C-O-V-I-D modlitba mení svet II.
C-O-V-I-D.
Prvé písmenko je C, číta sa aj ako „k“. To prvé, čo chcem hneď pripomenúť je, že modlitba smie byť C – cieľavedomá. Je možné si v modlitbe postaviť aj určité konkrétne ciele – za koho sa modlíme. V Tesnej bráne na každý rok máme dokonca rozvrhnutý program modlitieb na jednotlivé dni, či za cirkevné zbory, za ktoré sa modlíme.. O nás ľuďoch sa vo všeobecnosti píše, o človeku, že je to tvor cieľavedomý. V ríši zvierat niet tohto povedomia. Tak často to počujeme práve o človeku. Je to o nás – je to o tebe aj o mne. Apoštol Pavel vyznáva:
„Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši.“
F 3,14
Práve o ňom by sa dalo napísať, že to bol človek vedomý si cieľa „par exellence“ .. Potvrdzuje to onen citát z jeho najosobnejšieho listu do Filipis. Naše slovenské slovo „cieľ“ sa veľmi podobá na španielske slovo cielo (číta sa: sielo). Nebo, ako cieľ nášho celoživotného putovania – je po španielsky „cielo.“ Nebo je cieľ. Ako to krásne znie. Pripomeňme si to opätovne! Nebo je cieľ nášho celoživotného putovania. Sme si vedomí cieľa nášho života – aspoň tak by to malo platiť o každom z nás.. A preto aj naša modlitba smie a má byť – cieľavedomá. Pripomínam vyznanie sestry Zuzany Slančovej z našej zborovej ankety v roku 2021: „Cestou k Otcovi sa Viera mení na Istotu, že ideme Domov“ (COVID). Matka Tereza povedala, či napísala: „Bože, ďakujem ti, že si mi domov nedal na tejto zemi.“ Majme to na zreteli, pretože človek, ako koruna tvorstva je tvor cieľavedomý. Vyhradiť si čas pre stíšenie a modlitbu je to to najušľachtilejšie, čo môžeme urobiť v každom novom dni, do ktorého sa zobudíme. Vyhradiť si čas pre Pána Boha a na rozhovor s Ním je najlepší spôsob, ako nájsť silu do všetkého, čo nás čaká v danom dni.. Ráno dáva charakter a pečať dňu. Nemusí byť hektické, ale také, ktoré poznačí deň v tom najlepšom slova zmysle. To môžeme vždy a opäť na modlitbe.. Aj večer, po celom prežitom dni. Aj v priebehu dňa, keď sa cítime na pokraji síl. Včera mi to potvrdila barónka Anna Wielandová z Popradu, naša milá spolusestra vo viere. Nedávno oslávila svoje 92. narodeniny a vyznáva vždy, ako jej modlitba dáva silu. A potvrdila mi to opäť včera slovami: „Keď mám rušný deň, modlím sa modlitbu Pánovu vo všetkých troch jazykoch (nemecky, slovensky, maďarsky) – a to ma veľmi upokojí.“ Nikdy nie je dosť modlitieb, aby sme si povedali, že už viac nie sú potrebné. Nikdy nie je dosť slov o modlitbe samotnej a jej význame pre náš duchovný život. Čo všetko už bolo povedané a vyslovené o nej. Hľadáme vždy niečo nové, opakujeme a prízvukujeme to „staré“ čo už bolo vyslovené a napísané a nám je to tak dobre známe. O modlitbe potrebujeme stále počuť, uvažovať, premýšľať a kontemplovať. Môžete aj vy pokračovať vo svojom osobnom meditovaní.. Aké slovo by ste ešte mohli priradiť, či aká by smela byť naša modlitba – na začiatku s písmenom „c“..
C-O-V-I-D.
O – osobná modlitba. – Pán Ježiš Kristus nás pozýva len a len k osobnej modlitbe. Modlitba nemôže byť predsa neosobná! Evanjelista Matúš v kázni na hore zaznamenal tieto Jeho slová: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti a Tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ (Mt 6 ,6) Aj žalmista v 66,20 vyznáva na jeho konci, na konci svojej modlitby, že Hospodin neodmietol jeho modlitbu. Aj on ju bral, ako svoju bytostne osobnú. Nazýva Pána Boha požehnaným, ktorý si povšimol hlas jeho modlitby. Keby bol mal v srdci neprávosť, Pán Boh by ho nebol vyslyšal. Sú to pozoruhodné slová jeho osobnej modlitby, s ktorou má osobnú, priam až intímnu duchovnú skúsenosť. Modlitba je a aj zostane osobná záležitosť každého úprimného modlitebníka. Poznali sme takých mnohých aj v našom tatranskom cirkevnom zbore. Spomíname na nich s láskou a vďačnosťou. Ďakujeme aj za tých súčasných – nie je to len a len minulosť. Ako modlitba, tak aj viera je osobná záležitosť, ktorá sa prejaví v modlitebnom nasadení doma, v komôrke, ale aj v spoločenstve zboru. Robíme tak (s láskou a vďačnosťou) najmä počas biblických hodín. Ďakujeme za Modlitebné spoločenstvo, ktoré na modlitbách zápasí za túto našu drahú cirkev. Vieme, za čo sa máme a môžeme modliť. Božie slovo je nám v tejto oblasti dobrým „navigátorom.“ Často však nevieme za čo sa máme modliť, ale Duch Boží prichádza na pomoc našej mdlobe (R 8,26). Duch nám dáva víťaziť nad našou mdlobou a lenivosťou. Pripomeňme si biblické verše, ktoré v tejto oblasti sú veľmi motivačné: „Víťazstvo, ktoré premohlo svet je naša viera“ (1 J 5,4) či:
„V tom všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý si nás zamiloval.“
Rim 8,37
Víťaziť môžeme nad všetkou našou slabosťou a nedostatočnosťou. Dar viery je ako kotva, ktorá kotví v mori, na jeho dne. Aj my sa často ocitáme v mnohých búrkach nášho života. Tých je mnoho v každom roku nášho životného putovania. Počas leta 2021 bolo ničivé tornádo na Morave. Myslím, že priamo na Jána – 24.06. Ničilo všetko, čo mu prišlo do cesty. Počas leta sme robili pre nich zbierku v našom cirkevnom zbore. Vieme o tom niečo – aj my sami sme zažili ničivú víchricu, aj nám vtedy veľmi mnohí pomohli. A mnohým na južnej Morave bolo potrebné začať úplne odznova. Celkom dobre si to ani nevieme predstaviť. V našom prostredí počas víchrice 19. novembra 2004 boli vlastne polámané „iba“ stromy. Počas roka 2021, ale opakuje sa to pravidelne – dážď je niekde veľmi očakávaný s mnohými modlitbami za vlahu v čase sucha (poznáme to aj z Biblie), niekde je dážď veľmi oplakávaný. Povodne 2021 v Nemecku odniesli mnohé domy. A bolo potrebné začať úplne od začiatku. Sám si to dosť osobne neviem ani predstaviť. Ale život ide ďalej. Mnohí povstali nanovo a po pol roku sú za nimi tie najťažšie chvíle a okamžiky. Mnohí to dali, lebo mali vieru v srdci. Vieru, nádej a lásku (1 K 13,13) – to zostáva aj napriek všetkým stratám – či aj na majetku, alebo v odchode našich blízkych. Často si pripomínam práve tento citát: „Nádej je ako obruč, ktorá nedovolí nášmu srdcu puknúť.“ (R. Fulghum) Pohromy, udalosti, katastrofy vo svete, ale aj v osobnom živote sú pomerne časté . Zažil ich aj apoštol Pavel, ktorý až trúfalo po mnohých búrkach svojho života vyznáva: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá , ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť ani iné stvorenstvá nás nebudú môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“ (Rim 8, 38.39) Náš chodník viery, naša cesta životom je zároveň chodníkom smútku, ale aj mnohej radosti. Aj sĺz, aj úsmevu, skúšok, ale aj víťazstiev. Tiež strádania, nebezpečenstiev, ale aj nepochopenia v našom okolí. V tom všetkom nikdy nie sme sami. Pán Boh je nám v tom všetkom prítomný, verím tomu. Pán Boh môže byť všade, ale najlepšie mu je v Tvojom a mojom srdci. To je to najexkluzívnejšie „bydlo“ pre Neho. Tvojou a mojou vierou môže v ňom prebývať. Aj v radosti, aj v žalosti. Pán Boh je tak veľký, že Ho nemôžu obsiahnuť nebesá nebies (1 Kr 8,27), ale zároveň aj tak malý, že sa zmestí do tvojho malého srdca. Pán Boh môže byť všade – na horách, pod horami, v mori.. Kde všade, to si doplň prosím sám pre seba.. No najlepšie Mu je v tvojom srdci, ak si nájde v ňom svoj príbytok a miesto. To je to osobné, čo potrebujeme zažívať vždy a nanovo. Bez toho „osobného“ sa nepohneme v duchovnom živote ďalej. To je tvoj osobný oddych pre tvoju (neraz aj skormútenú) dušu, nech by si čokoľvek prežíval. „Modlitba je oddychom pre dušu. Modlitba nám ponúka možnosť zažiť bezpečie a pokoj uprostred turbulencií života. Keď sa modlím, mám nádej. A bez nádeje život nemá zmysel.“ (A.Grün) Kedysi sme spievali v starom Spevníku v jednej piesni v prídavku:
„Radosť, strasti, smútky, slasti striedajú sa v živote. Za oboje nesme vďaku Božej dobrote.“
Za oboje – za všetko, podľa slov apoštola Pavla: „Za všetko ďakujte..“ (1 Tes 5,18) Iné preklady ponúkajú takúto možnosť: „Vo všetkom (čo prežívate) – ďakujte..“ Za všetko – vo všetkom – na modlitbách.. Niet účinnejšieho daru, ktorý mení svet, ale aj nás osobne..