Anima mia, riposati in Dio solo.
Tento text je uverejnený na tabuli na železničnej stanici v Locarne vo Švajčiarsku. Je možné, že je tam až doteraz (a nenahradila ho nejaká reklama), v lete tam určite bol. Potvrdzuje to aj ilustračné foto.. Všimla si to sestra Zora, cestovateľka z Bratislavy. Videla to, zaujalo ju to a poslala mi text aj s obrázkom – brat farár poraďte – čo to je? Vedela, že je to z Biblie (pod ním bolo uvedené – la Bibbia, teda Biblia), ale daný citát hneď nevedela „dešifrovať.“. Zaujalo to jej pozornosť, ako kedysi Mojžiša onen horiaci ker na púšti a prišiel k nemu bližšie. A tam si vlastne na neho „počkal“ Hospodin, prihovoril sa mu a dal mu aj poverenie. (2 M 3). Tak sme so sestrou Zorou začali pátrať a rozlúštenie ani netrvalo tak dlho. To, čo som „vypátral“, mi urobilo veľkú radosť. A bolo to zároveň aj milé prekvapenie pre mňa osobne. Je to slovo zo žalmu 62, jeho úvod: „Len v Bohu utíši sa moja duša, od neho pochádza moja spása..“ To mi urobilo naozaj radosť, potešil som sa v srdci. V ten deň som to práve potreboval – utíšenie. Často tvrdím a prízvukujem – netreba veľa. Vám urobí radosť možno niečo iné, mne urobí radosť takáto maličkosť. Čo nám urobí radosť – to závisí od našich priorít a hodnôt, ktoré vyznávame. Je celkom možné, že vo Švajčiarsku na verejných priestranstvách Božie slovo používajú namiesto reklamy. Ak by tomu tak naozaj aj bolo, tak sú už o niečo ďalej, ako my na Slovensku. Reklamy je dosť a niekedy až príliš veľa. Reklamné bilboardy zacláňajú vo výhľade na Vysoké Tatry, reklamný smog zaťažuje naše životné prostredie. Taký citát, niečo pre motiváciu do vášho rušného dňa príde vhod. Nepoteší to aj vás? Úprimne veriaceho určite áno! Namiesto reklamy na produkt a nejaký výrobok je tu reklama na Božie slovo. Božie slovo namiesto reklamy – skúsme sa aj takto „inovatívne“ pozrieť na Božie slovo obsiahnuté v Písme svätom.
Biblické citáty sme mali pred očami doma na stenách našich príbytkov. U nás v Kojaticiach bolo: „Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého (opravdová).“ (Jk 5,16) „Nech slnce nezapadá nad vaším hnevom..“ (Ef 4,26) „Čo prospeje človeku, keby získal a celý svet a duši by si uškodil..“ (Lk 9,25)Tie tri mi najviac utkveli z môjho detstva. Dnes už tak často nevisia na našich stenách – a ani sa nevidia. Sem tam sa niečo mihne, možno niečo vypálené do dreva, niečo na ten spôsob a štýl. Rozmýšľam, koľkým to slovo pomôže, zastavia sa – možno aj mnohí neveriaci – napr. práve na takej stanici. Bibliu nečítajú – vidia to, vnímajú to. Nikdy nevieme, kedy niečo môže srdce človeka zasiahnuť. Spočinie na tomto slovo ich oko, ale aj možno srdce a môžu sa o to slovo aj oprieť všetky moje zmyslové orgány. Ako je dobré, keď sa človek má o čo, o K(k)oho oprieť. Čím častejšie sme mu vystavení, tým je to pre nás lepšie. Môže nás to slovo priamo „nakopnúť, pretože Božie slovo má tu moc, silu a energiu Ducha Svätého.
Nájsť tak potrebné stíšenie na modlitbe v rušnom dni nášho života. Ste na stanici, ujde vám vlak, prečítate si niečo príjemné, čo zarezonuje.. Sú tam lavičky, môžete si sadnúť a priamo sa pozerať na tento text, nechať ho na seba pôsobiť. Sú chvíle, ktoré vás o pokoj v srdci pripravia, sú okamihy, ktoré vám radosť ukradnú – a čo robiť? Len sa utíšiť a stíšiť.. Opäť a nanovo. Je to možné len a len v Bohu. Kráľ Dávid vyznáva: „Len v Bohu utíši sa moja duša, od Neho pochádza moja spása.“
Ponúkam vám zopár situácii zo života, ktoré vás o pokoj v srdci môžu pripraviť. S manželkou a synom sme sa vracali z túry a cestovali sme električkou zo Štrbského plesa do Nového Smokovca. Bola preplnená, v Tatranskej Polianke nastúpilo kvantum ľudí. Električka však stála ďalej, nepohla sa. Po chvíli bolo počuť opäť hlas: „Všetci tí, ktorí nastúpili v Tatranskej Polianke, musia vystúpiť!“ Kúpite si teda lístok, označíte si ho v označovači a musíte vystúpiť. Čo to s vami urobí po celodennej túre, vo vašej únave? Ako ľudia rôzne reagujú. Tá električka stále stála. A opäť hlas: „Musia ešte 20-ti vystúpiť!“ Tak teda ešte nie je tomu koniec? Kto sa pridá k tým 20-tim? To bol vrchol v električke. A medzitým bola tlačenica, narážanie do seba, strkanie, slovné potýčky, ale bez bitky. Možno ani veľa nechýbalo, aj keď padali ostré slová. Pozorovali sme, čo sa deje. Utíšiť sa v takejto situácii, keď je tak vypätá atmosféra?
Alebo ešte iná udalosť. Išli sme s manželkou na služby Božie, v Starej Lesnej v obci nám do cesty z vedľajšej (nedal nám prednosť a obmedzil nás) vošiel istý vodič. Keďže urobil chybu on, stlačil som klaksón, no – nemusel som, ale urobil som to.. To ho zrejme veľmi podráždilo – na hlavnej ceste zastal s autom, vystúpil – dvere ostali otvorené a išiel k nám. „Ide nás biť a zbiť“ – s úsmevom vravím manželke – no uvedomil si asi, že čo robí a stojí na hlavnej ceste – a rozmyslel si to.. Vrátil sa. A takto rozrušení sme išli na služby Božie. Tie nám naozaj veľmi pomohli v našom stíšení.
Alebo ešte aj spomienka na japonské tsunami – z 11. marca 2011. Pamätáte si – mnohí Japonci všetko stratili, tie rady na jedlo a potraviny boli veľmi dlhé, priam nekonečné – boli však aj ukážkové, nikto sa v nich nepredbiehal, všetci ticho a pokorne čakali, kedy príde na nich rad.. Napadlo ma, akú by to malo podobu u nás – nechcem už ďalej domýšľať. Sú to budhisti. Pre pár rokmi sa sestra z nášho zboru vrátila z Thajska a čo ju tam veľmi zaujalo – ich vnútorný pokoj. Máme ho taký aj my? Vedia všetko prijať, stráviť, či sa aj pokoriť. Ako je to s naším stíšením práve v takých vypätých situáciách. Máte nejakú skúsenosť – doplňte si ju do toho môjho zoznamu.
Pozrime sa konečne na kráľa Dávida, autora aj 62. žalmu. Jeho vyznanie má svoju hĺbku – je duchovne niekoľkorozmerné. Žil v krutej dobe. Nám sa zdá, že to slovo žalmu mohol vysloviť, keď sa mu dobre viedlo, prípadne menej dobre. Stíšenie a istotu v Bohu získal a nanovo získaval cez rôzne peripetie svojho ťažkého a pohnutého života. Celý svoj život vlastne bol v ohrození života. Kráľ Saul ho stále prenasledoval. Usiloval o jeho život – to bola veľmi krutá doba pre neho. Nebol to nejaký jeho „stihoman“, ktorým by snáď trpel. Bola to reálna, takmer každodenná hrozba, keď vám niekto usiluje o život. Ako sa dá žiť, s akými pocitom v takejto situácii každý deň? Postupne sa odvracali od neho jeho priatelia, ľudia z jeho okolia. A čo bolo najťažšie, bolo asi aj to, že proti nemu sprisahanie zosnoval jeho vlastný syn Absolón. To bola každodenná realita jeho dní. A on sám v tom všetko prežíval tú najväčšiu istotou v Bohu. Práve takáto doba – neistoty nás učia o to viac dôverovať Pánu Bohu. Práve beznádej nás učí nádeji a dôvere v Boha. Časy bez nádeje nás učia dôverovať o to viac Pánu Bohu. Aj o tom je aj tento žalm.. Prečítajte si ho celý, až do konca.
Od Augustína pochádza známa myšlienka:
„Nepokojné je moje srdce, pokiaľ nespočinie v Bohu.“
Často to tak myslíme, že to bude „až na tom druhom brehu“.. A potom príde večný mier a kľud. Utíšenie všetkých búrok. Ja tomuto výroku rozumiem tak, že je to už pre túto časnosť. To potrebujeme už teraz. Tu a teraz – dnes práveže najviac. Nepokojné je srdce – na rôzny spôsob – všeličo vás vyruší v električke, na ceste životom, za volantom. Sme popudliví a hneď to v nás vzbĺkne. Emócie sú silné, stačí malá, neraz aj nepatrná iskra – a hneď je oheň na streche. Srdce ukotvené v Bohu – je také, ktoré sa snaží ovládať v každej životnej situácii. Ukážme svetu, že nie sú to len budhisti, ktorí majú svoju vnútornú rovnováhu a duchovnú „nirvánu“ . Ako dosiahnuť tú našu kresťanskú nirvánu, ak by som použil opäť to slovo. Dávid nám odpovedá a zároveň radí – „len a len v Bohu..“ Nie – mimo Neho! To prízvukuje náš preklad:
„Len v Bohu utíši sa moja duša..“
Ten taliansky preklad akcentuje dušu na prvom mieste (Anima mia..) V našom preklade je to Boh, Otec Pána Ježiša Krista. Len v Ňom je utíšenie – po mnohých peripetiách života. Nielen po nich, ale práve aj uprostred nich. Boh je skala, hrad, útočište – to sú obrazy pre istoty v živote. Žalm 62 je o mocnej istote v Bohu, napriek a naprieč neistotám tohto sveta. Je to zároveň aj duchovná vízia aj pre môj život – tak taký by som raz chcel byť – pokojný a stíšený v Bohu – vo vnútornej rovnováhe. Nie hlučný, arogantný, povýšenecky! Takýto postoj mi určite nepristane. Vzor je jasný, paradigma je daná. Dávid to zažil, aj prežil. Dá sa to zažiť – to nie je nejaká akademická úvaha o nedostupných a nedosiahnuteľných ideáloch pre život. Som vďačný sestre Zore, že ma nepriamo na tento žalm takto „upozornila“ pozdravom z Locarna. Urobila mi veľkú radosť. A inšpirovala k nedelenej kázni a k tejto napísanej úvahe a reflexii. Zdieľam to všetko s vami – milí čitatelia a priatelia.. Potrebujeme stíšenie a utíšenie – v priebehu rušných dní tak – často.. Aj po tak náročnom období pre našu spoločnosť. Aj dnes.. Aj pre zajtrajšok, aj pre budúcnosť našej krajiny. Anima mia.. Radosť mi urobila aj sestra Lenka, keď mi ho (pre porovnanie uvádzam) poslala aj v španielskom jazyku: „Solo en Dios descansa mi alma, porque de él viene mi salvación.“