Žráč a pijan vína V
Radosť v dome Léviho
S touto našou témou úzko súvisí aj radosť. Pán Ježiš často vyhľadával spoločnosť hriešnikov, na ktorých sa hodovalo – predovšetkým s úprimnou radosťou. Bolo tam aj jedlo, bolo tam aj víno. Vieme, že u židov má veľký význam spoločenstvo práve pri stole. Tým je vyjadrená blízkosť a súdržnosť všetkých prítomných – a z toho plynúca radosť. Nič plytké, ale veľmi hĺbavé a zmysluplné – byť spolu pri stole a tešiť sa zo vzájomnej prítomnosti a blízkosti ľudí srdcu blízkych. Neviem, či sa dnes ešte vieme takto radovať „za stolom“ – určite nie z jedenia a pitia, ale zo vzájomného spoločenstva, ktoré pri ňom máme a ktoré spoločne zdieľame. S vďakou prijímame aj dobré a chutné jedlo a k tomu hlt kvalitného vína. Je však pravdou aj to, čo napísal ap. Pavel: „Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť a pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (R 14,17)
V Novej zmluve sa radosť spomína 133 krát, čo je pomerne dosť na 27 kníh, ktoré sa v nej nachádzajú. Nie je to celkom nezanedbateľné číslo. Pozvánka, ktorú sme nedávno dostali na inštaláciu nášho novozvoleného predsedníctva Tatranského seniorátu – niesla slovo žalmu:
„S radosťou slúžte Hospodinu a vchádzajte pred Neho s plesaním.“
Žalm 100,2
Radosť sa vytráca, je jej ako šafránu medzi nami. To si zrejme uvedomujú aj naši novozvolení predstavitelia seniorátu (Roman Porubän a Ivana Prelichová), pretože v ich záverečnom poďakovaní – sa to slovko vyskytovalo najmenej 4x. Ide o radosť zo služby, radosť z Pána Ježiša Krista, iste aj radosť zo života. Tieto slová veľmi rád vložím do každého blahoželania našim zborovým, aj ne-zborovým jubilantom – tá nám chýba, tú často postrádame v srdci, ale aj u nás doma.
Radosť nájdeme na mnohých stránkach Biblie, nájdeme ju aj v dome Léviho, ku ktorému sa chceme nanovo vrátiť (Mk 2, 13 – 22). Jeho dom sa stal miestom radosti z nájdenia strateného syna Abrahámovho. Tak sme to počuli v dome Zacheovom. Platí to o ňom, platí to aj o Lévim. Radosť z nájdenia – je nám dosť blízka. Radosť z nájdenia zažívame napr. aj na hubách, na ktoré chodíme často s manželkou v tomto jesennom čase. Rozdelíme sa napravo a naľavo a keď niekto niečo nájde, tak zvolá: „Mám!“ Aká je to radosť, vedia a poznajú ozaj iba hubári! Radosť z dubáka, radosť z pekného úlovku. A aká je radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad 99 spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia! (Lk 15,14) Tútor prekypujúcu radosť „z nájdenia“ nájdeme predovšetkým v spomínanej 15. kapitole Lukášovho evanjelia. Tá kapitola je nám veľmi známa a blízka, lebo obsahuje tri podobenstvá – o stratenej ovečke, o stratenom peniazi a o stratenom synovi. To je spojujúci článok všetkých troch príbehov – radosť z nájdenia. Keď sa tieto tri „veci“ stratili, spôsobilo to prirodzene smútok. Aj keď nie je v nich priamo spomenutý, dá sa priamo, či aj nepriamo vydedukovať. Tí, ktorí tieto veci stratili, ich úzkostlivo hľadali. Ako sa aj vy cítite, keď niečo hľadáte, čo ste stratili – napr. kľúče, okuliare, peňaženku, mobil atď atď. Možno aj v depresii, smútku, obave, neistote. A čo nás zaplaví, keď to nájdete? No predsa radosť – vyskakujete priamo od radosti. Záleží to iste aj od povahy, jedni vyskakujú po povalu, niektorí na balkóne, iní tancujú, ďalší si iba pokojne vychutnávajú tento okamih, ktorý má pre nich cenu zlata. Po nájdení stratenej veci nastáva radosť. Pastier, žena a otec v podobenstvách 15. kapitoly – všetci sa radovali. Slová pastiera: „Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.“ Žena vyskakuje od radosti: „Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som stratila.“ Otec dokonca vystrojí onú veľkú hostinu – plnú radosti, na ktorej sa všetci radujú (okrem staršieho syna, ktorý sa na otca veľmi hnevá). Z týchto troch príbehov vidíme, že evanjeliová radosť je odpoveďou nájdenie strateného, na znovuzískanie toho, čo sa stratilo.
Kladieme si nanovo otázku, prečo Pán Ježiš sa tak často stretával s hriešnikmi a colníkmi? Možnou odpoveďou sú aj štyri ženy v Jeho rodokmeni (Mt 1,1-17). Ženy sa vôbec v židovských rodokmeňoch nikdy neuvádzali – tobôž také, aké má tam Ježiš. Už to, že sa spomínanú, je zázrak a ďalší je ten, ako sa tam vlastne dostali. Kedysi som čítal takú úvahu, že tieto štyri ženy sú uzly v rodokmeni Pána Ježiša. Tak ktoré sú to?
Támar – začnime teda od prvej. Támar bola veľmi frustrovaná zo svojej bezdetnosti (1 M 38). Bola veľmi netrpezlivá a vymyslela takmer diabolský plán. Prezliekla sa za prostitútku, tvár si zahalila závojom, sadla si na kraj cesty. A potom to začalo – dokončenie si viete predstaviť, nemusím nič bližšie písať ďalej. Ona sama nikdy tento čin neoľutovala a nečinila z neho ani pokánie. To všetko je opísané v onej kapitole. Táto žena je prvá v Ježišovom rodokmeni. Sú tam však ešte ďalšie tri.
Rachab – to je tá ďalšia v rodokmeni. Bola to profesionálna neviestka, ktorá mala dom na hradbách Jericha (Joz 2). Prijala vyzvedačov, aj ich ukryla vo svojom dome, pretože verila, že Hospodin celú krajinu vydal Izraelcom. Uverila – aj napriek svojmu „zamestnaniu“ sa zapísala do dejín Božieho ľudu svetlými písmenami. Nová zmluva ju ešte spomína na dvoch miestach – dostala sa dokonca do kapitoly hrdinov viery (Žid 11,31) a druhá zmienka o nej je v liste Jakubovom (2,25). Práve o nej sme si čítali aj dnes ráno z Tesnej brány. Bola pra-pra babkou kráľa Dávida.
Rút – jej príbeh vcelku poznáme z tej malej biblickej knihy, ktorá má iba štyri kapitoly. Je to vlastne ďalšia generácia po Rachabe. Bóaz si ju vzal za manželku, bola pôvodne pohankou z krajiny Moáb. Svojou vierou sa začlenila do Božieho ľudu a stala sa prababkou kráľa Dávida. Poznáme jej vyznanie, ktoré sa nachádza hneď v 1. Kapitole tejto knihy: „Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba. Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom.“ (1,16)
Batšeba – krásna to žena, ktorá sa v rodokmeni spomína ako posledná, štvrtá žena. Dávid si ju všimol, ako sa kúpala, následne si ju privlastnil (2 S 11,1-13). Z telesného kontaktu vzišlo dieťa, ktoré následne zomrelo. Druhým dieťaťom z tohto manželstva bol kráľ Šalamún. Dávid z tohto hriechu činil úprimné pokánie, ktoré máme opísané v známom žalme 51, so srdcu blízkymi aj vám slovami: „Srdce čisté stvor mi ó, Bože a obnov vo mne ducha pevného. Od svojej tváre ma nezavrhni a svojho Svätého ducha mi neodnímaj.“
Tieto ženy by si zaslúžili pozornosť, ešte väčšiu, je celkom možné, že sa im v budúcnosti budeme venovať na biblických hodinách. Rodokmene – to je móda týchto čias, pátrať po našich predkoch. Pán Ježiš Kristus mal aj takýchto – ako spomíname ženy. Takých predkov hriešnikov by ste vo svojom rodokmeni asi mať nechceli. Boží Syn ich mal. A nehanbil sa za to. Bol priateľom hriešnikov – vyhľadával ich priam notoricky – vždy a nanovo. Je pozoruhodné, že aj ja poznám mená mojich pra-pra rodičov. Sú pochovaní v Kojaticiach. Vieme o nich aj preto, lebo majú kvalitné náhrobné kamene – zo žuly, ktorá ešte vydrží najmenej celé jedno storočie. Môj pra-pra dedo sa volal István Priscsák (1840-1892) a pra – pra babka bola Anna Priscsak Lipovszki (1844-1898). Žili pomerne krátko, niečo po 50 – ke obidvaja odišli do večnosti. Keď som pri ich hroboch, tak prežívam ozaj veľmi zvláštne, takmer neopísateľné pocity. Štyri ženy, ktoré sú v Kristovom rodokmeni. Tušíme už z akých dôvodov. Ježiš bol často obklopený hriešnikmi pri spoločnom stolovaní. Je nimi obklopený aj vo svojom rodokmeni. Akú podobu by mohlo mať toto stolovanie s Ježišom dnes? Ku akým ľuďom by si dnes Ježiš prisadol? Veľa sa hovorí a píše a publikuje a homosexualite. Určite to nie je tá najdôležitejšia téma súčasnosti. Ale predsa – ako by sa Boží Syn zachoval k nim? Mnohí majú úprimnú túžbu – presne takú, ako tí kedysi, byť v Ježišovej blízkosti. Pri jednej príležitosti tým naškrobeným farizejom povedal:
„Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do Božieho kráľovstva. Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili.“
Mt 21, 31.32
Rozumieme, akými ľuďmi sa Pán Ježiš často obklopoval. Dnes by tieto zhromaždenia mali akú podobu? Viete si predstaviť? Akú majú ozaj reálne dnes? Nepohoršilo by to nás, keď by sedel s LGBTI komunitou? Toto vás dnes (aj pri našej téme) naozaj napadnúť. Kto tak veľmi túži byť v Ježišovej blízkosti dnes? Nedajme sa predbehnúť záujmom a túžbou tých dnešných najväčších hriešnikov.