Iba dobre robil..

Jubilate  – 40 veľkonočných dní

     Krásna veta  z  Biblie. Krásne slová  –  čo poviete, keď o niekom tak  napíšeme, či vyslovíme tieto slová. Je to vôbec možné o niekom prehlásiť? Je! No žiaľ, nie v našom prípade.. Nie je to teda  ani o mne, ani o tebe. Neplatí to o nás ľuďoch..  Tieto slová sa vzťahujú na nášho Pána Ježiša Krista. Ten, kade chodil,  všade dobre robil. Tieto slová povedal Peter. Mne sa žiada doplniť do textu ešte jedno slovko:  iba..  Ježiš kade chodil, iba dobre robil.. Áno, ten Peter, ktorý dobre urobil aj jemu, ale aj  mnohým v jeho okolí, vlastne nám všetkým.. Tieto slová sú  zaznamenané v Knihe Skutkov apoštolov v druhej polovici  10. kapitoly.  Pochádzajú od  toho Petra ktorý sa vo veľkňazovom dvore úplne dištancoval od Pána Ježiša Krista. Ten Peter, ktorý v Cezarei Filipovej povedal: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“  A Pán mu na to odpovedal: „Blahoslavený si Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv Ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 16,16-17) Nemal to sám zo seba. Človek také vyznanie nevysloví „len  –  tak“, vo svojej ľudskej aj k tomu ešte aj hriešnej  prirodzenosti. Dôvod je nám zrejmý a jasný! U nás to všetko pokazil hriech.  Peter je toho všetkého  exemplárnym príkladom. Čo pokazil hriech, to „opravila“  Božia predivná milosť.  Hriech mnohé v jeho živote pokrivil, no milosť Božia to všetko narovnala. Túto vetu o našom Pánovi povedal Peter. Ten Peter, ktorý spolu s ostatnými nebol na Golgote. Vieme, že tam bol iba Ján.  Ten Peter, ktorý dostal tú trojnásobnú otázku Pána: „Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ väčšmi, ako títo?“ (J 21,15-17) Ten Peter, ktorému Pán sa pomohol vysporiadať s  jeho temnou  minulosťou. Peter poznal výšiny životy, ale aj pády, poklesky a priam temné údolia. Aj to, ako sa dostal na úplné dno. A Pán ho mocne pozdvihol. A bolo to jedinečné a duchovne excelentné  oslobodenie, vtedy pri Tiberiadskom jazere, po raňajkách a po úspešnom rybolove, keď chytili 153 rýb (J 21,1-14). Ten Peter, ktorý pocítil silu a moc odpúšťajúcej Kristovej lásky ,  keď dostal program na tretiu  –  Pas mojich baránkov, pas moje ovečky. Bez Kristovho láskyplného vedenia by to nedal, rozhodne by to nezvládol. Nebolo by v jeho moci sa naozaj s tým aj „popasovať“, ale aj vysporiadať. Podarilo sa! Skvelé! A ideme ďalej.

     Pán mal s Petrom svoje mnohé plány.  Tak s Petrom, ako aj s každým z nás. „Život  –  to je Boží plán s nami.“  Tak to vyslovil D. Bohnoeffer, o ktorého popravy uplynulo práve tak, ako od konca 2. svetovej vojny, už 80 rokov (9.4.1945). Žijeme, Boží plán teda s nami pokračuje. V životoch tých, ktorí odišli, sa tento exkluzívny Boží plán už naplnil. Dnes ráno sme sa prebudili  –  Boží plán pokračuje s nami.  Dnes spomíname na naše mamy, ktoré sú už vo večnosti.  Ďakujeme aj za tie, ešte žijúce.   Bez ich modlitieb by sme tu pravdepodobne neboli. Možno niekde celkom stratení vo svete. Pán mal mnohé svoje plány aj s nimi. A tie plány sa už naplnili, či v mnohých prípadoch ešte pokračujú ďalej. Pán mal svoj plán s Petrom.   Peter – to je tá Skala  –  ktorú  On potrebuje v tomto vete. To si ty.  To sú naše mamy, staré mamy a krstné mamy. To nie je len pápež, ako Petrov nástupca, ani ten najnovší. To sme my všetci. To, čo máme, nemáme sami  zo seba, to nie je z nás. Pán pozerá na Petrovu budúcnosť – Jeho dielo pôjde aj cez neho. My ľudia často pozeráme len a len na minulosť dotyčného človeka. Tak tomu bolo napríklad aj v prípade Zachea. Keď sa mu Ježiš ponúkol ako hosť do jeho domu, tak ľudia začali reptať: „K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť.“ (Lk 19,7)  To Mu nemohli odpustiť. Ježiš  obišiel elity mesta, no vošiel k hriešnikovi, ktorý okrádal ľudí. Mnohí videli len a len jeho hriechy, ktorých sa dopustil v minulosti, či v nedávnej prítomnosti.  Colníci vždy vyberali viac, ako mali. A Zacheus im šéfoval. Ježiš vidí jasným pohľadom jeho predovšetkým  budúcnosť a preto mu dáva šancu a príležitosť. A tak je to aj s Petrom. V budúcnosti, ani nie tak vzdialenej ho čakajú nové výzvy, úlohy, ktoré Pán pred neho stavia. A musíme dodať to, čo poznal aj Peter, čo poznal aj Zacheus a čo na vlastnej koži zakúsil hlavne ap. Pavel:  „Božia moc sa v našej slabosti dokonáva.“ (2 K 12,9)

     To je Petrova minimálne tretia Petrova reč, ktorú zaznamenal Lukáš v knihe Skutkov apoštolov. Prvá kázeň bola na Letnice. Ten neučený rybár tak cituje Písmo sväté, že nepotrebuje  ani žiadne teologické vzdelanie – napr. v mojom prípade to bolo päť rokov. Aj so vzdelaním by som to takto nedal – úsmevne, ale aj vážne. Druhá reč Petrova je hneď v 3. kapitole Skutkov apoštolov. Po uzdravení chromého spolu s Jánom  sú zlapaní a uväznení a následne prepustení z väzenia. A potom sa mnohé iné dialo, potom v tejto kapitole „na scénu“ vystupuje Saul, apoštol Pavel a jeho obrátenie pred Damaskom. Príbehy sa striedajú – raz s Pavlom, potom aj s Petrom. A v tej nasledujúcej 10. kapitole je pozoruhodný príbeh o Korneliovi, ktorý bol rímskym stotníkom, pohanom.  Peter ho navštívil  jedinečným Božím riadením a on mu hovorí tú krásnu vetu: „A ty si dobre urobil, že si prišiel.“  A Peter v jeho dome káže. A keď ešte nedokončil  kázeň, tak   sa tam koná opäť zoslanie Ducha na všetkých prítomných, tzv. mini-letnice. Celá Petrova  kázeň je kristocentrická, veľmi prísne zameraná na Ukrižovaného a Vzkrieseného Krista.  Peter  mocne káže. Ten, ktorý naozaj  3x zaprel. To je ten Peter! Taká je moc a sila Ducha Svätého. Pán mu pomohol vyzliecť toho starého človeka a stáva sa novým stvorením v Kristu. Počas dnešných služieb Božích sme o vyčistení starého kvasu spievali v dvoch piesňach (ES 122, 155) Peter zanecháva to staré a prijíma to nové, darované Kristom.  Pripomína  všetkým prítomným v Korneliovom dome, ale aj nám, čo všetko Kristus pre nás vykonal na dreve kríža. To bol vrchol. Kríž bol vrchol Jeho služby lásky. Iba dobre robil, aj keď sa našli aj takí, ktorí na Neho si vymysleli falošné obvinenia.   Chodil, dobre činil. My by sme dodali: kade chodil, naozaj  iba dobre robil.. Aj Petrovi veľmi  dobre  urobil, pomohol mu vyzliecť toho starého človeka a obliecť nového človeka.  Veď platí Pavlovo slovo: „Ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“  (2 K 5,21)

    Spomeňme si teda na celý zástup a plejádu ľudí, ktorým Ježiš  iba dobre urobil. Je to celá galéria novozmluvných postáv – vo všetkých štyroch evanjeliách. Ozaj, nevieme, koho máme skôr spomenúť. Tých mnohých chorých, užialených, sužovaných. Zachránil ich pre večnosť. To bola záchrana pre časnosť. Pre nich iste, tiež veľmi dôležitá. Pán Ježiš zachraňuje pre časnosť. No nielen pre časnosť, ale aj pre večnosť. A to ej to najviac. Záchrana od choroby, teda uzdravenie – bolo v tej danej chvíli záchranou a vykúpením pre časnosť.  Ježiš  dobre robil. Myslel predovšetkým aj na našu budúcnosť. Ježiš vyriešil našu minulosť, keď nám odpustil hriechy – ako sa to stalo pri Pavlovi, Petrovi, Zacheovi a mnohých ďalších. Postaral sa aj o našu budúcnosť. Dobre nám urobil – aj pre večnosť! Dobre nám urobil, veľmi dobre nám poslúžil, keď za nás umrel a aj z mŕtvych vstal. Pripomeňme si toho prvého, zachráneného pre večnosť, ktorým bol lotor na kríži. Bol to predovšetkým kajúci lotor. Lotor, činiaci pokánie.

     A dobre robil Pán  aj po svojom  vzkriesení, keď sa venoval  svojim. Nenechal  ich v ich opustenosti, zármutku, s frustrujúcimi pocitmi a mnohými výčitkami. Nikomu nič nevyčítal – ani Petrovi, ale láskavým, po psychologickej stránke, na veľmi vysokej úrovni vedenom rozhovore – ho sprevádza. To robil 40 dní, aj po svojom vzkriesení.  Tak robil aj pri ostatných. Dobre robil za života, tesne pred svojou smrťou, ale aj po mocnom zmŕtvychvstaní.  A keď sa čas naplnil, odišiel.  Zoznam svedkov, ktorým sa zjavil, nachádzame v tej mocnej kapitole  o vzkriesení –  1. Korintským 15. kapitola: „Zjavoval sa nie všetkým, ale svedkom Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po Jeho vzkriesení.“   Pavel je tam  tiež, ale až na konci celého zoznamu. On je tiež očitým svedkom. Nemci nemajú pre slovné spojenie: očitý svedok (nie Augenzeuge) – ale Zeitzeuge – svedok času.  Bol v správnom čase na správnom mieste. Aj takto by sme to mohli pomenovať. V tej slávnej 15.kapitole 1.listu Korintským  Pavel píše, komu všetkému sa zjavil. Ako prvý sa teda spomína Kéfas, teda Peter, ktorý tak mocne kázal v Korneliovom dome. Potom sa  zjavil  12-stim, potom zjavil sa naraz viac, ako 500 bratom, z ktorých väčšina žije  až dosiaľ, niektorí už aj zomreli. Potom ukázal sa Jakubovi, potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému, ako nedochodčaťu – ukázal sa aj mne.“ (1 K 15,5-9) V tomto zozname je zaujímavá zmienka 500 bratov – je to zahalené  tajomstvom a nič moc o tom nevieme. To však nie je rozhodujúce. Dôležité je, že sa zjavil aj nám, preto sme aj dnes boli v spoločenstve. A dostali sme nanovo  motiváciu ozaj robiť iba dobre všade tam, kde sa ocitneme. A ideálne by bolo, keby sme mohli počuť to, čo sme si dnes vypočuli v troch chrámoch nášho zboru: „A ty si dobre urobil, že si prišiel.“