uvedomujeme si to každú nedeľu? Silu toho, čo všetko vyslovujeme a zároveň spievame?  Kiež by pri tom bolo aj naše vlastné srdce. Potrebujeme aj my tento „príhovor“ Boží, aby sme vydržali a vytrvali. Na Golgote Pán Ježiš počul od tých „dole“: „Zostúp z kríža a všetci v teba uveríme.“  Vzdaj to! Nemá význam v tom pokračovať. Vráť sa radšej z kratšej cesty atď atď.  Keďže diabol „obchádzal“ okolo Ježiša, obchádza aj okolo nás. Nás rozhodne nevynechá. Sme v centre jeho pozornosti – ľudia vo všeobecnosti. A najmä kresťania.  Ľudia na Ukrajine, žijúci na vojnovom území. On najviac na tom všetkom profituje. Vojna, to je jeho „teritórium“, to je jeho územie, to je jeho živná pôda. Veľmi rád vzbudzuje strach, obavy a úzkosť. Na fare máme od utorka  v súčasnosti šiestich  Ukrajincov z Belej Cerkvi. Ich známa, ktorá  je tu niekde na okolí tiež ubytovaná, ako psychologička  pomáhala iným, potrebovala však aj ona účinnú a odbornú pomoc. Po príchode na Slovensko sa  za dva dni z tohto pozemského pekla  a všetkého nemohla spamätať. V tomto týždni bola uverejnená informácia, že hostia zo zahraničia stornujú pobyty vo Vysokých Tatrách, pretože sa obávajú vojny, nakoľko Ukrajina je od Tatier veľmi blízko. Strach a obavy.. 

    Apoštol Peter nám pôsobenie diabla opisuje obrazom  z prírody. Je ako „revúci“  lev.  Kedy ale lev reve? Mám veľmi rád prírodopisné dokumentárne filmy. Ak mám možnosť, ani jeden nevynechám. Ako sa opisuje lov leva? Videl ste to? Prikráda sa veľmi  ticho, ako šelma.  Ticho, priam „po špičkách!“  Ale reve len a len vtedy, keď chce nahnať strach. Určite ste to videli. Aj to nám môže pomôcť, aby sme tomuto obrazu veľmi dobre porozumeli. Tak to opísal aj a zapísal aj prorok Ámos (3,8): „ Lev reve, kto by sa nebál?“ Málokedy tohto proroka citujem, ale teraz tak musím urobiť. Aj Ámos tento obraz poznal. Revúci lev naháňa strach.  A mnohí sa boja.  Strach  je tu na dennom poriadku! Pokoj je veľmi úzkoprofilový tovar, je ho akútny nedostatok. Je to ako „podpultový“  tovar. Ako sa dostať  k nemu? Ako sa dostať z tohto  kolotoča von?   Dennodenne nás obklopujú mnohé zlé správy. Šíria sa nečakanou silou. Po prvotnom šoku z rozpútanej agresie obrovských rozmerov prichádza strach.. Čo bude ďalej? Okrem vojny nás však ohrozuje aj iné nebezpečenstvo – zostať v strachu.. Sami.. A bez Boha..   

    Strach nám bráni úplne sa oddať Pánu Bohu. Vieme, že by to bolo to najsprávnejšie, ale niečo nás blokuje a brzdí.. A to je náš strach.  Diabol veľmi rád zastrašuje. To je jeho osvedčená taktika..  Ak sa bojíme, sme naozaj nefunkční a nepoužiteľní v Božom diele. A práve teraz – tento pohnutý čas  je veľkou príležitosťou a zároveň časom pre kresťanov ukázať naše „jedinečné“ zbrane. Naše predovšetkým duchovné zbrane. Teraz je ten správny čas ukázať, že tie najsilnejšie zbrane v rukách majú práve kresťania.  Teraz by sme mohli a aj mali duchovne „zabrať!“  Cirkev, ktorá sa môže opäť prejaviť v tom najpozitívnejšom svetle. Ako prvá tak urobila  gréckokatolícka cirkev na východe pri ukrajinských hraniciach.. Hneď ako prvá začala pomáhať utekajúcim z vojnového konfliktu. Toľko sme  doteraz počuli negatívneho na adresu cirkvi. Dialo sa tak napr. aj pri sčítaní ľudu. A  „vyskočí“  to aj pri iných príležitostiach. Cirkev tu  má rozhodne svoje miesto, aj z tohto dôvodu, že poskytuje azyl. Azyl je útočisko. Je to miesto, kde sa cítime v bezpečí.  Takým duchovným azylom  je  cirkev. Tak aj ty  – v tom  svojom cirkevnom zbore máš azyl, máš duchovne útočište.   Bez neho by sme boli stratení v labyrinte a chaose tohto sveta. 

      K dnešnému textu, nad ktorým spoločne premýšľame, by bolo vhodné si všimnúť aj duchovnú výzbroj, o ktorej píše ap. Pavel  v  Efezským 6, 10-20. Tento text, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu  je často citovaný na kresťanských weboch a portáloch. Určite ho poznáte – kompletná výzbroj Božia, ktorá spomína iba obranné zbrane, nie útočné!  A na záver tohto spomína práve vo verši 18. modlitbu:

„V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu, dbajte pritom vytrvale a proste za všetkých kresťanov.“ 

Teda aj za tých na Ukrajine. Na nich obzvlášť myslíme. Modlitba. A opäť sme pri nej! Boj so satanom je duchovný, preto sa nemôže použiť fyzická zbraň, ale duchovná. A to je modlitba. Nepoznáme plán satanových útokov. Práve v tomto čase, ani v žiadnom inom  nemôžeme zanedbať modlitbu, keďže je to spôsob, ako získavame duchovnú silu! To slovo o duchovnej výzbroji ap. Pavel uvádza slovami: „Napokon posilňujte sa v Pánu a v moci Jeho sily.“  Ako Pán Ježiš Kristus, ktorý sa posilňoval  modlitbami, tak aj my.. Modliť sa v Duchu znamená modliť sa v mysli Kristovej.  Preto sa tak často modlil, ako vieme z evanjelií.  Bez modlitby a spoliehania sa na Pána Boha  je naše úsilie v boji márne. Kompletná zbraň Božia – pravda, spravodlivosť, viera, spasenie –  to je „náčinie“, ktoré nám Boh dal, aby sme odolali satanovým útokom a pokušeniam. Modlitba je najsilnejšia zbraň, ktorá ešte nikdy nezlyhala. Vzoprieť sa môžeme len a len na modlitbe! Modlime sa, za tých, ktorí musia držať zbrane v rukách, a nemôžu byť zložené na modlitbe. Modlia sa srdcom a dušou. Bránia svoju vlasť! Majú sa vzdať? Majú kapitulovať? Aj to im mnohí odporúčajú.  Čo myslíte..  Aby sme aj my isté duchovné boje precítili a prežili. Vojna je veľmi  zlá, ale vyplavila mnoho ľudskosti a dobra.. Vždy, keď sa nás začne zmocňovať strach, hnev, úzkosť, či malomyseľnosť – modlime sa!  Len skrze modlitbu môžeme vstupovať do Božej oživujúcej prítomnosti.. 

     K spomínanému citátu z Ámosa ešte uveďme aj tú druhú polovicu verša: „Lev reve, kto by sa nebál? Hospodin Pán hovorí, kto by neprorokoval?“ Hospodin hovorí aj slovami ap. Pavla pre mladého Timotea: „Boh zaiste nedal nám ducha bojazlivosti, ale ducha moci a lásky  a sebaovládania.“ (2 Tim 1,7). Hospodin hovorí a preto „prorokujeme“, teda do konkrétnej situácie nášho života aplikujeme Božie slovo. Sme vďační za tento dar, za dar modlitby v našej duchovnej výzbroji. Modlitba mení svet. Modlitba mení aj nás. O tom ste si dosť prečítali v 6-dielnom seriáli o Covid modlitbe. A zďaleka tam nebolo napísané všetko. Napr. tento citát, ktorý je veľmi oslovujúci a ktorý reflektuje mnohé biblické príbehy, v ktorých modlitba zohrala veľmi dôležitú úlohu. 

„Moc modlitby si podmanila silu ohňa, skrotila zúrivosť levov, zastavila vojny, utíšila živly, vyhnala démonov, rozlomila okovy smrti, zachránila mestá pred zničením, zadržala slnko na oblohe a zahatala cestu blesku.“

(Ján Zlatoústy)

  Lev reve.. Môže aj naďalej.. Hospodin hovorí.. Načúvajme mu v týchto našich pohnutých časoch..  A môžeme tak urobiť aj na našich modlitbách..