Vyšší level života
Táto úvaha je pre mňa ešte odozvou a echom z posledného obdobia, keď na konci slávnostnej polovice cirkevného roka máme svätodušný kruh, ktorý je najkratší zo všetkých troch (vianočný a veľkonočný). Má iba desať dní – od Vstúpenia Pánovho po zoslanie Ducha Svätého. Tie ubehnú veľmi rýchlo. Môžeme ešte prirátať sedem dní – do sviatku Svätej Trojice. V tomto poslednom kruhu je toľko udalostí, toľko pozoruhodných posolstiev, že mi dovoľte sa k týmto dňom ešte vrátiť v týchto riadkoch. Urobím tak na základe slov na konci Matúšovho evanjelia. Posledné slová tohto prvého v poradí evanjelia nám (zo všetkých štyroch evanjelií) ponúka najobsažnejšiu informáciu o vstúpení Pána Ježiša Krista na nebesá. Aj evanjelista Lukáš aj Marek majú túto správu, ale nie sú tam zaznamenané slová nášho Pána (Mt 28,16-20). Môžeme veľmi rýchlo a bez rozpakov – aj podľa pohľadu do Biblie na dané miesto skonštatovať, že Ježiš má u Matúša rozhodne „posledné slovo!“ Chceme ho mať niekedy my v živote. Možno sme tým známi aj vo svojej rodine. Posledné slovo rozhodne patrí Bohu. Nad mojím, aj Tvojím životom. Nad všetkým, v tomto svete. To slovo bude rozhodne spravodlivé, lebo Boh nás dokonale pozná. Viac, ako my samých seba. Jeho posledné slovo nám nijako neublíži. Posledný súd – to je posledné slovo k prežitému životu. Stane sa tak na konci vekov, keď sa Pán opäť vráti na túto zem.
Na vrchu, kde sa odohráva udalosť vstúpenia Pánovho sú prítomní iba jedenásti učeníci. Jeden tu chýba. Judáš sa rozhodol kráčať svojou cestou. Vieme, že následne tí jedenásti ten počet doplnia a lós padne na Mateja (Sk 1,15-26). Budú opäť dvanásti. Na modlitbách poznávajú, že potrebujú byť opäť kompletní. Tak, ako kedysi. A stane sa tak. Matúš v našom odseku konštatuje, že medzi nimi je aj pochybnosť, je tam aj poklona. Rôzne prejavy Jeho učeníkov sprevádzajú odchod Pána – sú to rôzne emócie v tak vypätú chvíľu Pánovho odchodu z tejto zeme. Aj my v cirkvi sme tak rôzni, ako tí jedenásti.. Pochybujúci, aj klaňajúci sa.. Všelijako rôzni a ešte aj v mnohom iní.. Aj Tomáš v tom známom príbehu pochyboval, to ho určite výrazne posunulo (J 20,24-29). Najprv pochybujúci a potom srdcom vyznávajúci: „ Pán môj a Boh môj!“ Nech sme akokoľvek na tom rôzne, sme pri Pánovi Ježišovi Kristovi – a to je veľmi dôležité. Na tom tak veľmi záleží! Tých desať dní od Vstúpenia Pánovho do Letníc je pozvaním zotrvávať na modlitbách (Sk 1,14), kde nám Pán ukazuje, čo máme robiť. A nielen počas tých dní. Aj po ich skončení. Práve počas tohto obdobia bola v rámci našej cirkvi zaujímavá modlitebná výzva v troch bodoch: 1) prehĺbiť svoj vzťah k Pánovi, 2) myslieť na 5 ľudí v našom okolí, na ktorých nám duchovne záleží a 3) prosiť o silu k svedectvu pre naše okolie. A to nielen počas tých desiatich dní do zoslania Ducha Svätého. Modliť sa za vyliatie Ducha svätého a očakávať na „zasľúbenie Otcovo“ (Sk 1,4) je výzvou pre nás aj do bezslávnostnej polovice cirkevného roka.
V našom odseku Pán hovorí to svoje „posledné slovo“: „Daná je mi všetka moc na nebi, aj na zemi.“ Posiela ich s tým do sveta, aby Mu činili učeníkmi všetky národy. Majú mandát, po zoslaní Ducha budú mať aj Jeho moc – zmocnenie z výsosti. Jeho vláda je do všetkých časov, do všetkých režimov. Keď vám bude ťažko, opakujte si Pánove slová: Daná mi je všetka moc na nebi, aj na zemi.. Moc, ktorá sa nikdy nezneužije v náš neprospech. Práve naopak – je vždy v náš prospech. Jeho moc je mocou lásky. Nikoho y nekorumpuje, neobohacuje sa na úkor iných. Je to Moc lásky nadovšetko.. Ak má moc na nebi a na zemi (a to rozhodne má, aj keď sa nám to niekedy nezdá) tak rozhodne má – „neobmedzené funkčné obdobie“, to ale ešte vtedy málokto tušil. A dnes to málokto vie.. Ale je to tak. Cez všetky režimy prešiel Kristus Kráľ. On je kráľov kráľ, Jeho trón bude naveky stáť– to mi napísala moja bývala konfirmandka Katka z Podunajských Biskupíc. To ma veľmi potešilo práve na sviatok Vstúpenia Pána. Spätná väzba po rokoch. Nie všetci konfirmandi sa „stratili“ kdesi vo svete – v tom medzinárodnom, ale aj v tom našom slovenskom. Neobmedzené funkčné obdobie. Ako to jedinečne znie. Neobmedzený Boh aj v obmedzených časoch pandémie. Moc Ho neopije, ani sláva. Poľná tráva. Na Kvetnú nedeľu to zažil, ako je to s ľudskou slávou.. Božia vláda je iná vláda, ako tá naša, alebo akákoľvek pozemská – v ktorejkoľvek krajine. Božia vláda lásky pre nás..
Pán Ježiš hovorí: „Ja, keď budem povýšený zo zeme, všetkých pritiahnem zo zeme.“ (J 12,62) Priťahuje nás, ako magnet (ten môže iste aj odpudzovať) Modlíme sa: „Pane, ťahaj nás k sebe, všetkými putami a spojivami. Tesnejšie a bližšie k Tebe.“ (Amen) Apoštol Pavel píše: „Ten, čo zostúpil je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesá, aby naplnil všetko.“ (Ef 4,10) Je Ten istý. Ten istý cez veky a stáročia a spomínané režimy. Ten istý – v láske a milosti. Vekmi sa Jeho energia lásky nevyčerpala. V liste Židom čítame: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ (13,8) Ten istý vždy. Na Vianoce, keď prišiel z neba, je vždy mnoho radosti. Keď vstupuje do neba, toľko radosti už nieto, pretože sviatok Vstúpenia zaniká medzi dňami a tak zaniká aj radosť, ktorá sa stráca pri všedných a všetkých povinnostiach pracovného dňa. Jedna známa mi napísala, že všetky kultúrne krajiny majú práve ten deň vyznačený červenou farbou a považujú ho za veľký sviatok, rovnako aj svätodušný pondelok.. A dôvodov na radosť je pritom tak mnoho – tak napr. je otvorené nebo. Trikrát v Novej zmluve čítame: pri kameňovaní Štefana (Sk 7, 54-60), pri krste Pána Ježiša (Lk 3,21-22) a v Zjavení Jánovom (19,11) pri príchode Kráľa kráľov.
Je to jedinečná správa a dôvod k radosti: Nebo sa otvára aj pre hriešnika, pre Teba i mňa. Pre každého kajúceho hriešnika. A radosť nám vždy pristane. Božím deťom rozhodne! Máme najmä radosť z toho, že Pán sa vracia domov. Jeho vstúpenie nie je Jeho súkromnou záležitosťou, aj keď to na prvý pohľad tak aj vyzerá. Bytostne sa to dotýka aj nás. Jeho narodenie, smrť, vzkriesenie, ale aj vstúpenie. Vstupuje pre nás, nám to veľmi prospeje. Veď to aj sám povedal, že nám to prospeje – sú to tzv. „Ježišove reči na rozlúčku“, ktoré má iba evanjelista Ján (14-15-16). Najznámejší úryvok z týchto kapitol je: „Máličko a uvidíte ma a zase máličko a neuvidíte ma..“ (J 16,16) V tej 16. kapitole sú aj tieto pozoruhodné slová Pána: „Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k Vám..“ Ježiš nehľadal svoj prospech. To napísal aj ap. Pavel v liste Filipským (2,1-4), že Kristus nehľadal svoj prospech, ale nás všetkých. Vrátil sa medzi nás. Vrátil sa v plnej miere. Odišiel, ale neopustil nás. Bol obmedzovaný telom, teraz Ho už nikto v ničom neobmedzí. Cez Ducha svätého je nám prítomný a prosíme ho: „Príď kráľovstvo Tvoje.“ Učeníci pravdepodobne tomu vtedy nerozumeli. Čo to hovorí? Čo znamenajú jeho slová? Prospeje nám? Prakticky ako? Napríklad aj takto: nemusíme stáť v rade, pokiaľ by si na nás Pán Ježiš našiel čas. Chceli by sme sa s Ním porozprávať a čakali by sme na Neho veľmi dlho. Záujem je veľmi veľký. Dlhý rad sa ešte predlžuje. Ľudí pribúda. Spomeňme si na tie dlhé rady, keď ste navštívili Izrael, na tie dlhé rady záujemcov na pamätné miesta. A dnes je taký enormný záujem o rozhovor s Ním.. To by sme sa načakali, keby prišiel náš čas.. A tak ťažko sa nám niekedy čaká. Skrze Ducha svätého môžeme zložiť ruky k modlitbe a vojsť do svojej komôrky. Bez obmedzení, bez dlhých radov. V 16. kap. 12.v. čítame aj ďalšie slová Pána: „Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete.“ Čo? Bolo by to ťažké pre nich. Kto vie, čo im všetko Pán chcel povedať. Neuniesli by to.. Duch Svätý bude postupne zjavovať a odkrývať pravdu. Tak sa deje dodnes, keď sa Božie slovo s láskou, úprimne a čistotne zvestuje.
Pán Ježiš sa teda vrátil do neba. To je náš domov. Všade dobre, doma najlepšie. Nebo – to je ten „vyšší level“ života. Tam nie je nič prízemné ani nič povrchné. Ak chceme označiť niečo, čo má „vyššiu úroveň, tak použijeme slovo level. Korona k tomu výrazne prispela, ľudia začali hľadať túto vyššiu, duchovnú formu života. Mnohých to zatvrdilo, ale mnohým to veľmi pomohlo. A nebo začína už na zemi.. Podľa vyznania slov sestry Elly: „Som vďačná za toto obdobie, ktoré ma duchovne obohatilo a pritiahlo bližšie k Bohu.“