Jeden za všetkých!
Láska nikdy neprestane VI
Už sme to neraz počuli pri rozličných príležitostiach. Heslo, ktoré vie dobre motivovať a dobiť potrebnú energiu: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“ Ak ide o tím, či o športové zápasenie v kolektíve, tak práve toto heslo sa často používa. Nie je to len hra slov, je to oveľa viac. Ak sme povedali A, tak musíme povedať aj B. Ak platí A, tak potom platí aj B! V športovej oblasti o to viac a o to naliehavejšie! Ak ten jeden za všetkých, tak potom všetci za toho jedného. Hovorí to aj o reciprocite, aj o spätnej väzbe. To je vždy veľmi dôležité! Niečo podobné nájdeme aj v Biblii. Biblii a pisateľom biblických kníh táto terminológia zo športovej oblasti vôbec nie je vzdialená! Tak to vidíme najmä u ap. Pavla, ktorý píše ten známy odsek: „Beh o cenu“ (1 K 9,24-27) alebo aj dobehnutí do cieľa: „Cieľ mám vždy pred sebou a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši..“ (F 3,14) Inšpiráciou mu mohli byť športové hry, ktorých sa ako rímsky občan aj pravdepodobne zúčastnil, sediac na starovekom štadióne a všímajúc si počínanie športovcov a súťažiacich. Ten istý apoštol napísal aj tieto slová, voľne mnou parafrázované: „Jeden sa vydal za všetkých, jeden umrel za všetkých, jeden sa obetoval aby tí mnohí, čo žijú, nežili viac sebe, ale tomu, kto bol za nich umrel a zmŕtvych vstal.“ (2 K 5,14.15). Ak jeden za všetkých, tak všetci potom za toho jedného. Ak platí – platí aj B! Ak A sa naplnilo, nech sa naplní aj B pri našom „kresťanskom tíme!“ Ten Jeden – Boží Syn Ježiš Kristus sa stal naozaj hriechom za nás (2 K 5,21) a vydal sa za všetkých.
Ten „Jeden“ si to veľmi, ale veľmi sťažil, aby nám všetkým cestu k nášmu nebeskému Otcovi veľmi uľahčil. Pán Ježiš Kristus si ale veľmi život skomplikoval, keď sa stal človekom. To preto, lebo videl dopredu, čo všetko by sme my museli zaplatiť za naše všetky previnenia a hriechy. „Pôjdem do toho“, povedal si sám pre seba a povedal to aj svojmu nebeskému Otcovi, ktorý Mu tento plán predostrel. A pomyselne dodal: „Celé ľudské pokolenie mi za to stojí!“ Ježiš Kristus opustil komfort neba a tu sa vydal všanc tým všetkým, plným nenávisti. A my sme si to pripomínali počas nedávnych Vianoc. A sám ap. Pavel, ktorý píše tieto riadky, že ten „Jeden“ sa stal hriechom za nás – predtým stihol ešte napísať, že láska Kristova nás spája (článok na tomto webe 16.8.2022 – Láska Kristova nás spája). Iné preklady hovoria, že „viaže“.. Tento preklad je mi akosi bližší. Aj keď aj tomu slovu celkom dobre rozumieme – spája. Ale nielen spája, ale aj viaže.. To sa mi zdá ako plnší obraz toho, čo Kristus pre nás vykonal. Božia láska nás tu v našom zbore vo Vysokých Tatrách spojila a stále viaže už takmer 35 rokov. Bez lásky by to isto nebolo možné. Ale najviac zo všetkých ma oslovil preklad, dovoľte sa s ním podeliť:
„Láska Kristova náš ženie pri myšlienke, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre Toho, kto za nich zomrel a zmŕtvych vstal.“
Láska Kristova nás priam ženie.. A ženie dopredu! Kristus je s nami zviazaný už od vekov a preto ja Mu môžem byť zaviazaný, plný vďaky.. A to je hnací motor aj pre môj život, keď sa míňa energia života a vybíjajú sa moje „baterky.“ Sme predsa stále „jeden tím“ v cirkvi, ako pri športe, tak aj v tej duchovnej oblasti! Práve v oblasti duchovna o to viac! Nie je to len hra slov, je to oveľa viac. Pán je so mnou zviazaný putami a povrazmi lásky, preto aj ja sa cítim veľmi zaviazaný. Nikto iný by to tak neurobil pre mňa, ako On sám! „Hľaďte, hľaďte, akú lásku prejavil nám Spasiteľ, za nás niesol obeť ťažkú, potupný kríž pretrpel, na ktorom svoju nevinnú krv vyliať neľutoval, nenájdete lásku inú, nad tú, čo nám dokázal..,“ spievame v jednej piesni na konci pašií práve na Veľký piatok. Jeden za všetkých. Jeden stal sa hriechom za všetkých. A Max Lucado to takto vysvetľuje: „Ten, ktorý bol bez hriechu, prijal tvár hriešnika, aby sme my mohli mať tváre svätcov.“ To je naozaj silné a mocné slovo. Pre zásluhy Pána Ježiša Krista na mňa Boh pozerá ako na svätca. Rozmýšľame nad tým, čoho všetkého sa nám cez vykupiteľské dielo nášho Pána z milosti Božej dostalo. Ap. Pavel napísal: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je Z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ (1 K 2,12) A čoho sa nám teda dostalo? Vieme to? Tušíme to? Nech to povedia títo traja jednotlivci a ich vyznania aj za nás:
1) „Naša minulosť je prikrytá krvou Krista, naša budúcnosť je v Jeho rukách, naše starosti sú na Jeho pleciach a naše prosby v jeho srdci. To nás uspokojuje a robí nás tichými a radostnými.“ (Dora Rappard Gobat)
2) „Ach Otče, zmiera srdce, duša ohromená, prepáč, že sa pýtam, no chcem vedieť, naozaj si toto všetko spravil pre mňa.“ (Max Lucado)
3) „Veľká noc je ako ľudská cesta. Nikoho na nej neminú: Veľké piatky smútku, veľké soboty nádeje.. Veľké nedele radosti.. Veľká noc je chválou života, ktorý sa rodí, aby vydržal, odpúšťal, plnil si sny a miloval.“ (neznámy autor)
Dostalo sa nám mnoho a mnohého – z milosti Božej! Nedá sa to postihnúť slovami. Tie na to vôbec nestačia! Duch sveta nám to nezjaví, ale Duch svätý áno. Skúsme k tým trom vyznaniam pripojiť naše vlastné, rýdzo osobné. Motiváciou nám môže byť slovo apoštola Pavla, ktorý to vyjadril ešte aj takto: „Slovo o kríži je bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie je Božou mocou. Keďže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť svet bláznovstvom kázania o Kristu. Božie bláznovstvo je múdrejšie, ako ľudia a Božia slabosť silnejšia, ako ľudia.“ (1 K 1,18.21.25)
Čítame na mnohých miestach v Biblii o láske, v ktorej máme jednať medzi sebou, lebo tak jedná Boh s nami. To potvrdzuje aj heslo tohto roku. To potvrdzuje text, ktorý mi dnes prišiel až z prahy, ale mám ho aj vo svojej Biblii. A dobre mi to padlo od sestry Beatky – z našich srdcu blízkych biblických hodín: „Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu prijemnej vône.“ (Ef 5,1-2) Božie slovo a listy apoštola Pavla sú plné takýchto veršíkov, pozvaní, odporúčaní, nie príkazov. Ak takto v láske koná s nami Boh, robí to v každom novom dni nášho života, tak v našej spätnej väzbe by mal nastať problém, že by sme my túto lásku neprislúžili nášmu blížnemu? A predsa sa to deje, na to poukazuje to známe podobenstvo o Milosrdnom Samaritánovi (Lk 10,25-37). Ak jeden za všetkých, tak všetci za toho jedného – a s láskou pre všetkých! Predovšetkým k nášmu blížnemu, ktorý je možno aj doráňaný na tej ceste, na ktorej ho stretneme – a verím aj neobídeme!
Pred časom som čítal jedno zaujímavé pojednanie, či úvahu, z ktorej som sa dozvedel veľa nového a zaujímavého. Napr. aj to, že Ukrižovaný Pán Ježiš nebol až tak vysoko na kríži, ako Ho zobrazujú mnohí aj známi maliari. Nad Ním bol nápis, ktorý mal byť čitateľný, pretože označoval nápis viny. A my už vieme, že to bola rušná križovatka pri Jeruzaleme, preto ten nápis bol v troch jazykoch. Pán Ježiš komunikoval so svojou matkou Máriou, s učeníkom Jánom. Vyslovil sedem pamätných výrokov, ktoré mali byť počuteľné, pretože ich zaznamenali všetci evanjelisti. Iste, nezáleží na tom, či to bolo „vyššie“, alebo „nižšie“. Zomrel na dreve kríža – stal sa hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. Jeden za všetkých. Všetci za jedného! Platí aj to B z našej strany? To A určite, lebo to je neodškriepiteľná realita veľkého Piatku, ku ktorému sa budeme približovať každým pôstnym dňom.. K tomu A – s láskou pripojme aj to naše B – my všetci sme za toho „Jedného!“