Poznáte pravdu a …

     Na prelome mesiacov október a november slávime dve pamiatky. V posledný októbrový deň Pamiatku reformácie a  2. novembra Pamiatku zosnulých (odporúčam Dve pamiatky – archív október 2020). Reformačný mesiac vyvrcholil len pred pár hodinami, zároveň mesiac  úcty k starším. Je to dôležitá osveta, ale jeden mesiac k úcte starším rozhodne nestačí. Je to zároveň a predovšetkým  náš  reformačný mesiac, končiaci pre nás veľmi pamätným a významným  dňom. Spomínam si, že kedysi to bol aj svetový deň sporenia –  31. október. Dnes je to predovšetkým Helloween, ako sviatok na konci  mesiaca, presne 31. októbra.  Náhoda? Zámer? Ten sa za posledné roky, ako veľmi obľúbený sviatok  ujal a udomácnil aj v našej kultúre.  Všetko tomu nasvedčuje, že ľudia sa stále ešte málo boja – popri tom všetkom, čo sa deje v tomto svete.  Chcú sa báť ešte väčšmi! To, čo sa deje okolo nás možno  pripodobniť aj tomu, čo sa dialo v minulosti, nie tak dávno. Za socializmu sa konali tzv. odpútavacie akcie – spomeniem jeden jediný dátum z tých mnohých. Keď som  bol  študentom teológie v 4. ročníku v Bratislave, tak 25. marca 1988   bola ohlásená sviečková manifestácia na námestí pred SND. Ona sa aj reálne udiala na danom mieste – pred  hotelom Carlton. A neskôr sme sa dozvedeli – práve večer  v  televízii dávali Angeliku. Bol to v tom čase veľký hit a priam trhák, ktorý mal ľudí odlákať, aby nešli do ulíc.  A takých odpútavacích akcií bolo pomerne dosť. Dnes taktika zostala, len forma sa zmenila. Halloween  – to je veľmi umný manéver na prekrytie pravdy. Len aby sme k pravde nedorazili, len aby sme pravdu nepoznali a nezamilovali si ju.  Odpútavacia akcia s novou tvárou a podobou v 21. storočí.  V Dánsku, v protestantskej  krajine, kde žije dcéra, sa tomuto sviatku veľmi dobre  darí. Ľudia bežne chodia v maskách  po ulici, radi sa pravdepodobne  boja. Je to niečo, v čom ľudia našli záľubu a vracajú sa k praktikám svojich pohanských predkov, nachádzajúc v nich zábavu a rozptýlenie v nie celkom ľahkej prítomnosti.   Brat farár Ján Grešo svojho času, keď videl, že niekto si zaklope na drevo, alebo na čelo, tak sa s úsmevom, ale aj citom opýtal:

„Spomínate  si na svojich pohanských predkov?“

Je to tak podobne, niečo v tom zmysle,  ako keď nám niekto zasype studničku, z ktorej pravidelne pijeme z prameňa osviežujúcu a pramenitú vodu. Ide o studničku, alebo aj o klasickú studňu, ktorú nám niekto celkom zasype, aby sme sa nemali z čoho osviežiť.  A Milan  Rúfus dodáva, že ku každej studničke, aby sme sa z nej  napili, potrebujeme si pokľaknúť. S úctou a bázňou. 

   Do tejto situácie nám na prelome mesiacov  znejú slová:

„Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

J 8,32

Tieto slová Pána Ježiša boli adresované Židom, ktorí v Neho uverili. V Jánovom evanjeliu je o tom zaujímavý odsek na konci 8. kapitoly.  Pravda vyslobodzuje, zároveň  zachraňuje. Keď nás teda Syn vyslobodí, budeme skutočne slobodní.  Dnes často  počujeme, že každý má svoju pravdu. „A čo je pravda?“ spýtal sa Pilát (J 18,38). Opýtal sa to ako duchovne slepý a zároveň duchovne zaslepený.  Neprijal tú podobu zjavenia Božieho Syna Ježiša Krista, s akou k nemu prišiel sám Kristus. On síce nenašiel na Ježišovi  vinu, ako to prehlásil v tom pašiovom príbehu, ale zároveň  neprijal zjavenú pravdu. Možno pre ilustráciu použiť aj takýto obraz –  v tej chvíli sa vlastne  podobal rybe, ktorá by sa opýtala –  a kde je voda? Alebo vták – a kde je vzduch? A človek sa dnes často pýta –  a kde je Boh? Je blízko, je bližšie, než si myslíš.

„Veď On nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“,

povedal ap. Pavel v kázni na Areopagu (Sk 17,27.28)  Tá pravda bola tak blízko pri Pilátovi, nepoznal ju, ani ju nespoznal. Byť tak blízko Pravde ešte neznamená, že ju človek musí automaticky aj poznať. Bohatý mládenec bol tiež blízko pri Ježišovi, stál pri ňom, ale odišiel od Neho so zvesenou hlavou (Mk 10,17-22). Aké smutné a tragické.  Jedna naša sestra zo zboru (už je vo večnosti), keď sme robili veľkú brigádu pri stavbe našej fary Eben – Ézer,  po jej skončení s hlbokým pocitom uspokojenia povedala: „Tak pán farár, urobili sme si ďalší schodík do neba.“  Mali sme nejaké očerstvenie a posedenie po brigáde. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. To fakt? Tú momentku danej chvíle mám stále v živej pamäti, bolo to kúsok pod kostolom v Novom Smokovci. Neviem, či som sa zmohol na nejakú reakciu, ale bol to pre mňa poriadny šok!  Takáto veta nikdy neodznela z mojich úst. Žiadne „schodíky do neba“  si nemôžeme predsa urobiť! To odporuje Pravde Písma svätého.  A potrebujeme stále pripomínať, že „do neba sa ide vďaka milosti, keby sa tam išlo za zásluhy, tak sa tam dostane tvoj pes a nie ty“, povedal Mark Twain. My si radi isté veci zabezpečujeme. Ľudské výkony a úkony. Po známosti, ale aj bez  nej. Radi sa spoliehame na svoje vlastné sily, ale do neba sa ide vďaka milosti. Tam nemá nikto protekciu,. Tam si nik a nič nikto nevybaví. Musíme to opakovať stále a znova. Odpútavacia akcia, prekrývacia  akcia  – ešte aj nebo si vybavíme, že?  Všetko vybavené..  

    Pán Ježiš Kristus povedal o sebe tie známe slová : „Ja som cesta i pravda i život.“ (J 14,6)  My tento výrok poznáme už najmenej 2000 rokov. Už sme si na neho „zvykli“ za tie roky, je veľmi často citovaný. V danej chvíli to však bolo veľmi „revolučné“ vyhlásenie – nikto pred Božím Synom tieto slová nevyslovil o sebe a nestotožnil  pravdu, cestu, život so sebou samým. Mnohí králi vyhlásili a povedali aj sami o sebe mnohé prehlásenia a výroky. Toto vyhlásenie Božieho Syna Ježiša Krista  mocne zatriaslo  dejinami tohto sveta. Nie je to výrok z tohto sveta. Nikto z ľudí nemohol nič také, ale ani podobné povedať o sebe a prehlásiť na svoju vlastnú adresu. Bolo to po Filipovej otázke, za ktorú sme vďační, že ju položil Božiemu Synovi. Na tomto svete boli tisíce vodcov, ktorí vraveli, že poznajú správnu cestu, ale nik z nich nemohol prehlásiť, že sám je tou Cestou. Králi a mocnári, diktátori doviedli národy do vojen, ovládali systémy, nikto z nik nemohol povedať to, čo povedal Pán Ježiš Kristus. Bolo mnoho mocnárov, ktorí tvrdili, že majú pravdu, že vedia, kde je pravda. Ježiš je jeden  jediný zo všetkých, ktorý mohol povedať – ja som Pravda. Boli tisíce filozofov a mudrcov, ktorí v sandáloch preputovali takmer celý svet od východu až na západ, mali svojich učeníkov a nasledovali ich možno aj milióny. Tvrdili, aký by mohol byť život fantastický, ak by sme splnili to, či ono.. Že niečo vedia o živote. Pán Ježiš  bol a je jediný, ktorý mohol povedať – ja som Život. Toto nemohol povedať nikto zo žiadnych ľudí žijúcich na tomto svete. To je Pravda najpravdivejšia! On sám je tou Pravdou!

     Dnes každý deň počujeme a čítame o vojne na Ukrajine, ktorá prebieha už plných 8. mesiacov. Ani sa nám nechce veriť, že už tak dlho. Nedávna štatistika z leta 2022 konštatuje, že 2/3 Slovákov si prajú víťazstvo Ruska. Príde mi to tak, že tieto 2/3 populácie Slovenska sa nám javí ako geopolitiky dezorientované a neschopné rozlíšiť medzi  obeťou a agresorom. Často povieme, že nevidíme do toho všetkého. Príde mi to neraz ako alibistické tvrdenie. Otázka je, prečo toľkí politici drukujú Putinovi? Naratív tejto doby, alebo často opakovaná schéma je, že Západ chce ohroziť Rusko  a Rusko sa „iba bráni.“  Do hlavy sa mnohým obdivovateľom nijako nezmestí, kto urobil z Ruska agresora a donútil európske krajiny odtrhnúť ľuďom od úst a investovať do zbrojenia, ako zničil povesť druhej najsilnejšej armády vo svete, ako dejinne zjednotil Ukrajinu, ako zruinoval armádu atď  atď.. Obdivovateľom kremeľského režimu sa takáto deštruktívna hrdinská pozícia páči, aspoň kým žijú s plným bruchom v Európskej únii.  Nedávna štatistika z našej krajiny je rovnako  šokujúca  –  49 percent Slovákov verí v konšpiračné teórie. To znamená, že každý druhý Slovák. A ako je to v cirkvi? Možno by sme boli veľmi prekvapení..  Poznali ste pravdu? Poznali sme pravdu? Ako sme na tom? 

    Polovica Slovákov teda  verí, že sa proti nám  sprisahal celý židovský svet. Veril v to aj onen mladý Slovák, ktorý sa stal vrahom na Zámockej. Jeho otec opäť prišiel s teóriou, že on sám sa stal obeťou svojho okolia. Nemal by som odvahu s týmto predstúpiť pred celý slovenský národ. Nikto neverí, že diabol s démonmi vykonal celosvetové sprisahanie proti všetkým milovníkom a vyznávačom pravdy. Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Spasenie je zo židov (J 4,22)! V tomto smere je nadčasový Ján Hus, ktorého výrok veľmi dobre poznáme:

„Hľadaj pravdu, počuj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, bráň pravdu až do smrti, lebo len pravda ťa vyslobodí.“ 

 To je iste verná pravda. Haleluja