Jeseň maľuje sama
Prelom mesiacov septembra a októbra je vo Vysokých Tatrách priam ukážkový – sprevádzaný časom a aj čarom babieho leta. Predpokladáme, že pekným dňom ešte nie je koniec. Po tom klasickom lete sa tešíme aj na to obdobie neskorého leta, ktoré má v našom prostredí špecifické čaro. Štyri ročné obdobia sa postupne napĺňajú. A príde čas aj pre zimu celkom na konci kalendárneho roka. Taký je Boží kód vložený do toho sveta na jeho začiatku. Čítame o tom na prvých stránkach Biblie. Tak pripomeniem to najznámejšie: „Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy nepominú.“ (1 M 8,22) To boli slová dané Hospodinom po potope. To je Boží mód a Boží kód vložený do tohto sveta. Tak sa to deje až do týchto dní. Jeseň sa v našom texte priamo nespomína – má však svoje mnohé čaro. Jesenné obrazy prírody sú priam famózne. Ani najväčší maliari, umelci, géniovia palety by to tak nevedeli, ako to vie jeseň sama. Pod týmto názvom sa v týchto dňoch koná výstava sestry Ľudmily Balkovej v Martine: „Jeseň maľuje sama“. Od tejto autorky máme viaceré obrazy v našom Zborovom dome v Novom Smokovci. Stačia tri slová a vy už viete, čo budete písať. Máte takú skúsenosť. V poslednom období sa o počasí veľa píše, diskutuje, globálne otepľovanie robí svoje. Často sa publikuje, akoby jar sa pomaly strácala. Niekedy zo zimy, po miernom oteplení ideme akoby priamo do leta. Apríl a máj je niekedy už v takom móde, akoby to už bolo leto aj v našom tatranskom prostredí.
Tak o jeseni, o najpestrejšom ročnom období sa vždy veľmidobre píše. Máme mnoho obrazov z okolia. Inšpirácia je vždy veľmi bohatá. Jeseň sa nedá preskočiť, aj keď jar už niekedy priamo prechádza do leta. Jeseň sa vie vždy poriadne a do sýta „vyšantit“. Jeseň nepotrebuje odborných asistentov, ani žiadnych pomocníkov. Jeseň maľuje sama. Všetko sa to farbí do tých najpestrejších odtieňov. Ani jar a leto nemajú takú podobu. Maliarom je tu sám Boh. On je majstrom chémie, aj fyziky a všetkých procesov s tým spojených – tak maľuje svojím štetcom. A my sme v úžase. Tak nás k tomu pozýva Anselm Grün: „K radosti ľudskej duše patrí umenie žasnúť. Žasnúť znamená byť vďačný, znamená radovať sa z tajomstva, znamená vidieť veci neviditeľní. Znamená žiť ako dospelý, ale radovať sa ako dieťa.“ Žasneme nad farebnosťou prírody. Jeseň je akademická maliarka, ktorá vystavuje nielen lokálne, ale priamo na celkom svete. Jeseň je najúčinnejšia maliarka, ktorá vystavuje celosvetovo a globálne. Čím je teda tá pestrosť jesene spôsobená?
Stromy na jeseň už cítia, že dni plné slnka sa postupne skracujú. Citlivo vnímajú, že slnka postupne ubúda. Vplyvom chladu, dĺžky dňa, počasia nastávajú chemické zmeny, rozkladá sa zelené farbivo chlorofyl, vystupujú pigmenty oranžových až bordových odtieňov – karotenoidy, flavonoidy. Najmä betakarotén vstrebáva zelenú a modrú zložku viditeľného svetla a odráža červené a žlté svetlo. Padanie listov je následok chemických zmien v listovej stopke a prerušenia cievnych zväzkov. Posledný let listov, to sú piruety, kedy listy prúdom vzduchu obratne vytvárajú postavy, mávajú naposledy s vďakou za splnenú svoju rolu, predvádzajú udivujúcu farebnú škálu, padajú na zem, kde zvýrazňujú šuštením kroky šťastia. Sfarbenie pretrváva dlho, betakrotén sa rozkladá pomaly. Väčšina odtieňov listov je výsledkom zmiešania zvyškov chlorofylu a iných pigmentov. Sme zvyknutí na zelené stromy počas roka, farby listov, kvetov a plodov sa postupne zmenia od červenej, modrej fialovej až purpurovej. Na jeseň sa tvorí pigment antokyan, spôsobuje modrú, červenú farbu kvetov a plodov brusníc. Aj toto nám ponúka Božia príroda, nad čím ľudská duša, plná vďaky nemo od údivu žasne.
Často myslím na hudobné pásmo Antónia Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“. Ak máte radi klasickú hubu, nemôžete si ho nezamilovať. A jeseň (Autumn) má tam svoje nezastupiteľné miesto a špecifické čaro. Myslím na tie tisíce a tisíce, priam milióny jesenných listov, ktoré keď naplnia svoju životnú úlohu – iba jednu sezónu, iba jedno leto, tak padnú na zemi. Aj ony majú nejaký zmysel svojho krátkeho života. Dokonca s takou ľahkosťou, že pri turistike v Tichej doline sme priamo aj počuli, ako padajú istým tichým šumom vplyvom zemskej príťažlivosti. A zametači predovšetkým v mestách majú čo robiť. Dá zabrať všetkým tým službám, ktoré ho upratujú. A po tieto dni majú ozaj mnoho práce. Istý turista si raz na jeseň všimol takého zametača ulíc a spýtal sa ho: „Prepáčte, že vás vyrušujem vo vašej práci, ale to zametáte túto dlhú ulicu každý deň?“ „Áno!“, odpovedal. „Takú dlhú ulicu každý deň?“ “A na jeseň, keď padá lístie, to robím aj niekoľkokrát za deň,“ doplnil. „Obdivujem vás“, povedal turista, „to by som ja nikdy nezvládol. Keď sa postavím na jej začiatok, tak ani nedovidím po jej koniec.“ A onen zametač ulíc mu povedal: „To je základná chyba, ktorú robíte. To by prestalo baviť aj mňa. Nesmiete nad tým takto uvažovať. Ja si všímam len prvých päť metrov, potom ešte päť a potom ďalších a ďalších – a čoskoro som na konci ulice.“ Zaujímavý príbeh nielen do jesenného obdobia. Je to ponuka vidieť akúkoľvek etapu, ktorá je pred nami – a vidieť ju po etapách a častiach. A mne sa to veľmi osvedčilo. Odporúčam aj vám.
Jesenná prechádzka v šuchotajúcom lístí, má svoje čaro. V tej farebnosti akoby jeseň bola druhou jarou, keď všetko zakvitne jesennými farbami, od výmyslu sveta. „Jeseň je druhá jar, keď každý list je ako kvet.“ (A.Camus) Azda za najpozoruhodnejší jesenný citát považujem v tomto znení: „Jeseň je inflácia listov.“ (V.Butulescu) Úplne presne a trefne vystihuje to množstvo listov pod našimi nohami, ktoré vyvolávajú istý ľúbivý zvuk nielen našim ušiam, ale najmä srdcu. Je ich mnoho, je to riadna „inflácia listov“, ale máme túžbu ich ozaj prečítať všetky s posolstvom o tom všetkom, čo podlieha zmenám – a čo je nadčasové. Jesenné prechádzky v prírode a v parkoch sú na to ako stvorené. Z vlastnej skúsenosti odporúčam park pri kaštieli v Strážkach. Navštívite galériu s možnou prechádzkou v parku na brehu rieky Poprad. Príjemné s užitočným. Konečný efekt je skvelý. A najmä vo váš prospech. Kaštieľ Strážky je teda ideálnym miestom, kde pod Tatrami sa takáto prechádza dá pravidelne konať – a pravidelne – dávam tip. Náš slovenský textár K. Peteraj napísal: „V jednom záchveve jesene je milión smrti leta.“ Pozorujete tú pestrosť krásy a naše oči sa nevedia toho nabažiť. Aj z tohto dôvodu máme radi jeseň.
Kúpeme sa v slnečnom svite. Babie leto vrcholí. Slnečné lúče osvetľujú aj našu krajinu. Lúče Božej lásky skrze Pána Ježiša osvetľujú celý náš život – už od nášho narodenia. Aj v tomto ročnom období to takto prežívame, že vďaka týmto lúčom dozrievame pre večnosť. Platí táto myšlienka: „Plody dozrievajú vďaka slnku, ľudia vďaka láske.“ (G.J.Langhbehn). A my ľudia dozrievame vďaka Božej láske zjavenej skrze Jeho Syna, v moci Ducha Svätého. Aj počas tejto jesene – podľa kalendára.. Aj v jeseni nášho života. Haleluja