Príbeh chrámu pod vrcholom II.

Veľmi smutnou udalosťou v histórii kostola bol jeho požiar 01.08.1981.  Zhorela komplet, práve v ten deň  dokončená nová šindľová strecha v hodnote vtedajších  40.000 Kčs. Stalo sa tak na konci generálnej opravy kostola, ktorá sa musela nanovo začať. Po tejto udalosti brat farár Ján Grešo oslovoval, prosil o pomoc, písal listy so žiadosťou o pomoc pri oprave kostola. Posviacka (po ďalšej generálnej oprave) sa konala v júni 14.6. 1985, ktorej sa zúčastnila  návšteva zo Švédska  zo Svetového luteránskeho zväzu a J. Grešo túto návštevu zo SLZ pozdravil vo švédštine. Táto delegácia, podľa ešte žijúcich pamätníkov zažila priam šok, keď počuli svoju rodnú reč. Nikde inde vo svete sa im to údajne nestalo. Je veľmi zaujímavé, že isté „veci“  sa dali do pohybu  a brat farár Grešo čoskoro odišiel do Bratislavy  k termínu 01.01.1986.  Najprv za farára do miestneho cirkevného zboru ECAV a  potom zakrátko aj ako docent na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu.  Mám to všetko v živej pamäti, nakoľko som bol v tom čase študentom teológie. 

     Pripomeňme niečo aj z nedávnej minulosti tohto chrámu. Jubilejná slávnosť pri príležitosti jeho 100-ročnice  sa konala 15. septembra 2002 za účasti partnerských zborov z Nemecka (Cossebaude) a Holandska (Almen).  Na slávnostných službách Božích bola odhalená pamätná tabuľa oproti tej pôvodnej s nápisom: „Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha.“ (Neh 10,40) Z histórie tohto chrámu si pripomeňme výraznú osobnosť Ján Kormana  (5.11.1904 – 17.6.1993),  najdlhšie pôsobiaceho zborového dozorcu v našom cirkevnom zbore. Túto funkciu zastával takmer 40 rokov.  Po požiari chrámu išiel do Prahy pre kríž na rekonštruovanú vežu kostola. Nakoľko žiaden taxikár ho nechcel zobrať, brat Ján Korman prešiel celé Václavské námestie s krížom na pleciach. Túto cestu nazývame aj jeho krížovou cestou. Jeho nástupcom vo funkcii zborového dozorcu bol Pavel Šuchtár  (26.11.1941 – 06.09.1998) z Tatranskej Lomnice. Dlhoročným zborovým kurátorom žijúcim v T.Lomnici bol Jozef Čulman (29.08.1907 – 26.01.1982).

     Cirkevný zbor vo Vysokých Tatrách  si svoje 60. výročia založenia pripomenul na službách Božích v tomto  chráme 13.júna 2010, keď kázal brat farár Ján Grešo o poľných ľaliách. Táto kázeň je pre mňa osobne  nezabudnuteľná.  To bola zároveň aj  posledná návšteva Jána Greša  v cirkevnom zbore Vysoké Tatry. Dovoľte citovať krátky úryvok: „vysokohorské prostredie tohto zboru je veľmi vhodné na to, aby ilustrovalo a podčiarklo určité stránky zvesti Božieho slova. Mnoho z toho, čo aj domáci cirkevníci, aj hostia zažijú v tatranskej prírode, je vo zvesti Božieho slova v tunajších kostoloch interpretované zo stanoviska viery v Pána Boha. Pán Ježiš si pozorne všímal krásnu galilejskú prírodu a určite by si pozorne všímal krásnu tatranskú prírodu. O jednej poľnej ľalii povedal, že ju Pán Boh, Stvoriteľ, oblieka krajšie, než ak osa obliekal chýrny kráľ Šalamún v celej svojej sláve. To isté platí o tunajších vysokohorských kvetoch, ale aj o všetkých ostatných krásach, ktoré tvoria tatranskú prírodu. Nám by nikdy nemal zovšednieť tá krása – aj jemná a nežná, aj divoká, ktorú vidíme okolo seba.  V spoločenstve cirkevného zboru sa môžu stretávať tí, ktorí túto krásu obdivujú a uvedomujú si, že to musel najprv niekto premyslieť a potom byť dosť mocný na to, aby to zrealizoval. Vzdávať za to Stvoriteľovi vďaku a chválu – to je niečo, čo dáva duchovný obsah pobytu v týchto horách.“

     Vlhkosť bola vždy značným problémom tohto chrámu. Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia bol okolo kostola bol postavený oporný múr, nakoľko sa posúval aj svah nad kostolom. Sanácia vlhkých omietok v kostole prebiehala v rokoch 2013-2014. Všetko tomu nasvedčuje, že až tento posledný projekt, ktorý  pomocou injektáže chemického roztoku do muriva odstránil vlhkosť.

     Veľmi zaujímavým dokumentom z histórie tohto chrámu je fínska svadba z roku 1969, na ktorom je zachytená svadba fínskeho páru. Veľmi zaujímavý krátky film vznikol pred MS 1970 v zjazdovom lyžovaní, zrejme na propagáciu náboženskej slobody na Slovensku.

     10 rokov po vzniku osady Tatranská Lomnica bol dokončený chrám v slohu alpských sakrálnych objektov, ale  bez organu. Na doprevádzanie  na sl. Božích slúžilo harmónium, neskôr elektrický keybord. Takmer  30 rokov sme pestovali a živili víziu, že v tomto chráme organ raz bude. Priestor kostola a prázdny chór si organ priam vypýtal. Brazílsky spisovateľ Paulo Coelho povedal: „na svete je jedna reč, ktorej všetci rozumejú, je to jazyk nadšenia vecí urobených s láskou a chuťou, túžbou dosiahnuť to, o čom snívame, alebo čomu veríme.“    Začiatkom 90-tych rokov sme chceli kúpiť organ z Vrbova pri Kežmarku. V tomto chráme po spišských Nemcoch sa nachádzali totiž dva organy.  Ten jeden predali do skanzenu v Pribyline. Roky sme o ňom snívali.  Zakúpili sme ho za 5.000 eur od Rakúskej evanjelickej cirkvi v Gallneukirchen v roku 2015. Dva zdroje z Nemecka nám prispeli čiastkou   9.000 Eur a 3.000 Eur. Celková hodnota diela bola 23.000 Eur. V súčasnosti  reálna hodnota organu je 40.000 Eur. Zvláštnym Božím riadením sme  ho „našli“ v Rakúsku pri Linzi v dedinke Weikersdorf. Už zapadal prachom. Bol síce po generálnej oprave (2002), ale dlhšie  sa už nepoužíval. Jeho skvelé tóny už nezneli. Nemal ho kto počúvať, ani pri ňom spievať. S veľmi účinnou pomocou ústredia našej cirkvi v Bratislave sme začali konať postupné kroky. Tie vyvrcholili  za odbornej pomoci  organárskej firmy Bies z Hranovnice pri Poprade.  Drahomír Chochol ml zabezpečil bezplatný prevoz organu z Rakúska pod Tatry v máji 2016.Organ bol  zrekonštruovaný,  s novou skriňou nanovo postavený a naladený. Jeho slávnostná posviacka sa konala v nedeľu Cantate 14. mája 2017. Je mechanický, je jediný  tohto druhu priamo vo Vysokých Tatrách, s kužeľkovou vzdušnicou, jednomanuál, 8 registrov a 517 píšťal.  Z hľadiska funkčnosti je traktúra veľmi premyslene navrhnutá.  Skriňa nástroja bola zhotovená podľa návrhu  Jiřího Zámečníka zo Spišského Bystrého. Veľmi vkusne ho zladil s architektúrou kostola v T. Lomnici. Akoby tam bol už od samého začiatku..  Počas prác bol na hracom stole objavený nápis z júna 1945, kde sa spomína veľká bieda a hlad v Rakúsku, ktoré bolo v tom čase ešte obsadené Američanmi a Rusmi. Nápis: „gereinigt, repariert, gestimmt.. Im Jahre 1946 (Juni) während Amerikannen und Russen Ostereich noch besetzt halten.. Es war eine schwere Zeit voll Angst und Bangen und es gab viel Not, Elend und Hunger..“    Nečitateľne sú podpísaní  dvaja vojaci.   No napriek týmto vonkajším nepriaznivým podmienkam sa v tom čase na organe podarila vykonať kompletná generálna oprava.

     Pri posviacke organa, ktorá sa konala 14.05.2017 (dnes si pripomíname 8. výročie) v nedeľu Cantate  som citoval J.V.Michalka: „Potrebujeme hudbu, ktorá v nás uskutoční dlho očakávanú a nevyhnutnú obnovu a premenu vedomia a konania.“  Realizáciou tohto projektu sme si pripomenuli 500-sté výročie reformácie  v jubilejnom roku 2017. Tento organ je dar kostolu k jeho 115-stym narodeninám. Každý rok – k tomuto výročiu budeme organizovať organové koncerty. Tak sme si to zaumienili a aj predsavzali. Na tom prvom – v nedeľu Cantate odznela aj táto myšlienka: „Rozumná úvaha nie je nič iné, ako analýza viery.“ Túto myšlienku vyslovil Franz Schubert, veľký rakúsky skladateľ. Touto myšlienkou sa prejavil aj ako veľký mysliteľ.  Vážna hudba navodzuje tieto pocity, aby sme pri nej rozmýšľajúc, analyzovali svoj život viery, lásky a nádeje.  Tento organ nám chce však pripomenúť ešte aj inú melódiu – melódiu Božej milosti, ktorú v cirkvi obnovenej a reformovanej už spievame pol tisícročia. Je v znamení Pavlovho citátu: „..ale ospravedlnení bývajú zdarma z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“ (Rim 3,24)