Príbeh chrámu pod vrcholom l.

      „Naši evanjelickí predkovia vo Vysokých Tatrách stavali kostoly pod tatranskými vrcholmi a štítmi pamätajúc na to, že sa v nich vždy v prvý deň po sobote uskutočňuje niečo jedinečne vrcholné.“ Táto veta mi utkvela v jednej z kázni môjho predchodcu doc. ThDr. Jána Greša, ktorý vo Vysokých Tatrách spolu so svojou rodinou prežil celé jedno štvrťstoročie. Práve touto vetou tohto – nám v našom zbore – veľmi vzácneho  človeka by som začal písať o pohnutých dejinách kostola pod Lomnickým štítom. Je to malebný chrám „pod vrcholom“, v ktorom sa konajú vrcholné udalosti v živote človeka nachádzajúceho sa v zborovom nedeľnom spoločenstve, ale aj v osobnom jeho živote (sobáše, krsty, konfirmácie). Počtom rokov nepatrí medzi tie najstaršie chrámy, ale aj napriek tomu tak mnoho si už „pamätá.“  Začítajme sa do jeho dejín, sprítomniac si mnoho a mnohé z jeho bohatej histórie.      

     Evanjelický a. v. kostol v Tatranskej Lomnici bol postavený takmer v rovnakom čase ako rímsko-katolícky. Už päť rokov (1892) po vzniku tejto osady – v roku 1897 sa objavili prvé myšlienky zaoberajúce sa výstavbou evanjelického a katolíckeho kostola. Pravdepodobne prvá písomná správa viažuca sa k evanjelickému a.v. kostolu v T. Lomnici bola uverejnená 18. augusta 1898 v týždenníku Zipser Bote, kde sa objavila informácia o koncerte v Matliaroch, z ktorého výťažok mal byť použitý na výstavbu protestantského kostola v T.Lomnici.  Pri získavaní finančných prostriedkov na kostoly sa postupovalo spoločne, usporadúvali sa rôzne spoločenské podujatia, ktorých výťažky sa použili na obidva stavebné fondy. Hlavnú iniciatívu pri stavbe evanjelického kostola prejavili slavónsko-chorvátske grófky – sestry Katarína (1848 – 1918) a Jolana (1859 – 1932)  Pejacsevichové.  V roku 1899 bol od štátu získaný stavebný pozemok. Na chrám sa im podarilo vyzbierať 3 800 zlatých (7.600 korún). Predpokladalo sa, že zvyšnú sumu sa podarí vyzbierať počas jeho výstavby, z tohto dôvodu sa rozhodlo o realizácii celej stavby.   Prvé zhromaždenie kvôli stavbe kostola sa konalo 21. augusta 1899 v Tatranských Matliaroch. V zápisnici z tohto stretnutia je uvedené, že advokát Gábor Némethy predniesol návrh: „naplnení duchom hlbokej zbožnosti sme sa zišli, aby sme pripravili prístrešok, ktorý veriacim počas ich pobytu v Tatrách umožní účasť na ducha povznášajúcom vypočutí riadnych bohoslužieb. Za to, že sme už dospeli k tomu, že sa naše nádeje v krátkom čase môžu uskutočniť, patrí vďaka úsiliu dvoch dám vznešeného ducha, ktoré sú od rokov horlivými hlásateľkami výstavby spoločného protestantského kostola… Nech vážené zhromaždenie zhodnotí úspešné pôsobenie iniciátorov, predovšetkým grófiek Katinky a Jolany Pejacsevicsových zvečnením ich zásluh a odsúhlasí, aby na stene kostola bola umiestnená pamätná tabuľa, do ktorej budú na večnú pamiatku vyryté ich mená.“  

      Aj pod tento kostol sa pravdepodobne podpísal architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty (10.5.1854  – 10.4.1921). Stavbu realizoval kežmarský staviteľ Kornel Schwarz. Aj keď sa s výstavbou kostola začalo už v roku 1899, novinové správy zo začiatku roka 1900 uverejňovali informácie plné optimizmu, že stavba rýchlo napreduje, do jesene  bude daná pod strechu  a budúcu jar bude kostol posvätený.  Z nám neznámych príčin sa termín dokončenia  stále odďaľoval. Najpravdepodobnejšou príčinou bol nedostatok finančných prostriedkov. 24. augusta 1901 uverejnil Szepesi Hirnök /Zipser Bote/, že katolícky, ale aj protestantský kostol je hotový.  Slávnostná vysviacka sa konala až 3. augusta 1902 a vykonali ju biskup potiského evanjelického a. v. dištriktu Pavol Zelenka (1839 – 1910) a potiského evanjelického reformovaného dištriktu Bartolomej Kun (1817 – 1910) z Miškolca. Na cirkevnej slávnosti sa zúčastnila župná delegácia na čele so spišským županom, grófom Zenom Csákym (1840 – 1905). Slávnosť ďalej pokračovala vo vestibule Kúpeľného domu v réžii JUDr. Františka (Ferencza) Fabinyiho /1854-1916/ a JUDr. Ladislava (Lászloa) Magyara.    Chrám bol zasvätený Svätej Trojici. Kostol bol vlastníctvom dvoch protestantských cirkví – evanjelickej a. v. a reformovanej (kalvínskej). Prvým správcom bol farár Evanjelického a. v. zboru vo Veľkej Lomnici Július Székely. Obidve konfesie mali počas sezóny svojich osobitne pôsobiacich kňazov. Na valnom zhromaždení konanom 16.augusta 1904 bol odsúhlasený návrh, aby sa tu mohli konať aj anglické protestantské bohoslužby pre návštevníkov hotela Grand Praha.

     Kostol má jedno z najhodnotnejších a najatraktívnejších urbanistických riešení v osade. Je situovaný v severozápadnej časti osady, nad križovatkou cesty vedúcej ku Grandhotelu Praha. Stojí na vyvýšenine, ku ktorej sa z juhovýchodnej strany stúpa bývala kúpeľná promenáda. Vizuálnym ukončením tejto urbanistickej osi je vrchol Lomnického štítu. Stavba má jednoduchý pôdorys. K obdĺžnikovej lodi sa primkýna odsadené polygonálne presbytérium a z východnej strany asymetricky  umiestnená veža. V interiéri je nad vchodom drevená empora. V interiéri lode sa uplatňuje čiastočne pohľadový krov s viditeľnými skružami polkruhového tvaru. Pôvodné zariadenie kostola pozostávalo z dreveného oltára  s obrazom Zmŕtvychvstalého  Krista, kazateľnice so zvukovou strieškou a dvoch blokov lavíc. Zvon bol odliaty v roku 1903 v šopronskej zvonolejárskej dielni „Synovia Fridricha Seltenhofera (Seltenhofer Frigyes fiai). Stavbu môžeme charakterizovať ako neogotickú (inšpirovanú ranou fázou gotiky) s neorománskymi prvkami. Pôvodné vnútorné zariadenie bolo ovplyvnené folkorizmom. Po požiari kostola (01.08.1981) bol interiér zmodernizovaný. Odstránený poškodený oltár a kazateľnica ako aj drevené obloženie stien bolo nahradené moderným liturgickým inventárom. Z pôvodného zariadenia ostali zachované lavice a kreslo. Poškodené časti oltára s obrazom sú uložené  vo veži kostola. Poškodený zvon v roku 1991 (ešte pred rozdelením Československa) preliala Marcela Dytrychová v Brodku u Přerova.

     Ako prameň inšpirácie architektovi pravdepodobne poslúžil kostol v rakúskych Alpách. Veľmi podobný kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia stojí pri Badgasteine v Rakúsku.  V minulosti na mnohých pohľadniciach zastával priam centrálne postavenie. Akoby spolu s ešte vyššie položeným hotelom Grand Praha korunovali svojou architektonickou krásou nad celou Tatranskou Lomnicou. Z parku pri hoteli Lomnica viedla jedna excelentná aleja smerom nahor. Jej vyústením je náš kostol, ktorý zvykneme označovať aj ako kostol na „návrší“.   Spolu s obnoveným hotelom Lomnica,  bývalým Kúpeľným domom a priľahlým parkom tvorili neodmysliteľnú súčasť scenérie Tatranskej Lomnice, čo dokazovali mnohé vydané pohľadnice pred rokom 1989.