Na Jeho učenie ostrovy čakajú IV

Kréta II

    Pokračujeme v našej sérii o biblických ostrovoch.  Pokračujeme v plavbe poniže  Kréty (Sk 27,7), ktorá sa  spomína v spojitosti s Pavlovou cestou do Ríma. Na konci 26. kapitoly  čítame o tom, ako bol apoštol vypočúvaný pred Agrippom a Festom:  „Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť, alebo žalár. A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“ (26,30-32). Povedané tak zjednodušene, mohol si zachrániť kožu a následne aj život. No a to bol začiatok jeho cesty z Jeruzalema do Ríma. Aby sa tam dopravili, museli nastúpiť na loď a počas plavby  sa strhla silná búrka (Sk 27, 13-36). Celá 26. a aj 27. kapitola je vlastne zápisníkom, itinerárom, ako to všetko  postupne prebiehalo.  Detailný popis takmer po každom km a po každej míli. Kvôli kontextu odporúčam čítať celú, predposlednú kapitolu tejto knihy.  Pavel sa zachoval ako najpokojnejší  člen posádky na lodi, na ktorej bolo 276 ľudí.. Bez akéhokoľvek náznaku vnútornej rozorvanosti, že by niečo iné tvrdil a niečo iné mal vo svojom srdci povedal im: „Buďte dobrej mysle..“ – a zopakoval to ešte raz.  A v pokračovaní príbehu, predtým, ako loď stroskotala na Malte im povedal: „Ani vlas na hlave sa vám neskriví!“  To bolo naozaj silné slovo. Odkiaľ sa vzal tento jeho vnútorný, priam stoický pokoj. Natrénoval sa, bol predtým na nejakých duchovných cvičeniach ? Čo sa za tým skrýva ?  Do Ríma sa plavil po mori a popri mnohých známych, aj menej známych ostrovoch. Musíme podčiarknúť, že on sám bol tým ostrom pokoja, ktorý mal v sebe. Pokoj a dôvera, že nakoniec všetko dobre skončí. Bolo to predovšetkým zjavenie Pána, ktorý sa mu v noci zjavil a tlmočil mu to: „Neboj sa Pavel, pred cisárom musíš stáť a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.“

    To trvalo 14 dní, stratili nádej na záchranu, jesť im nechutilo, vychádzali náradie z lode a neskôr aj obilie. Museli sa  nechali sa unášať morom a vetrom. Nemať pevnú pôdu pod nohami, asi veľmi dobre poznáte ten nepríjemný pocit. Zažili sme menšiu búrku na Jadranskom mori a to nám stačilo. Manželka vtedy  povedala: „Už ani raz na loď!“  V texte čítame, že stratili všetku nádej, že sa zachránia. Ešte je dobre, keď je nádej. Keď už ani tá nie je, tak je to to najhoršie.  Už ani svetlo na konci tunela nie je.

     Tento príbeh nám ukazuje, že sme všetci  na rozbúrených vlnách mora a sveta. Často sa hovorí, že sme všetci  na jednej lodi. Plavíme sa. Cieľom  je ten „druhý breh“.. Často sa nepríjemné a hrozné  vlny  dajú do pohybu. Fakt sme si mysleli, že naša generácia nezažije vojnu – možno niekde na vzdialenom kontinente, niekde v rozvojom ďalekom  svete. Ale priamo u  našich susedov na východe? V blízkosti našich hraníc?  A podľa informácii sa do nej zapája aj Severná Kórea. Už vyše roka konflikt na Blízkom východe. Niekto nás chce okradnúť o náš vnútorný pokoj. Pán Ježiš Kristus  povedal: „Ja som prišiel, aby život mali a hojne mali. Zlodej prichádza, aby kradol,  zabíjal a hubil.“ (J 10,10)  Zlodeji radosti sa vkrádajú dennodenne do nášho vnútra a srdca. 

     Apoštol mal cca 60 rokov a v živote prešiel všeličím. Celý jeho doterajší život, od obrátenia pred Damaskom, to boli duchovné cvičenia nonstop. Niečo o tom píše v odseku: „Trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, päťkrát sa mi ušlo po 39 rán, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách..“  (2 K 11, 24 -31) A okrem toho, ešte mnoho iného prežitého fyzického utrpenia. Telo mal pokryté mnohými ranami. Ale ešte to nie je všetko, ešte bude stáť pred cisárom Nerom. V Ríme ho čaká súd. Nero zistil, že Rimanom sa zavďačí vraždením kresťanov  a Pavel z nich bol ten najznámejší. Na ceste do Ríma sa loď dostane do ťažkostí, ale všetko  prežijú. A hlavne všetci prežijú. Nikomu sa ani vlas neskriví na hlave. O vlasoch tiež niečo vieme. Máme ich na hlave cca 100.000 tisíc. Pán pri jednej príležitosti skonštatoval, že nám všetky vlasy na hlave spočítal práve Jeho nebeský Otec. A dodal: „Nebojte sa teda, drahší ste vy ako mnoho vrabcov.“ (Lk 12,7) Má prehľad, koľko nám ich spadne za deň. A v znameniach konca Pán hovorí: „Ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy.“ (Lk 21,18)

     To nám tlmočí Jeho Syn. Pozná Otca najbližšie a najlepšie. Veď od Neho prišiel. A vraví: „Poznám Otca a Otec pozná mňa.. “ (J 10,14) Apoštol Pavel dobre pozná svojho nebeského Otca. Predtým horlil za Neho, išiel proti nemu podľa horlivosti podľa nesprávneho poznania (R 10,2.3).  Teraz vie, že Pán Boh má všetko pod kontrolou. Pavel nám odkazuje, že náš strach, naša úzkosť sa zmenšuje priamo úmerne tomu, ako aj my spoznávame svojho nebeského Otca. My ľudia nemôžeme mať všetko pod kontrolou a preto neraz sa nás neraz  zmocňuje úzkosť. Nemôžeme mať prehľad o všetkom –  a to je zdrojom mnohých obáv človeka. Nemôžeme to postihnúť. Nemôžeme vidieť Pána Boha a Jeho ruky pri diele, ale môžeme im dôverovať. Nemôžeme riadiť svet, ale môžeme ho zveriť Bohu. Tak, ako sme Mu zverili naše deti vo svete, študujúce v zahraničí, tak Mu zveríme celý náš svet.

     Pavel je na lodi, ktorá ho má dopraviť do Ríma. Nič sa im neprihodí, okrem stroskotania.  Pavel je na palube ako ostrov pokoja, ale zároveň aj jasná hviezda vo vesmíre (F 2,15). Hviezdy vyniknú len na temnom pozadí. A Pavel je tá najžiarivejšia hviezda na temnom pozadí nekonečnej búrky. Pán Boh ho sprevádza, On sa do tohto Božieho pokoja môže vždy a nanovo uložiť. Nemusí panikáriť, pobehovať po palube sem a  tam. Má menej nervozity, ale viac viery. Ľudia nad stavom sveta neraz zalamujú rukami, my môžeme viac zohýnať kolená k modlitbe. Úzkosti sa do budúcnosti nevyhneme, kto vie, čo nás ešte čaká.. O tom, či skončíme vo väzení úzkostí, však rozhodujeme my sami.  Úzkosť nie je hriech, je to emócia. Úzkosť však môže viesť k hriešnemu správaniu. Hrešíme vtedy, keď stavy úzkostí potláčame alkoholom, prejedaním sa, keď okolo seba chrlíme zlobu. A ajj to sa deje na Slovensku v týchto dňoch..

     Keď tak činíme podľa Pavlovho receptu, chválime Ho a modlíme sa k Nemu, Pán Boh buduje okolo našich sŕdc a myslí pevnosť a hradby, ktoré nás ochránia pred útokom diabla. Tak, ako sa to spieva v našej hymne: „Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila.. Z každej núdze vytrhne nás, ak by nás zachvátila..“ Martin Luther, náš reformátor túto pieseň zložil na základe 46. žalmu, stovky rokov po napísaní listu Filipským. Keby túto pieseň poznal aj ap. Pavel, určite by si ju bol aj vo väzení pospevoval. Z vlastnej skúsenosti poznal Boží pokoj a ochranu, ktorej sa mu dostávalo na všetkých jeho životných cestách, aj na mori, aj na súši.   Možno snáď na doplnenie spomeniem ten vietor, tzv. severovýchodný (Sk 27,14) alebo „východný severák“.  Tento vietor volajú „euroakvilo“. Je to pozoruhodné slovo, ktoré vzniklo spojením dvoch slov: gréckeho euros (východný vietor) a latinského aquilo (severný vietor).  Teplota klesla, plachty sa trepotali vo vetre, vlny sa penili. Námorníci hľadali pevninu, ale žiadnu nevideli. Námorníci poznali obraz tzv. dokonalej búrky, keď sa naplnia všetky znaky – zimné more, búrlivý vietor, ťažkopádna loď, netrpezlivá posádka. Keby sa vyskytli osamote, je možné, že by sa dali zvládnuť, ale dohromady vytvoria priam hrôzostrašnú kombináciu. Trvalo to už 14 dní – teda dva týždne bez slnka a hviezd. Všetci stratili akúkoľvek nádej na záchranu, okrem Pavla. Napomenul všetkých, aby si zajedli a povedal: „Nikomu z vás ani vlas na hlave sa nestratí.“  Námorníci, odborníci určite vedeli, ako majú zvládať búrky na mori. Tí prepadli panike a Pavel, laik v tejto oblasti mal dokonalý pokoj v tzv. dokonalej búrke. Aký kontrast! Na palube potápajúcej sa lode, uprostred zúriacej búrky mal Pavel návštevu z neba – zastavil sa pri ňom anjel. Anjeli prichádzajú aj dnes a pomáhajú. A niečo také môžeme zažiť aj dnes.    Platí zasľúbenie dané prostredníctvom proroka Izaiáša: „Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a  neumdlievajú, chodia, a neustávajú.“ (Iz 40,31)