J(č)aro-jeseň?
Čas sa láme, skončilo prázdninové leto a septembrom začalo nové pracovné obdobie v školách, aj v cirkvi. Presne v posledný augustový deň sa „zlomilo“ aj počasie, no pre prírodu prišlo potrebné osvieženie. K takým zlomom (často nečakaným a nechceným a aj boľavým) prichádza aj v živote človeka. Niektoré zlomy deštruujú, niektoré zasa motivujú a inšpirujú. Vynára sa mi obraz nášho Majstra a Pána, ktorý najlepšie vie, kedy, čo a ako nalomiť, či zlomiť, aby mohlo vyrásť niečo krajšie, lepšie, aj ušľachtilejšie. Náš Pán vie najlepšie aj to, kedy to nalomené úplne nedolomiť. Veď všetko má svoj čas. Čas sa láme z leta do jesene, ale náš Pán a Jeho mocné slovo nám zasľubuje a v plnej autorite garantuje: „Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí“ (Iz 42,3 a Mt 12,20) Nie tak dávno zosnulý spevák Vašo Patejdl, ktorého smrť šokovala a „zlomila“ mnohých sa preslávil mnohými svojimi osvedčenými hitmi. Aj ten, ktorý je vhodný pripomenúť práve teraz: „Je trištvrte na jeseň…“ Letné počasie sa začiatkom septembra opäť vrátilo – opäť sa vyčasilo a my takmer celý tento mesiac prežívame čas neskorého leta. Nádejame sa, že to babie bude ešte aj v októbri. Po horúcom lete prišiel čas septembra, na jeho konci je čas padajúcich listov, neraz aj s tým spojená melanchólia. Vrchol leta – podľa kalendára je práve v jeseni. Spomienky na leto pretrvávajú, je ich mnoho. Bolo nám v mnohom obohacujúce a požehnané. Stále triedime a ukladáme letné zážitky a spomienky. Niekoľkonásobne Oscarový film „Spomienky na Afriku“ (1985) prináša aj názvom spomienky na naše leto, na všetky naše cesty, stretnutia. Katalogizujeme, triedime ukladáme do pamäte srdca. Veď vďačnosť je pamäť nášho srdca. Pán Boh nás chránil na zemi, aj vo vzduchu. Listujeme v albumoch (asi len tých v mobiloch), listujeme aj v srdci. Spomienky nám naozaj nemôže nikto vziať. To je naše bohatstvo z ciest, letných prázdnin, dovoleniek. Spomienky sú jedinečnou a krásnou ľudskou výsadou. Čas je k nám veľmi milosrdný, to smutné a zlé a aj veľmi bolestivé sa postupne otupí a to krásne sa časom ešte viac prehĺbi a v našom srdci ukotví a násobne ešte viac umocní – na druhú, či až na tretiu. To je „umocnenie“ leta v čase jesene v našom srdci. No nechceme žiť iba spomienkami. Z minulosti sa žiť nedá. Tak sa občas pozrime do onoho spätného zrkadla. To nás poteší, možno aj nakopne, aby sme vedeli zvládať aj náročnú prítomnosť už pri mnohých, aj školských povinnostiach. A môžu byť nám v tom všetkým nápomocné farby a kvety jesene.
„Jeseň je druhá jar, kde každý list je kvetom.“
Albert Camus
Francúzky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru to poňal takto naozaj originálne, keď jeseň nazval druhou jarou. Máme sa teda na čo tešiť. Ako jar zakvitne a zaplaví nás mnohými farebnými ilustráciami z májovej prírody, tak v jeseni prichádza isté repete – v zmysle hýrivosti, až márnivosti farebného rozptylu. V mojej voľnej chvíli sa veľmi rád hrád s písmenkami. Ako farby na palete zručného maliara, tak písmenka tancujú aj v hĺbke môjho srdca. Slovenská televízia v jesennom vysielaní ponúkla zábavno-súťažnú reláciu „Lov slov“. Niekedy si to pozrite. Aká originálna a nádherná je naša slovenská reč. Čo všetko sa dá poskladať a vyloviť z našej slovnej zásoby. Stačí iba päť písmen a máme z toho mnoho slov. Sú to radostné a veselé písmenká, ktoré preskakujú a šantia a nejdú vždy celkom podľa poradia. Tak utešené a tancujúce sú aj farby jesene lahodia moje duši, je mi to blízke, keď listy šuštia aj v mojej duši. Máme j(č)aro-jeseň – jeseň danú darom od Pána. Jaro-jeseň alebo aj čaro-jeseň. Nazvite ju tak, ako je vám to blízke. Môžeme sa vyhrať s písmenami, ako sa jeseň hrá v povetrí s poletujúcimi listami zo stromov tých najrôznejších farieb. Aj tieto posledné septembrové dni do potvrdzujú.
To je aj môj liek a terapia do tohto nie celkom ľahkého jesenného obdobia. Nie každý sa z nej dokáže tak tešiť – ako možno my – ty a ja. S jeseňou sa spájajú časté depresie. Duševné zdravie je tiež veľmi dôležité. Vystihuje to aj tento citár: „Keď leto pohasne a pominie, príde október. Pocítite vlhkosť, cítite nečakané jasno, nervózne chvenie, pocit smútku a odchod.“ (Th. Wolte) Koronové obdobie duševnému zdraviu neprospelo. Následky pociťujeme doteraz. Róbert Bezák pri jednej príležitosti povedal s humorom a úsmevom, ale aj trochu vážne a aj smutne, že: „.. mnohí mali covid v tele, ale niektorým zostal naďalej aj v hlave.“ A najnáročnejší nie je ta kani október, ako práve november. Práve počas tohto obdobia sa veľa hovorí na túto tému. A zdá sa, čo je neradostné konštatovanie, že týchto pochmúrnych nálad a všetkého s tým spojeného stále viac a viac pribúda. A to ešte nie sme vôbec pri téme vyhorenia. To je už celkom iná kapitola a takmer tragédia.
Po pestrej jeseni príde dlhá zima, tak sa môžeme na ňu dobre pripraviť. A aj sa potrebujeme dobre pripraviť. Všetko je teraz v „jesennom kvete“, ako keď aj na jar všetko zakvitne. Jeden múdry autor povedal: „Kde nás Pán Boh zasadil, tak tam máme kvitnúť.“ To je môj obľúbený citát. Do krásy viditeľnej, aj neviditeľnej, tej duchovnej. Ten, ktorý bral často štetec do rúk a nanášal farby na plátno povedal:
„Pokiaľ bude jeseň, nebudem mať dosť rúk, pláten a farieb na maľovanie krásy, ktorú vidím.“ ()
V. van Gogh
Jeseň pokračuje, symbol záveru explózie života, ktorý precitol už na jar. A jej posledný záchvev je v jesenných farbách – a potom odumrie – aby po dlhom zimnom spánku opäť všetko prepuklo v život. A nie je žiadnou náhodou, že práve v tomto kontexte je aj tento citát: „Jeseň má vrecká viac zo zlata, ako v ktorom ročnom období.“ (J. Bischop) Ticho listov padajúcich na zem má svoje čaro, ale aj vďačné spomienky na našich blízkych, ktorí nás predišli do večnosti.
Týmto ročným obdobím sa inšpirovali mnohí umelci, nielen maliari, ale aj hudobní skladatelia a básnici. Keď zbadáte tú pestrosť, tak vám srdce priam skáče od radosti. Aj tieto slová sú plné radosti a vďačnosti: „Vezmite si rad javorov v takom mäkkom svetle a uvidíte žiariacu jeseň medzi listami. Prísľub zlata a karmínovej farby je vo vetvách, aj keby sa to zatiaľ naplnilo na osamelom konári, netrpezlivom kríku alebo plachom stromčeku, ktorý sa ešte nenaučil načasovať svoje zmeny.“ (H. Borland) Ospevujú jeseň, ktorá nás svojimi farbami chce potešiť v blížiacej sa zdanlivo jednotvárnej a monotónnej bielej zime s dlhou prikrývkou. Tá už tiež nie je samozrejmosťou ani v našich končinách a ani v našich malebných horách – Vysokých Tatrách.
„Šťastie nespočíva v tom, čo všetko máme, ale v tom, z čoho všetkého dokážeme mať radosť.“ (Ch. Spuergon) A tej radosti z pestrosti jaro-jesene je neraz tak primálo. Ak sa na to zahľadíte – tak človeku sa až tají dych , keď má príroda taký farebný nádych. Zelená celkom ustúpila, pestrosť jesene už nastúpila a stále ešte trvá. Radosť z farebnosti a rozmanitosti, pokračuje aj v novembri. Radosť napr. aj z nedeľného dňa – z nášho spoločenstva. „Prečo zakvitne letná lúka?“ – kladie si otázku Albert Schweitzer. Odpovedá : „Preto, lebo zakvitnú tisíce malých a nepatrných kvietkov.“ Letná lúka je veľmi výstižný obraz toho všetkého. Tak pestré je aj naše nedeľné spoločenstvo v Tatrách. Prídu hostia, sme tu aj my domáci. Takáto skladba v zložení ľudí sa už nikdy viac takto nezopakuje. To iste platí a o zhromaždeniach vo všetkých našich zboroch. Ale s našimi tatranskými hosťami je to predsa o niečo „pestrejšie“ ako v súčasnej jesennej prírode. Sme za to veľmi vďační. Mám také informácie z viacerých dôverných a hodnoverných zdrojov, že mnohí pri plánovaní dovolenky v Tatrách posúvajú termín, aby v tom bola aspoň minimálne jedna nedeľa – kvôli nedeľnému spoločenstvu. A keď prídu, tak ho hneď spestria svojou návštevou, svojím záujmom. A takáto návšteva a hostia medzi nami naozaj aj „farebne“ spestria“ naše bohoslužby v každom ročnom období. Vznikli z toho dokonca dlhoročné priateľstvá, ktoré pretrvávajú. Karol Wojtyla nám Slovákom stále prízvukoval:
„Tatry nás nerozdeľujú, ale práve naopak – spájajú!“
Tak to stále cítime a prežívame – naše veľhory sú vždy mocným spojením. Jednoducho povedané – naše malebné Tatry sú sále liekom na všetky naše bolesti a neduhy a je hodno sa do nich vracať a opakovane prichádzať. Majú svoju krásu v každom ročnom období, ale iba na jeseň sú priamo „na dosah“ a dotyk. „Siahnime“ po nich aj v tejto pestrej jeseni. Garantujem vám, že vás rozhodne nesklamú..