Božia láska je ako slnko
V istom príbehu sa spomínajú maturanti a ich otázka, ktorú mali na svojho učiteľa náboženstva: „Vysvetlite nám vhodným spôsobom, ako je to možné, že je jeden Boh, ale v troch osobách?“ Kňaz sa pozrel cez okno, bol práve krásny slnečný deň a povedal: „Všimnite si slnečné lúče, vysiela ich slnko. Teplo, ktoré cítime, pochádza od oboch, od slnka, aj zo žiarenia slnečných lúčov. To sa dá prirovnať k Trojici: Slnko je Boh Otec. Slnko vysiela svoje lúče, Boh poslal svojho Syna – Pána Ježiša Krista. Zároveň od obidvoch, od slnka i od jeho lúčov, čiže od Boha Otca a od Boha Syna pochádza teplo – Boh Duch svätý.“ Pán Boh je ako slnko..
Slnko. Je zdrojom života. Ohnivá guľa, ktorá dáva všetkému tvorstvu všetko potrebné k životu. Nevynímajúc aj nás ľudí, ktorí si tiež svoj život bez slnka nevieme predstaviť. Slnečné lúče sa dotýkajú a pohládzajú všetky tvory a ľudské bytosti. O slnku veľa čítame aj v Biblii. Pán Ježiš Kristus povedal vo svojej Kázni na hore tie známe slová: „Boh dáva vychádzať slnku na zlých, aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých, aj nespravodlivých.“ (Mt 5,45) Viete si predstaviť, že by slnko alebo aj dážď boli iba pre vyvolených? Či – slnko svietilo iba tým dobrým a vlaha z neba padala iba tým, ktorí si to zaslúžia? Pán Ježiš Kristus slová o slnku a daždi povedal v kontexte lásky bez rozdielov – k priateľom, aj k nepriateľom. Slnečné žiarenie nerobí žiadne rozdiely. Ani dážď. Praktické príklady, ktoré Pán Ježiš použil, sú jednoduché a prosté. Sú veľmi oslovujúce a majú svoju výpovednú hodnotu. Stále platí, že v jednoduchosti je krása. Tak to smie byť aj s láskou. To sme len my na tom tak, že podľa nášho názoru si ju niektorí zaslúžia, niektorí nie. Tieto slová sú príkladom k Božiemu milosrdenstvu, ktoré nerobí žiadne rozdiely.. Ak by takto bolo s dažďom a slnkom, bola by to kataklizma. Pán Ježiš Kristus týmito obrazmi z prírody pozýva k láske aj k nepriateľom (Mt 5,43-48). Božie milosrdenstvo je tu pre všetkých, bez rozdielu. Ako slnko a dážď. Stále platia Pánove slová: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5,4) Obrazy o slnku a daždi sú obrazmi pre Božiu jedinečnú aplikáciu k praktizovaniu lásky všade navôkol. Stiahnime si túto Božiu aplikáciu do nášho vlastného srdca. Dôvod je zrejmý – s láskou vo svete, aj medzi nami je to hotová katastrofa! Pán Boh sa stará aj o pohanov, aj o ateistov, aj inoveriacich.. Slnečné papršleky sa dotýkajú všetkých bez výnimky. Sme na slnku prudko závislí! To je určite aj tvoja, ako aj moja osobná skúsenosť – dotykmi slnka sa cítim požehnaný, sediac na lavičke, prijímajúc a tešiac sa plynúcej a pôsobiacej láskavej tvorivej životnej energii – v mojom žití a putovaní. Vyznávam, že bez Pána Boha by som bol nemožný, ako aj bez slnka. Vychutnávam si nával životnej sily a kreativity, lásky a radosti aj v dnešnom slnečnom dni. Také večné leto, v žiari slnka Božej lásky pripravil pre nás, náš Pán vo večnosti.
Pán Boh je ako slnko. Slnko nie je pre nás ale Bohom, ako u Egypťanov. Žalmista, Kórachovec pripodobnil Boha k slnku tými známymi slovami: „Hospodin je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje..“ (Ž 84,12) A my vieme, že život bez slnka nie je vôbec možný. Vieme o tom svoje. Niet človeka, ktorý by nepocítil jeho silu, energiu a intenzitu. Je v bezpečnej vzdialenosti od Zeme, aby nás nespálilo, a aby sme nezamrzli. Je dielom stvorenia, nemôže byť predmetom nášho uctievania, pretože aj slnko má svoje škvrny, keď je stvorené k nášmu úžitku. Kardinál Tomášek, popredná osobnosť katolíckej cirkvi v bývalom Československu raz dostal otázku od jednej novinárky: „Pane kardinále, máte i vy nějaké hříchy?“ Veľmi pohotovo odpovedal bez akéhokoľvek zaváhania: „Víte, i slunce má své skvrny.“ Je úžasné, ale má svoje škvrny. O diele Božom, ktoré je bez poškvrny píše ap. Pavel v liste Efezským 5,2: cirkev je takou, svätou, oddelenou pre Pána, preto je bez poškvrny. Je dielom Stvoriteľa v moci Ducha svätého.
V poslednom období bolo (čiastočné) zatmenie slnka bolo 10.júna 2021. Veľa sa o tom v tom čase písalo publikovalo. Nebeské divadlo, ktoré sa stále teší mnohej pozornosti a vysokej sledovanosti.. Ak ťaháme analógiu medzi Pánom Bohom a slnkom, tak je celkom legitímna otázka, či aj u Pána Boha exituje niečo podobné, ako „zatmenie“ ? Čo poviete? Čo myslíte? Hľadal som verš, ktorý by to razantne poprel. Našiel som ho u apoštola Jakuba (1,17): „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora, od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“ Celkom jednoznačne tu apoštol konštatuje, že „zatmenie“ u Pána Boha vôbec nehrozí. U Neho nieto žiadnej premeny, neodvráti sa a ani nezatemní Jeho láska. On je stály, to len my sa odvrátime. Tak sme to spievali v jednej mládežníckej piesni v Prešove spievali: „Božia láska je ako slnko, všade svieti a hreje jej lúč.. Haleluja.. Božia láska je ako slnko..“
Jeden jediný slnečný lúč dokáže presvetliť mnoho temna. Neviem, ktorý múdry človek povedal túto myšlienku. V letnom, či aj zimnom období je množstvo slnečných lúčov. Koľko tmy vie prežiariť slnko. A to svetlo stále svieti. Nasledovný pokus so svetlom je známy. Keď otvoríme dvere z izby plnej svetla do miestnosti, ktorá je plná tmy, tak to svetlo prenikne do nej a nie naopak. Sila svetla je priam neopísateľná. Sila slnečných lúčov. O tom hovorí aj nasledovný citát: „Láska je pre svet tým, čím je pre vonkajší život slnko. Žiadne duše by nemohli naďalej prospievať, keby zo sveta zmizla láska. Láska je morálne slnko ľudstva.“ (Rudolf Steiner) Je to veľmi oslovujúce, že láska je morálne slnko ľudstva.
Slnkom liečil aj Dr. Szontagh v Novom Smokovci. V jeho prípade platilo: „nomen-omen“.. V preklade: meno vás natrvalo poznačí. V jeho prípade obzvlášť. Der Sonntag je slnečný deň – nedeľa. Slnko má aj v erbe. Záhadou je nám doteraz, že existujú dva druhy erbov s jedným, aj s dvoma slnkami. Pacientom ponúkal tzv. „slnečný kúpeľ“, keď ako prvý zaviedol klimatickú liečbu v bývalom Uhorsku. V Tatrách to bola v tom čase priam revolúcia. Nadmorská výška, plus slnko – sú dva piliere klimatickej liečby. Nielen v lete, ale aj v zimnej sezóne, ktorej bol tiež priekopníkom. S Poliakmi Tatry máme spoločné, ale naši susedia nemajú ich južné svahy, čo dr. Szontagh náležite liečebne využil . Keďže pochádzal zo zemianskej rodiny (nižšia šľachta) tak mal nálepku, že je nepriateľom socialistického zriadenia. V neprajných rokoch kryptu pod kostolom v N. Smokovci dokonca zamurovali. V 70-rokoch, keď vrcholila normalizácia, sa vytvárali erby jednotlivých mestských častí Vysokých Tatier. Boli obrovské tlaky, aby sa slnko nedostalo do erbu Nového Smokovca. Zasiahol vždy a v pravú chvíľu Najvyšší, pretože krypta musela byť otvorená a v erbe je dominantné slnko.
Od slova slnka je odvodené slovné spojenie – byť „na výslní.“ Niekedy sa dá tomu rozumieť aj ako protekcia u niekoho. A to je aj naozaj nanajvýš duchovná skúsenosť každého z nás – byť na duchovnom výslní. U Pána Boha však niet protekcie a prijímania osôb. Tak smieme rozumieť aj nášmu praktickému kresťanskému životu. Tento post, či pozíciu si môžeme užívať. Byť na výslní – nie tom svetskom. To je vždy iba krátkodobé a rýchlo pominuteľné.. Tom duchovnom! Aj keď je zamračené v živote. Prídu mraky, zatiahne sa.. Ale nad tými mrakmi vždy svieti slnko. To pozorujeme a zažívame na jeseň, keď stúpame vyššie a vyššie. Opúšťame zónu hmly a ideme do prudkého slnka. To je jedinečná inverzia. Smieme v nej žiť. V tej duchovnej – bez prestania. Tak si to aj ja ozaj užívam. Božia milosť – to je naše duchovné výslnie. To je tvorivý element života. Náš zborový dozorca PhMr. Samuel Búľovský mal heslo života: „Všetko je milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“ To, čo po ňom zostalo, rodina odovzdala do Národnej knižnice a archívu v Martine. Zostalo po ňom aj životné krédo. Čo po nás zostane? Aké motto života, aké vyznanie? Dá sa to vyjadriť v jednej vete. Nebolo by od veci ešte aj takto uvažovať nad naším krátkym životom. Nezapracujeme na ňom už teraz?
Slnkom inšpirovaná letná úvaha vrcholí. Čo dodať? Ako ju zakončiť? Azda týmito dvoma citátmi: „Aby si osvetľoval iných, musíš slnko nosiť v sebe.“ (R. Rolland) Je možné ho nájsť, prijať a potom rozdávať. Nápis na stene geta vo Waršave z roku 1944 je tiež veľavravný: „Verím v slnko, aj keď ho nevidím.. Verím v lásku, aj keď ju necítim.. Verím v Boha, aj keď mlčí..“