Božia dobrota a pokánie

Poďakovanie za úrody zeme (foto Stará Lesná)

    Na konci septembra sme uvažovali nad touto témou. Slová 65. žalmu sú mi veľmi blízke. Kráľ Dávid vyznáva na konci tohto žalmu: „Dobrotou svojou korunuješ rok.“  Je to žalm, ktorý je vhodný k poďakovaniu za úrody zeme. To máme teraz, v prvú októbrovú nedeľu. My sme sa tejto téme venovali už dve predchádzajúce nedele  –  v téme: Dozrievanie a tiež  v spojitosti so 150-výročím otvorenia prvej liečebne MUDr. Szontaghom. Aj v tom sa prejavila Božia dobrota  –  a nielen pod Slavkovským štítom. Dnes však chceme urobiť ešte jeden dôležitý krok a posunúť sa dopredu. Božej dobrote nikdy nemôžeme v plnosti porozumieť bez Pána Ježiša Krista. O tom ešte kráľ Dávid nevedel. Tušil, možno niečo aj prorocky vyslovil.  No Božia dobrota sa k nám naplno a predovšetkým prejavila v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. 

     Pán Boh je dobrý, je dobrý, je dobrý. To je Božia dobrota. Možno to aj vám takto vraveli starí rodičia, či rodičia. Možno sme tomu nie vždy rozumeli, možno vám to už niekedy dokonca aj liezlo na nervy. To často opakovala moja stará mama, keď k nám prišla na návštevu. Bola to stará mama z „Megeša“ z mamkinej strany. Čítala Roháčkov preklad  Biblie, ktorý bol veľmi zošúchaný a aj opotrebovaný. A často vravela – Pán Boh je dobrý. Mne, ako dieťaťu sa zdalo, že to hovorila až priveľmi často. Dnes tomu rozumiem.  Vo svojom srdci mala dobrotu Božiu a často ju zakúsila. Vedela ju aj navonok pred svojimi blízkymi prejaviť. Pán Boh je dobrý  –  aj napriek všetkému, čo sa deje v našej krajine, v tomto svete  – a aj  v našom živote. A tento dobrote my sami neuveríme, pokiaľ sa s ňou osobne nestretneme v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. Pokiaľ my sami ju nezakúsime, nevieme o nej hovoriť. A často mlčíme. Až priveľmi často.  Pokiaľ túto dobrotu Božiu sme zakúsili vo svojom živote, aj my o tom povieme s láskou    našim deťom, aj vnúčatám. Možno tomu nebudú celkom rozumieť  –  možno to bude pre nich neosobné, ale raz si možno spomenú. A nemusia ani porozumieť. Len tie slová vyslovme, aby ich počuli ich uši  –  ako naše otvorené životné svedectvo, aj vyznanie viery. A možno im to padne  celkom dobre. Pán Boh je dobrý.. A raz si na nás aj z tohto dôvodu veľmi radi spomenú. Aj z tohto dôvodu.

     V čom sa konkrétne  prejavila Božia  dobrota? No predsa dal nám svojho Syna  –  v plnosti časov (G 4,4). O tom mocne vydáva svedectvo evanjelium kocke,  alebo evanjelium v evanjeliu: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nik, kto verí v neho nezahynul, ale mal večný život.“ (J 3,16)  Dal Ho  pre celý svet.  Dobrota Božia sa prejavila v tom, že ním Ho dal. A to je oveľa viac, ako ovocie v záhrade na jeseň. Aj za to ďakujeme, teraz je k tomu príležitosť  –  nechceme tú slávnosť obísť  –  bola u Židov  veľká a aj veľmi dôležitá.. Ani to nechceme odbiť len jedným poďakovaním  –  napr. na začiatku októbra. Božia dobrota je v dávaní.  Dáva nám úrody zeme, aby sme prežili ďalší rok. Dal nám svojho Syna, aby sme večne nezahynuli.  Boh je veľký v dávaní. No často aj berie. Jób nás učí poďakovať Pánu Bohu aj za to, čo nám berie (Jób 1,22).   Božia dobrota sa stala viditeľnou v Jeho Synovi. Boh sa v ňom zviditeľnil. Pán Ježiš Kristus  to povedal: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (J 14,9)   Syn zviditeľnil svojho Otca. Je o ňom napísané: „Kade chodil, iba dobre robil a činil.“ (Sk 10,38) To sa nedá ale povedať o nás.

    A táto mnohá Božia dobrota  –  nás vedie k pokániu. O tom napísal ap. Pavel: „..a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?“ (R 2,4b)  Ako to asi myslel? Poďme po tom spolu pátrať. Máme pocit, skúsenosť, že to všetko, čo dostávate v Božej dobrote, si ani nezaslúžite.  Premkne vás hlboký taký pocit, že toľko máme aj po suchom roku.. Pán Boh tak veľmi požehnal úrody zeme, že sa cítime až tak nehodí toľkej Jeho láskavosti.  Nezaslúžime si to.. Mňa to často tak veľmi hlboko premkne. Pán Boh je tak dobrý ku mne, že si to ani nezaslúžim! Máte takú skúsenosť? Zažil iste už niečo také?  Aj náš junior má často také pocity, keď niečo dostane, tak povie, že si to nezaslúži. A ja mu na srdce kladiem tú pravdu, že veľa vecí si nezasluhujeme, ale Pán Boh nám ich dáva zo svojej lásky a milosti. To je celkom dobré smerovanie, keď takto uvažujeme viacerí, sme na veľmi dobrej ceste.  Vieme sa potom so všetkým podeliť.  Toľko sa nám dostáva lásky od Pána Boha. Čo s ňou?  Niekedy ozaj nevieme, čo s toľkou láskou v našom živote. Vedie nás k pokániu, nezasluhujeme si to –  a predsa Pán Boh nám ju dáva. Veľa veci si nezasluhujeme, no Pán Boh nám ich predsa dáva.

      Dobrota Božia nás vedie k pokániu. Pokánie je zmena myslenia  – v gréckom jazyku: metanoia. Všimnime si aspoň dva biblické príklady. Judáš oľutoval, že zradil Pána Ježiša   – oľutoval  podľa predpisov Starej zmluvy. Prišlo mu to ľúto, že zradil Pána, vrátil peniaze, ktoré za tú zradu dostal. Priamo, v hlbokom rozrušení a rozľútostený  povedal: „Zhrešil som, zradiac krv nevinnú.“ A oni mu na to odpovedali. „Čo nás do toho? To je tvoja vec.“  (Mt 27,1-10)   Zmena myslenia tam aj bola  – no pravdepodobne ale nezažil, alebo neprežil   Božiu dobrotu vo svojom srdci. Nezakúsil ju. Nezakúsil sa priamo do nej.  Vrátil sa od veľkňazov a zákonníkov –  obesil sa.  Iste, nemusel takto skončiť.  To rozhodne nie. Božia dobrota mu bola vzdialená, neprecítil ju, neprežil osobne. Iné to bolo, úplne iné, pri márnotratnom synovi. Toto podobenstvo by sa mohlo volať: „O Božej dobrote“ (Lk 15,11-32).   Otec mu dal podiel z majetku, neprotestoval, aj keď  v tých časoch sa majetok za života ešte nevyplácal. Láska otca a jeho dobrota ho pustila do šíreho sveta. Tam všetko premrhal. Úplne všetko! V ďalekej cudzine si uvedomil, zmenil myslenie:  „veď doma je hojnosť všetkého, prečo by som mal tu núdzu trieť a trpieť.“  Povedal si: „Vrátim sa k Otcovi!“  Vstúpil do seba  –  to je pravé  pokánie. To je zmena myslenia, to je pravé pokánie: „Veď sluhovia doma, u môjho otca majú viac, ako ja, nachádzajúc sa ďaleko vo svete.. Ja tu mám iba pomyje pre ošípané, sluhovia u môjho otca sa majú veľmi dobre!“  A tak sa vrátil. A otec ho už očakával. Odpustil mu, že si pýtal podiel ešte za jeho života. Dal mu prsteň, prijal ho ako syna  –  so všetkým, čo k tomu patrí.  To je Božia dobrota – to je Božie odpustenie. A zažil Božiu dobrotu v odpustení. Tak dobrý je Boh! Nie kvôli nám, ale pre svojho syna Pána Ježiša Krista. Povedzme doma  – tam je naše misijné pole  –  Pán Boh je dobrý.

     Zmena myslenia – metanoia. Pokiaľ sa nezmení myslenie, v našom živote sa naozaj nič nezmení.  Pokiaľ sa nezmení srdce, nič sa nezmení. A aj po tejto slávnosti a prijatí Večere Pánovej budeme ďalej žiť svojím spôsobom života – ako doteraz. Povážte, uvažujme, či je to všetko tak správne..  Či dostatočne milujeme, či dostatočne dávame, či dostatočne odpúšťame, či dostatočne ďakujeme. A mohli by sme pokračovať  ďalej.

    Ako zakončiť naše dnešnú uvažovanie. Urobím tak slovami kráľa Dávida: „Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.“  Nemusíme duchovne hladovať v tomto svete, v dome nášho Otca je hojnosť  všetkého. Ide nám v ústrety so všetkým, aj keď si to nezasluhujeme. S rozbehom.. Dvíha svoje šaty, aby mu neprekážali v behu. Žid, ako muž  nikdy nesmel ukázať svoje kolená, svoje lýtka. Milujúci otec to urobil pre svojho syna. Aj o tom je Božia dobrota a láska. Haleluja.