Druhá adventná pieseň
Pokračujeme v našej téme v poradí druhou piesňou. Biblické piesne adventu pre tento maximálne dlhý advent sú jedinečné. Zároveň pozoruhodné a aj originálne. K tej prvej piesni prikladáme ďalšiu – bude už z Novej zmluvy, zo začiatku Lukášovho evanjelia (1, 5-25). Jedine tento evanjelista opisuje všetko to, čo predchádzalo narodeniu Pána Ježiša Krista. A aj preto môžeme tieto úvodné verše 1. kapitoly označiť ako adventnú pieseň archanjela Gabriela. A vlastne Lukáš začína hneď Alžbetou a Zachariášom. Manželia, ktorí boli dlho spolu, ale nemali deti. Zachariáš chodil na týždňovky do Jeruzalemského chrámu. A práve počas jeho služby, ako blesk z jasného neba prišla správa o narodení jeho a ich potomka. Už nedúfali. Dlho sa nič nedialo, dlho bolo ticho, až potom to prišlo. Ako napr. u Mojžiša, keď 40 rokov pásol ovce u svojho tesťa Jetra. Až potom prišiel horiaci ker (2 M 3,1-12) a všetko sa začalo. Všetko to, čo Boh mal v pláne. Roky zdanlivej nehybnosti vystriedali roky plnej Božej aktivity v prospech svojho ľudu. Sú to roky príprav na poslanie. Stále mi prichádza na myseľ myšlienka D. Bonhoeffera:
„Život je plán, ktorý má Boh s nami.“
Tak sa to stalo aj pri našom bezdetnom manželskom páre. Aj Mojžišovi jeho pastierska činnosť pripadala ako trvalý a nemenný stav. Tak to mohlo pripadať aj nášmu manželskému páru. A tak to pravdepodobne aj prežívali. Vždy sa vrátil zo služby, Alžbeta ho doma privítala, zreferoval, jej, ako bolo, čo sa všetko udialo. Ako to prežívame aj my doma, keď sa večer zídeme, po rušnom dni a povieme si všetko, čo sme prežili počas dňa. Zachariáš referoval prežité momenty a okamihy svojej služby z celého týždňa. Podobne ako aj my dnes – čo nás milé, či aj nemilé postretlo. A Alžbeta mu na oplátku tlmočila všetko to, čo bolo doma počas jeho neprítomnosti. Ale keď prišiel z tej poslednej týždňovky, nemohol hovoriť. A trvalo to až plných deväť mesiacov. Ticho a nič iné len a len ticho u nich doma. A to len preto, že neuveril anjelovi a jeho posolstvu.
Uverili by ste vy? Nie je to ako s tým miliónom? Je to ozaj uveriteľné. Dlho dlho nič. A zrazu! Božie mlčanie na ich volanie a mnohé modlitby sa prelomilo. Modlili sa za to, to konštatujeme aj na základe slova Gabriela: „Tvoja modlitba bola vyslyšaná..“ Hádam aj ich spoločná. Ťažko bolo tomu uveriť. Vcíťte sa do ich situácie. On je v rokoch, manželka tiež. Nevieme, koľko mali presne rokov, ale na dôchodku ešte nebol, keďže chodil do práce, do služby. Jeho manželka bola neplodná, nebol to však trest, ako sa to v tom čase často prezentovalo. Všeobecný názor bol tento: museli niečo spáchať, nejaký hriech, tak ich Pán Boh za to potrestal a nemajú deti. Nič také sa však v ich životoch nestalo. Čítame, že obaja boli spravodliví pred Bohom, žili svoj bohabojný život.. Modlili sa za potomka, ten však dlho neprichádzal! A všetko tomu nasvedčovalo, že už ani nepríde! Až raz.. Neplodnosť Alžbety bola Božím zámerom pre veľké Božie činy, ktoré On sám pripravoval pred narodením svojho Syna Ježiša Krista. Pán Boh má zámer aj s neplodnosťou. Netrápili sa už, kto ich doopatruje, kto sa o nich postará. Neliali olovo, aby sa to dozvedeli. Pred pár dňami bolo Ondreja, keď naši aj kresťanskí predkovia zisťovali budúcnosť aj takýmto spôsobom. Pán Boh im odoprel potomka, aby im ho požehnal nakoniec v jeseni ich života. Veď všetko má svoj čas, ak to konštatuje múdry Kazateľ . A tá ich staroba bola ozaj požehnaná. Čím všetkým napĺňali svoje dni, keď boli spolu doma.. Všetko zvládali ešte pomerne dobre, aj keď boli už obidvaja starší. Keď je staroba taká, je to ozaj požehnanie. Nie mrzutá, ale naplnená očakávaním. A ozaj, kto vie, čo ešte očakávali od života? Nemôžeme sa ich na to spýtať, nemáme už tú možnosť. Očakávali, že Boh ich prijme do svojho kráľovstva, že dožijú v pokoji, aj keď bez detí. V príbuzenstve bola Mária – a tá už bola zasnúbená s Jozefom. Mali svoje rodinné zázemie. Veď Pán Boh sa postará. Tak sa to u Židov tradovalo a tak tomu verili aj oni sami. Tak tomu veríme aj my dnes! Aké máme ešte očakávania my, ktorí sme už vychovali deti, ktoré sa nám už osamostatnili. Ešte môžeme mať nejaké očakávania? Aké ich máte vy v manželstve? Aké ich máte osobne? Čo očakávame v rodine, v tej duchovnej rodine zboru a cirkvi. Môže ešte niečo nové prísť v živote? Sme na to pripravení, alebo úplne rezignovaní? Má Pán pre nás ešte niečo pripravené, alebo už s nami skončil? Aj na nás neraz doľahne rutina života. Je neraz zaťažujúca. Všetko sa opakuje v pravidelnom cykle. Všetky ročné obdobia, deň a noc, rok za rokom. A zdá sa, že nás už nič nemôže prekvapiť.. Zdanie klame..
Archanjel Gabriel sa mu pri tlmočení svojho posolstva predstavil. Síce až v druhej polovici nášho príbehu, ale predsa. Vie, čo „spieva“.. A dobre vie, čo sa patrí. Predstavenie je jeho legitimácia, kto je a odkiaľ prichádza. Prichádza od Najvyššieho. Poryvy neba začínajú byť čoraz aktívnejšie. Anjeli sú veľmi aktívni pri príchode a narodení Pána Ježiša Krista. Anjeli ako poslovia. Anjel je po hebrejsky malach (prorok Malachiáš – môj posol), po grécky angelos. Po slovensky – posol . Zjednodušene – „poštár“ priamo od Boha. To mi je veľmi blízke, pretože rok som robil poštára. Gabriel však neroznáša adventné letáky s oznamom o zlacnení nejakého tovaru, alebo nejaké akciové letáky. Je to posol od Boha, ktorý pred Ním priamo aj stojí. A o pol roka príde do Nazareta aj za Máriou. Nemáme ich uctievať ako niečo mimoriadne (Zj 19,10). Oni sú „len“ poslovia. Oni nám niečo sprostredkujú. Oznamujú, že veci sa menia, že Boh mocne koná „v zákulisí“.. Nás to zaskočí, nie sme na to pripravení. Zachariáš stratil hlas na plných deväť mesiacov. A čo keď aj pri našich dverách zazvoní poštár Gabriel. Prijmeme jeho posolstvo? Boh prichádza vtedy, keď chce. To je skutočný Jeho advent. Prichádza k mladším, k starším. Boh prichádza – a to je dôležité. Prichádza, má s nami svoj plán. Či už sme vyhasli, ako nejaká pec? Možno sa cítime zabudnutí v živote.. Neveríme si. A čo tí dvaja naši z 1. kapitoly? Aj im sa zdalo, že Boh na nich zabudol? Mali naozaj trpký údel – bez detí. Ale nevyhoreli a ani nevyhasli ako nejaká taviaca pec, ktorá už skončila svoju činnosť – aj kvôli veku. A necítili sa Bohom zabudnutí. Vždy aktívni a od života ešte mnoho očakávajúci. Aj takto by mohla vyzerať naša staroba. To, čo prežívali, čo ich trápilo a za čo sa modlili – bol nakoniec skrytý Boží zámer. A oni sa o tom v príhodnom čase dozvedeli. Pre nich ťažká pozícia, po večeroch si niekedy možno aj poplakali, ale modlili sa. A nezúfali! A Pán Boh sa stará. To je Jeho DNA –láska, ako základná priam genetická výbava..
Starí ľudia sú u nás takmer zabudnutí, odložení kdesi v kúte. V Biblii však čítame:
„Pred šedinami povstaň, ucti si osobu starca a svojho Boha sa boj.“
3 M 19,32
Starší ľudia majú v sebe akési tajomno, či posvätno. Biblia si váži starobu a starých ľudí. Majú cit pre pôsobenie Pána Boha svojom srdci.. Vedia, kde Boh pomáha a hojí rany ľudského srdca. Indiáni si veľmi ctili, priam až uctievali starých ľudí. Z Biblie vieme, že to boli Simeon a Anna, dvaja starkí, ktorí vedeli, prečo žijú. Vedeli, čím majú naplniť svoj život. (Lk 2, 25- 38) Naplnil ich láskou. A mnohým aktívnym očakávaním. A D. Bonhoeffer opäť tlmočí:
„Zmysel života sa naplní tam, kde je láska.“
Obidvaja očakávali útechu Izraela, Simeon vedel, že do konca svojho života uvidí Spasiteľa tvárou v tvár. Zachariáš na plných deväť mesiacov onemel. Keď neveríme Bohu, tak sme aj my ako nemí. V nedôvere strácame slová. A často neveríme. Skrze dôveru a vieru sa však dostávame k hĺbke a k podstate veci – priamo pod povrch. Potrebujeme sa dostať hlbšie – k podstate vecí a udalostí v našom živote. Nechceme byť povrchní kresťania, ale so zmyslom pre mocné Božie pôsobenie v našich životoch. Keď neverím aj človeku, držím si od neho často odstup. To poznáme aj z vlastnej skúsenosti. Ak mu dôverujeme, tak ho čím častejšie vyhľadávame. Bez viery si ani s našimi blížnymi nepovieme to dôležité v živote. Ľudská nevera však, nech by bola akákoľvek – nikdy nezmarí Božie plány. To je jedinečné evanjelium v našom biblickom odseku. Niet tej sily a moci na tomto svete ich prekaziť. Nepodarí sa to ani tej najmocnejšej mocnosti tohto sveta! A to potvrdzuje aj naša druhá adventná pieseň od Gabriela, ktorej adresátom bol Zachariáš. A čoskoro príde chvíľa, že aj sám Zachariáš bude spievať. A to bude naša tretia adventná pieseň.