Októbrové slávnosti III.
Naša októbrová mini-séria vrcholí do tretice Pamiatkou reformácie. Píšem tieto riadky práve dnes, v posledný októbrový deň – tento pre nás veľký a pamätný deň, ale čítať to budete pravdepodobne až na začiatku novembra. Ten posledný deň – bude dnes nosnou témou a možno budeme prekvapení nad jeho výskytom v Písme, ale aj mimo neho, v súvislosti aj so smutným a tragickým dianím v tomto svete. V celkom posledný deň na konci tohto mesiaca sa svet blázni vo sviatku Halloween. Organizujú sa rôzne párty a stretnutia, či dokonca aj oslavy s maskami. Ľudia sa chcú báť vedome a cielene a veľmi aktívne to aj vyhľadávajú. Ako keby strachu a obáv v tomto svete bolo tak málo. Až 87 percent populácie sa venuje tejto téme, či tomuto sviatku – podotýkam neamerickému, pretože vznikol na našom starom kontinente, ešte pred érou kresťanstva. V posledný októbrový deň sme v našej evanjelickej a.v. v stíšení, s vďakou za odkaz reformácie, za posolstvo pravdy. Pilát v súdom procese s Pánom Ježišom vyslovil tú pamätnú otázku: „A čo je pravda?“ (J 18,38) Tá pravda bola tak blízko, bola na dosah. Ak by sme si aj takúto otázku položili, tak by sme odpoveď určite poznal: tá je v slovách nášho Pána v Jeho arcipastierskej modlitbe a Jeho prosbe za nás už vtedy, pred vekmi:
„Posväť ich v pravde, Tvoje slovo je pravda.“
J 17,17
Náš Pán sa tejto téme – pomerne často venoval. Pred Pilátom prehlásil, že sa narodil preto, aby vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje Jeho hlas. A Židom, ktorí v Neho uverili, povedal: „Poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32) Poznanie pravdy je základným atribútom nášho života. Žiť život pravdivý, žiť život v pravde.
V celkom posledný deň, pred katolíckym sviatkom Všechsvätých bol Wittenberg bol plný ľudí, pre množstvo relikvií, ktoré sa tam nachádzali. Ľudia putovali zblízka a zďaleka – to bola vtedajšia stredoveká zbožnosť – uctiť si tieto pozostatky svätých a niečo k tomu aj „navyše“ získať. Vieme, že odpustky – a práve v takýto čas sa udeľovali komplet úplné. Luther chcel práve využiť moment v posledný októbrový deň – plnosť návštevníkov v meste. Ale s takýmto ohlasom a spustenou lavínou rozhodne vôbec nečakal. Skôr predpokladal nejakú akademickú debatu v odborných teologických kruhoch. Obyčajný posledný októbrový deň však priniesol hnutie, ktoré výrazne zmenilo podobu stredovekého života v cirkvi a života ako takého vôbec.
V Biblii máme pozoruhodnú zmienku o tom, ako Pán Ježiš Kristus v celkom posledný veľký deň slávností zvolal: „Kto žízni, nech príde ku mne a napije sa..“ (J 7,37) Išlo o pozoruhodný sviatok stánkov. Židia spomínali na čas, keď putovali v púšťou počas 40 – tich rokov a bývali v stanoch. Spomínali na tie časy, plné diskomfortu. Aj nám by sa to zišlo – pripomenúť, že sme tu „dole“ iba pútnici – putujeme do zasľúbenej krajiny. Neviem, ako vy, ale my z našej prešovskej mládeže za mladi sme často stanovali na rôznych miestach – na Slovensku, ale aj v Čechách. Naši mládežníci, teda chlapci, sa časom dostali na základnú vojenskú službu, tak sme ich chodili navštevovať. Zažili sme požehnané chvíle – v Jihlave, na Sninských rybníkoch, na Šírave a na mnohých iných miestach. Potom sme sa ale už veľmi tešili domov, na pohodlie, na vlastnú posteľ, kde sa vieme najlepšie vyspať. Na sprchu, na to, že môžeme otočiť kohútikom a vody tečie.. A mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej.. Čo všetko neraz považujeme za samozrejmosť v našom živote. Židia putovali a nemali to všetko – rozhodne nie pohodlie, ale Pán Boh garantoval a aj dokazoval svoju lásku, vernosť a starostlivosť. V Egypte boli síce neslobodní, ale mali plné a mastné hrnce, preto sa k nim vo svojich myšlienkach často vracali. Napriek tomu sa Pán Boh o nich postaral, keď putovali púšťou. Mali všetkého dostatok, až nadmieru. Napr. manna v piatok padala v dvojnásobnej miere, aby mali zásobu aj na sobotu. Boli aj prepelice, bola aj voda zo skaly. Všetkého bolo v dostatku, menej síce pohodlia, ale putovanie plné láskavého vedenia – cez deň v oblakom stĺpe, v noci v ohnivom. A na to všetko spomínali, keď opakovane každý slávili sviatok stánkov. Ak by ste sa na túto tému chceli dozvedieť aj niečo viac, čítajte prosím 7. kapitolu Jánovho evanjelia. Pán Ježiš sa týchto sviatkov priamo zúčastnil. V posledný veľký deň týchto sviatkov vystúpil s prehlásením a zároveň s pozvaním: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa..“ Pozvanie je len pre žízniacich. Nie je automaticky pre všetkých, len pre smädných a túžiacich. Nie všetci sú takí, nie všetci žíznia a túžia napr. aj po spravodlivosti, ako o tom čítame v Ježišových blahoslavenstvách (Mt 5,6). Vieme, že pozvanie je vážna vec, ako nás tomu naučil brat farár Ján Grešo. Pozvanie Pána na konci sviatku stánkov bolo a je aj dnes len a len pre tých, čo majú smäd. Pre takých, o ktorých čítame v žalme 42: „Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?“ Žalmista má tak mocnú túžbu po Bohu, keď si spomína, ako chodieval v zástupe do Božieho domu.. Teraz sa mu mnohí vysmievajú, kladú mu mnohé provokačné otázky: „Kde je Tvoj Boh?“ Jeho duša je skleslá a sám seba sa pýta: „Prečo si skleslá duša moja a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre.“ Takto komunikuje vo svojom vnútri sám so sebou, ale hlavne so svojím Bohom, po ktorom tak veľmi túži. To je túžba – silná a mocná. Vieme ešte takto dnes túžiť po Bohu? Pozvanie od Pána je pre takto žízniacich, skľúčených a utrápených. Pre takých, o ktorých čítame v inom pozvaní nášho Pána: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ (Mt 11,28)
V posledný deň – Ježiš prehlásil a povedal – a žízniacich pozval k sebe. V posledný deň na konci októbra Martin Luther urobil to, čo urobil. Ten posledný deň je spojivom a mne to prišlo ako veľmi zaujímavé prepojenie a parabola k poslednému októbrovému dňu s Pamiatkou reformácie. A čo sa stalo v posledný deň sviatku stánkov v Izraeli? Bola sobota – 7. október 2023 a v Izraeli sa končili spomínané sviatky stánkov. Židia ich slávia dodnes – a aktívne spomínajú.. Aj nám by sa zišli dnes – asi aj vy to takto cítite. Mladí boli na veľkom mega koncerte, oslavovali, radovali sa zo života a Hamas prudko zaútočil. Nikto to nečakal, veď bol posledný deň sviatku stánkov. Ako práve vtedy možno, keď Pán Ježiš prehovoril v našom texte. Nikto to nečakal, prinieslo to prekvapujúci zvrat. Sviatok stánkov bol teda v tomto roku v Izraeli v októbri, čiže aj oni mali októbrovú slávnosť, ktorá vrcholila v danú sobotu. A bolo to presne na 50. výročie vojny Yom Kippur z roku 1973 (odporúčam na youtube na túto tému 10-dielny seriál „Údolie sĺz“). Aké je v tom zvláštne prepojenie. Aká paralela? Náhoda? Určite nie! Vieme, že náhody neexistujú. V posledný deň slávnosti Ježiš pozval k životu a zaľúbil: „Rieky živej vody potečú zvnútra toho, kto verí vo mňa.“ A evanjelista Ján dodáva, že sa to vzťahuje na Ducha Svätého, ten ešte nebol vyliaty, lebo Pán ešte nebol oslávený – to píše na dovysvetlenie a so spiatočným pohľadom .
V posledný deň slávnosti Hamas zaútočil a prinieslo to smrť mnohých – práve uprostred radosti zo života na koncerte. Aké zvláštne – Ježiš aj dnes pozýva k plnému životu, k radosti a Hamas na konci sviatkov rozsieval utrpenie a smrť. To všetko v posledný deň sviatku stánkov. Priam až šokujúce, že?! Aké ešte iné prepojenie by sa dalo nájsť? A s posledným 31. októbrom 1517? Bol to deň, ako každý iný. Luther sa odhodlal a vieme, prečo to takto načasoval, spomínal som to vyššie. Očakával, že to bude len nejaká viac-menej akademická debata na tému odpustky, ktoré ani nechcel v konečnom dôsledku zrušiť, len vyvolať diskusiu na túto tému. Dvere wittenberského chrámu slúžili v tom čase ako nástenka, či výveska.
V prvom rade Luther nežiadal ani celkové zrušenie odpustkov, ani ich predaj, ale dôkladnú zmenu ich chápania v radoch veriacich. Uvažoval nad praxou stredovekej cirkvi a sám bol žízniacim po Bohu.
Sestra Jana z Bratislavy, ktorá ma na tento seriál upozornila, zároveň dodala: „Po zhliadnutí toho seriálu sa ešte viac prehĺbil môj smäd po Bohu a po Dobre medzi ľuďmi.“ Táto doba nie je o nič jednoduchšia, ako tá Lutherova. Možno ste si to uvedomili aj po filme o Kataríne – Lutherovej manželke – keď ste ho videli v nedeľu večer vo verejnoprávnej televízii. Takáto mocná a živá túžba po Bohu – je dnes aktuálna možno viac, ako inokedy. Nielen z toho dôvodu, ale aj kvôli tomu a preto, aby aj o nás – potomkoch reformácie platilo Pánovo slovo:
„Rieky živej vody potečú zvnútra toho, kto verí vo mňa.“
Smie to byť o tebe, aj o mne.. Pozvanie je len a len pre žízniacich – aj po pravde, keď sme obklopení toľkou konšpiráciou a hoaxami vo svete. Mnohí práve z toho dôvodu označujú túto dobru ako – post- pravdivú. Nemusíme ozaj všetkému veriť. Stačí dôverovať Pánu Bohu. Jeho Syn, náš Pán o sebe prehlásil: „Ja som cesta, pravda i život.“ (J 14,6) Načri z tejto pravdy najpravdivejšej aj v dnešný posledný októbrový deň.. Aj potom – v novembri.. Aj potom v advente – v decembri.. Vždy a nanovo – s láskou k pravde a túžbe po nej – vždy zas a zas.. Mocou Ducha Svätého..