Adventná manna
„Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú.“
Izaiáš 40,31
Advent je dobou očakávania. Už roky a priam aj stáročia takto vnímame advent. Očakávanie je priam famózne slovíčko. Nie všetko sa dá urýchliť. Nie všetko ide podľa našich hodiniek. Ručičky na „Božích hodinách“ bijú celkom inak. To sme si neraz uvedomili, keď sme „tlačili na pílu“. Múdry Kazateľ už dávno napísal, „že všetko má svoj čas“.. Za tie roky som sa v zmysle tých slov naučil „očakávať“, aj keď priznávam, že mám stále isté medzery v tomto smere a v tejto oblasti. V advente ide o túžbu, napätie, o to predivné očakávanie.. Život človeka je plný očakávania. Niektorí dokonca tvrdia, že bez očakávania niet ani života. O tom, kto na nič nečaká, na nič sa už neteší a v nič už nedúfa, mnohí povedia, že žije bez nádeje. A žiť bez nádeje znamená defacto žiť aj bez Boha (Ef 2,12). Takýto človek je vlastne mŕtvy ešte zaživa. Kto však nádej nestratil, ten vie čakať, lebo zistil, že dobré veci málokedy prichádzajú okamžite.. Evanjelium 1. adventnej nedele o vjazde Pána Ježiša Krista do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu (Mt 21,1-11) nám pripomína, že naše vykúpenie sa približuje.. Očakávame ho trpezlivo, s nádejou a vo viere.. Mnohí sa už dočkali. Nesmieme však zabudnúť, že súčasťou kresťanského očakávania je vždy aj čosi nečakané a netušené – a teda aj veľmi prekvapivé. Ku konkrétnemu prejavu lásky k nášmu okoliu nás veľmi aktívnym spôsobom môže povzbudiť a posilniť práve toto očakávanie nášho milovaného Vykupiteľa..
Očakávanie je nám v mnohom prospešné. Vyučuje nás.. Skrze neho dostávame novú silu. Aj Izaiáš mal s tým konkrétnu skúsenosť. Niet nad ňu, ak ju máme aj v tejto oblasti. S očakávaním mali svoje skúsenosti aj Izraelci pri putovaní púšťou. Očakávali na mannu, chlieb „zhora“.. To bolo „nebeské menu“ na každý deň, ktoré dostávali darom počas 40-tich rokov.. Mohli ju zbierať každý deň, ale v šiesty deň mohli až dvojitú porciu (2. Mojžišova 16,22), aby mali aj na deň sviatočného odpočinku. Každé ráno ju očakávali a zbierali.. Každé ráno ju aj nachádzali.. Dúfali, že sa Hospodin o nich aj zajtra postará.. Manna padala, nikdy netrpeli núdzou. Nedali sa ale urobiť žiadne zásoby, ani nič vziať do „komory.“ Ak sa tak stalo, manna sa pokazila a sčervivela.. To bola „škola očakávania“.. Radi si robíme zásoby – aj z toho nepotrebného.. V škole očakávania je spoľahnutie, že aj zajtra bude dosť, pretože Boh bude s nami. Imannuel znamená Boh s nami (Mt 1,23), nie: proti nám! V advente očakávame na Neho, prísť majúceho.. Ježiš Kristus prišiel a nám pred svojím odchodom do neba zasľúbil, „že je s nami po všetky dni, až do konca sveta“ (Mt 28,20).
V takej škole sa ocitáme v každom novom dni, ale aj v adventnom období. Mám veľmi rád toto obdobie.. Jasom napĺňa tento čas naše dni, aj naše noci.. Náš Pán, na ktorého čakáme, napĺňa naše dni blahom a pokojom.. Ako keby bolo zrazu viac priestoru pre naše myšlienky, pre naše adventné osobné ranné roráty a chvály.. Skvelá hudba, kvalitná četba a nadovšetko – Kniha kníh – Biblia. A tá adventná manna padá aj dnes.. Vychutnajme si ju, ako si Izraelci pochutili na manne, ktorá chutila ako koláč s medom.. To bola priam dobrotka.. Aj ten dnešný deň je jedinečný, originálny a priam exkluzívny. Aj ten zajtrajší bude opäť adventný, ale pravdepodobne celkom iný, ako ten dnešný.. Aj napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam vychutnajme si dary dnešného dňa, nasýťme nimi svoju dušu.. Pamätajúc na to, že z toho, čo nám bolo darované dnes si nemôžeme urobiť žiadnu zásobu na zajtra.. Nestarajme sa o zajtrajšok, vychutnajme si dnešok.. Prítomnosť toho známeho – „tu a teraz“.. Pán sa postará aj o zajtrajšok, veď dosť má deň svojho trápenia (Mt 6,34). A tak ďakujeme aj za dnešok.. A očakávame na Hospodina, že svoju mannu nám dá aj zajtra.. Čo všetko nám padá zhora priamo do lona nášho srdca.. Pomoc vždy prichádza zhora, od Hospodina. Povzbuďme sa aj dnes pútnickým žalmom 121.. Pozdvihujem si oči k vrchom, odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.. V očakávaní aj na pomoc zhora, aj na nám tak potrebnú mannu – je nová sila dôvery v Božiu starostlivosť.. Je to povznášajúce a oslobodzujúce od starostí dňa.. Vychutnajme si túto slobodu, ktorá neodmysliteľným spôsobom patrí do života Božích dietok..
Adventné obdobie privádza človeka viery k poznaniu prameňa Božej lásky, z ktorého prichádza na tento náš svet náš Vykupiteľ a v ktorom sa napĺňa a završuje naše spasenie. „Boh je prameň, z ktorého si odnesie každý toľko, akú veľkú nádobu si prinesie.“ (Ján z Kríža) Záleží iba na tebe, s akou veľkou nádobou prídeš aj dnes.