Nebeská liturgia

Liturgia nie je nijaká nadstavba, či doplnok, liturgia je súzvuk môjho života so životom cirkvi, so životom ľudí ako celku.

Klaus Hemmerle

Pieseň a Vianoce neodmysliteľným spôsobom patria k sebe. Vianoce nemôžu byť bez piesne. Na Vianoce nemôže chýbať nebeský spev. Na Vianoce nemôže chýbať ani tá najznámejšia nebeská liturgia. Je to ten známy anjelský slávospev z Lukášovho evanjelia (2,14): „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“  Táto nebeská liturgia je natoľko oslovujúca, že náš každú nedeľu akoby nanovo chcela strhnúť k prežívaniu  vianočnej radosti. Aj v jari, či v zime, či aj uprostred leta. V pohode leta, či  aj v závejoch zimy. (J. Solovič)

   Veľmi zaujímavo znie definícia liturgie od neznámeho autora: „Liturgia je budúcnosť, ktorá sa uskutočňuje v prítomnosti, na základe minulosti. Mňa osobne táto myšlienka  veľmi zaujala. Doteraz to asi ani nikto lepšie nevystihol. Skvelá definícia! Liturgia a spev teda postihuje všetky dimenzie času. Je to aj minulosť, aj prítomnosť, ale predovšetkým a najmä budúcnosť. Vylúčiť by ju bolo priam osudovou chybou. Mnohí tak už urobili. Vieme o tom svoje. V našich partnerských cirkevný zboroch v Nemecku a v Holandsku nie je na bohoslužbách prakticky už žiadna. Podľa ich svedectva sa vždy tešili na naše služby Božie pri návšteve Vysokých Tatier, zvlášť na spievaný žalm.  Keď sme boli u nich na návšteve, tak som bol požiadaný, aby som aspoň „niečo“ zaspieval z našej slovenskej liturgie. Najviac ich oslovoval spomínaný žalm, ale aj Áronovské požehnanie na konci služieb Božích. Predstavme si tú situácia, že by sme nedeľu, čo nedeľu nepočuli vianočnú glóriu, či nemali iné prvky našej liturgie. Niektoré cirkvi ich už ozaj „vypustili“ v tom, že je archaická a prekonaná. Moderná doba vraj potrebuje aj nové „výrazové prostriedky“ na službách Božích. A mnohí ich hľadajú a liturgiu vytesňujú. Z osobných dlhoročných „zahraničných skúseností“ však viem, že to tak celkom nie je. Liturgia nemôže byť ani prekonaná, pretože opis večnosti v Biblii je vždy opísaný doslovne, alebo aj obrazne formou spevu (Zj 15). Aj z tohto dôvodu nám môže byť veľmi blízka vážna hudba a rôzne árie, ktorých podstatnou časťou a náplňou je ľudský spev. Spievame „fragmentálne“  už teraz, pretože vo večnosti to bude spev nonstop a forever. 

     Anjelský slávospev má dve dimenzie, dve roviny. Posolstvo pre nebo, posolstvo aj pre zem. Toto posolstvo prišlo v plnosti časov (G 4,4). Žiaden z tohto rytierstva nebeského nemlčí. Všetci spievajú. Všetci sú v plnom nasadení. A spievajú o stošesť! Narodil sa  – vám! Anjelov sa to mocné posolstvo vôbec netýka. Podobajú sa vlastne hercom na javisku.. Prednášajú autorovo posolstvo. Určené je ľudskému pokoleniu – teda tým v hľadisku. Posolstvo Vianoc je určené nám! My všetci sme v tom hľadisku a s nemým úžasom sledujeme to, čo sa deje na javisku. To, čo pripravil Boh pre tých, ktorých miluje.. Naplnilo sa slovo proroka Izaiáša (7,14), ktoré zaznamenal evanjelista Matúš dané Jozefovi: „Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš, lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (1,21)  Svoj ľud – z ich hriechov, teda nás – z našich hriechov. Z tohto dôvodu MY potrebujeme Krista. Jedinečnou správou na konci kalendárneho roka je, že sa narodil pre NÁS.. Nám všetkým. A  akú bude to mať odozvu tu dole? Aká bude spätná väzba k tomu, čo prichádza zhora? Aj dnes sme na službách Božích spievali z nášho Spevníka pieseň č. 47, v ktorej ako refrén vždy a nanovo zaznieva: .. nám, nám, narodil sa Kristus Pán.“  To je naša odozva a poryvy nášho vnútra na to, čo prišlo k nám zhora.. My, žijúci tu dole, takto Pána oslavujeme.. A chceme aj naďalej.. A nielen na Vianoce.. Ako píše Charles Dickens vo Vianočnej kolede: „Budú sláviť Vianoce vo svojom srdci.. a snažiť sa ich udržať po celý rok.“ 

   Márny by bol však anjelský slávospev, keby  za ním nenasledovala reakcia ľudí. Presne tak, ako to spievame v tej našej liturgii, keď na prvú časť slávospevu zbor odpovie: „Pokoj ľuďom dobrej vôle.“  Sláva patrí hore – Bohu, nie ľuďom. Ako píše prorok Izaiáš (42,8): „Ja som Hospodin, to je moje meno, svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.“  Pokoj potrebujeme my dole. Potrebujeme ho ako soľ. Vnútorný pokoj, pokoj srdca v týchto nepokojných turbulentných pandemických časoch. Slovo „pokoj“ (hebr. šalom)  má v danom jazyku takmer 20 významov. Pre mnohých dnes je to už takmer  prázdne slovo. Ako keď vás napr. niekto pozdraví: „dobrý“ a nepridá až ani slovo deň. Novonarodený Pán Ježiš Kristus prináša pokoj, ktorý nám svet nemôže dať. On sám nám zanechal testament pokoja tými známymi  slovami:

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa Vám nermúti srdce a nestrachuje.“

J 14,27 

Dcére Alžbetke tieto slová veľmi pomáhajú, keď sa jej zmocní nepokoj, obava, či príde niečo neočakávané. Študuje v dánsku už piatym rokom, je odlúčená od domova, tak našla „spôsob“ ako nepokoj zvládať. Ale nie vo svojej réžii, ale v tej Božej. Veľmi to pomáha aj mne a môžem to odporúčať každému, ako tzv. kresťanskú mantru. Prepáčte za to prirovnanie, ale nič lepšie ma v tejto chvíli nenapadá. A slovu „mantra“  tak veľmi dobre rozumieme.  Pokoj, ktorý prináša Ten, ktorý prichádza zhora, k nám žijúcim dole. Sláva patrí Pánu Bohu na nebesiach za vykonané dielo, pokoj potrebujeme my ľudia žijúci tu „dole“. Opakujte si tieto slová a pokoj príde. Pokoj sa do vášho vnútra dostaví Božou cestou. O tom pokoji počujeme slovo požehnania z našich kazateľníc: „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši.“  (F 4,7)  Privolávame teda Boží pokoj do rozpadajúcich sa rodín, do rozhádanej slovenskej spoločnosti. Pandémia, ako náš spoločný nepriateľ nás nezjednotila, ale úplne rozbila. Neviem, či je to tak aj v iných národoch, či všetci politici vždy ťahajú za „jeden povraz“ čo sa týka korony. Žiaľ, u nás to tak nie je. Nedávno som si vypočul takmer tragické konštatovanie, že naša slovenská  spoločnosť umiera na nekultúrnosť. Čo s tým spravíme? Aj o tom a ešte o mnohom inom je vianočný slávospev.  Kiež by mal „dosah“ aj na našu politickú scénu. 

    O čom všetkom je ešte vianočný slávospev?  Skúste vy sami doplniť, čo prežívate pri počutí tejto vianočnej glórie. Tento text je neraz vytlačený na vianočných pohľadniciach ako predtlač, stačí ho len podpísať. Iste, radi to podpíšeme a vďačne. Na dôkaz toho, že sa s tým posolstvom stotožňujme. Možno radi tvoríte vianočné pozdravy a posielate niečo osobné. Dnes už je ľahšie poslať sms, ako pohľadnicu, či iný pozdrav..    Apropo, vianočná pohľadnica. Údajne má svoj pôvod v Rakúsko- Uhorsku z roku 1869. Vtedy sa novinka pomerne rýchlo ujala a prebrali ju aj okolité národy. Tá „Božia vianočná pohľadnica“ z neba je poslaná do schránky tvojho srdca. Sms vymažete, pohľadnica zostáva (pokiaľ ju nevyhodíte). Ale aj sms sa dá patrične uložiť, Boh nám ju posiela nanovo do nášho srdca vlastne každú nedeľu, nielen počas sviatkov. Na dôkaz nášho opätovného prijatia a uloženia ju opakovane  s radosťou spievajme v našich chrámoch počas celého budúceho 2022 roku. Verím, že budeme mať dostatok príležitostí.  S vďakou, že sme tak mohli robiť aj doteraz, aj napriek mnohým obmedzeniam. V akomkoľvek období cirkevného roka. Aj počas leta, aj počas tejto zimy, ktorá vlastne len nedávno začala, po zimnom slnovrate 22. decembra.  Spisovateľ Albert Camus konštatuje: „Lebo i uprostred zimy môžeme objaviť večné leto.“  A účinnou pomocou nám môže byť aj nebeská liturgia vianočného slávospevu z úplne prvých Vianoc.