Vyslobodenie z večného väzenia

Advent má mnoho obrazov a podobenstiev. Môžem ho pripodobniť k tým najrozličnejším situáciám, ktoré človek môže prežívať vo svojom živote. Aj počas slobody, aj počas napr. väzenia. Ponúkam vám nasledovný. Je zo života zakladateľa tzv. Vyznavačskej cirkvi“ v Nemecku (Bekenende Kirche)  počas 2. svetovej vojny   – Dietricha Bonhoeffera. Vzoprel sa vtedajšej totalite a nepridal sa na stranu kolaborujúcej cirkvi s vtedajším diktátorom Hitlerom. Dostal sa do väzenia, z ktorého ho „vyslobodila“ už len jeho martýrska smrť.                                               

     „Väzenská cela je celkom dobrým prirovnaním pre adventnú situáciu.. Človek dúfa, robí to i ono.. Ale dvere sú zavreté! A môžu byť otvorené iba zvonku.“ 

Dietrich Bonhoeffer

Tieto slová patria spomínanému  Dietrichovi Bonhoefferovi, od ktorého popravy (09.04.1945) v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu  uplynulo už 76 rokov.  (9. apríla 2020 bol práve Zelený štvrtok, chrámy boli zatvorené v prvej vlne pandémie a my sme si na 75. výročie jeho popravy urobili spomienku pri Skale v Tatranskej Polianke pod Gerlachovským štítom). Bol osobným väzňom Adolfa Hitlera. Zo svojej väzenskej cely sa pravidelne pozeral na šibenicu pre neho prichystanú. Prežíval advent veľmi aktívne. Jeho výrok to jasne prezrádza. Dúfal, že sa dvere otvoria zvonku? Prečo nie? Veď bol mladý, v čase popravy mal iba 39 rokov. Mal snúbenicu, svoju konfirmandku, s ktorou plánoval prežiť celý svoj život. Nič z toho sa ale nenaplnilo. Som ale presvedčený, že jeho väzenská cela bola plná modlitieb a odovzdanosti do Božích rúk a Božej vôle.  Vo svojom vnútri mal Boží pokoj, čo dokazuje pieseň v Evanjelickom spevníku č. 637: „Predivná moc nás tíško obostiera, pokojne to, čo príde, čakám len. Pán Boh je s nami zvečera i zrána a bude s nami každý ďalší deň.“ Zložil ju v období svojho väznenia, niektorí si myslia a predpokladajú, že len pár dní pred svojou popravou.

      Vo väzenskej cele prežíval svoj duchovný advent   naplno. Dvere sa mu otvorili priamo do večnosti. Naplnil ho zmysluplne.. Žiaľ, nedá sa to povedať  vždy aj o nás. Nie sme síce v takej hraničnej situácii, v akej bol Bonhoeffer. Náš advent má ale rôzne podoby.. Je  často zmaterializovaný,  uponáhľaný a dosť hlučný. Zbytočne sa neraz pechoríme a naháňame. Ale za čím? Hm.. Náš prvý zborový dozorca PhMr. Samuel Búľovský mal pozoruhodné životné krédo: „Všetko je milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“ Človek dnešných čias sa ozaj zbytočne pechorí, vymýšľa  daromnosti. Tak to počujeme v tom známom 2    vianočnom žalme:  „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?“ Daromnosti a zbytočností je mnoho aj v tomto advente.  Keď sa do tohto žalmu zahĺbite, tak máte pocit, ako keby bol písaný pre 21. storočie a pre súčasnú pandemickú situáciu.  

     Daromností a zbytočností je  mnoho aj vo  vzťahu voči Pánu Bohu. Človek si neraz razí svoju vlastnú cestu k Bohu, nasilu tlačí na kľučky a brány.  Vytvoril si „nejaké“ nové náboženstvo, ktorého centrom je on sám. Jeho výkony, jeho skutky, len a len jeho aktivita. Dostal sa do svojho vlastného väzenia.. Do vlastného zajatia.  Potrebuje vyslobodenie. A ak ide o vyslobodenie z  doslovného väzenia, dvere musia byť   otvorené iba zvonku! Týka sa to väzenia fyzického, ale aj toho duchovného.  To je skutočný advent! Vyslobodenie zvonku, nezávislé na jeho aktivite, či pasivite. Taký advent  nemusí byť iba v advente. 

     Adventný kráľ prichádza ku nám všetkým krotký, plný spásy (Mt 21,5).  Podáva nám všetkým  pomocnú ruku. Otvára dvere Tvojho väzenia, vyslobodzuje Ťa a daruje úžasnú slobodu. V plnosti časov (G 4,4) prišiel a vyslobodil ľudstvo z väzenia hriechu a jeho poviazanosti. Dvere sa otvorili zvonku! Prišiel s ponukou pravdy pre náš život. Pri jednej príležitosti povedal Židom: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32) To je veľmi dôležitý biblický verš. Poznanie pravdy vyslobodzuje z akéhokoľvek väzenia. Ono môže mať tú najrozličnejšiu podobu v živote človeka. No najhoršie a najtragickejšie je to väzenie večné.. Aj také existuje.  Vysloboditeľ opätovne prichádza! Vo vianočnom kréde spievame: „A keď nás z väzenia večného vykúpil..“ (ES 36,5). Často možno tie slová aj prehliadneme. Keď ich spievame v chráme, tak mi takmer vždy prebehne mráz po chrbte. Až takto.. Sami by sme sa z neho  nevyslobodili  – aj napriek nášmu pechoreniu sa. Pomoc je potrebná „zvonku“..  Boh koná! Boh je stále pri svojom diele. Boh zasahuje a plní svoje mnohé dávne zasľúbenia. Vyslobodil nás z večného väzenia. Pre Dietricha Bonhoeffera sa dvere k pozemskej záchrane neotvorili. Kráčal na popravisko, nebojac sa tých, ktorí mordujú telo (Mt 10,28). 

      Kráčal v ústrety tej záchrane večnej: „Ach, Pane, daruj preľaknutej duši záchranu, čo si pripravil pre nás.“ (ES 637,3). Počujme  túto hudbu adventu, hudbu nebies my, ktorí žijeme tu dole v tomto uponáhľanom advente.  „Nech hudba nebies doľahne až k nám, ten svet, čo z výšav až sem ozýva sa, nás vzbudí chváliť Teba, večný Pán.“ Jeho advent sa naplnil, stal sa realitou. Dočkal sa.. Aj napriek, podľa nášho ľudského úsudku, jeho nenaplnenému životu. Povedal: „Život je plán, ktorý má Boh s nami.“  S každým jedným z nás má svoj plán. Ako s ním, tak aj so mnou. My všetci sme súčasťou jedinečných a úžasných Božích plánov. S ľudským životom je to ako s básňou, nezáleží na dĺžke, ale na kvalite. A tá kvalita je a smie byť aj počas krátkeho ľudského života. A náš autor povedal: „Zmysel života sa naplní tam, kde je láska.“  Túto lásku, aj po toľkých rokoch vidíme v jeho živote, v jeho službe. Ďakujeme a spomíname aj v tomto adventnom čase.. 

„Väzenská cela je celkom dobrým prirovnaním pre adventnú situáciu.. 

  Človek dúfa, robí to i ono.. 

  Ale dvere sú zavreté! 

  A môžu byť otvorené iba zvonku.“