Buďte dobrej mysle VI.

     Apoštol Pavel  nám všetkým vo verši 8. ponúka „filter“, cez ktorý by sme mohli a mali prepúšťať všetky svoje myšlienky.  Dá sa  filtrovať všetko naše myslenie  a nezabudnúť ani na jednu z 8-mich podmienok? Ustriehneme to? Premýšľajte, upriamte svoju pozornosť na to, čo je 1) pravdivé, 2) čestné 3) spravodlivé, 4) čisté 5 )ľúbezné, 6) príjemné 7) cnostné 8) chválitebné.. Filter našich myšlienok a sitko, cez ktoré ich máme prepúšťať je niečo, čo nám seriózne ponúka Božie slovo. Aj niečo také nájdeme v Biblii. Je to však reálne realizovateľné v každom novom dni nášho života? S ľútosťou musím však  konštatovať, že nedokážem dodržať, ale Pán vie, že som sa veľmi snažil a usiloval.. A nie raz.. Náš  myšlienkový svet je naozaj jeden veľký svet, ako obrazne povedané, naša modrá planéta. Ako by sa to dalo zjednodušiť a dať  8-mym podmienkam jedného spoločného menovateľa? Ako by sa to dalo? Držať sa Krista.. On je pravdivý, čestný, spravodlivý, čistý, ľúbezný, prijemný, cnostný, chválitebný (chvályhodný)..  A zostávať v ňom. Pozoruhodný text, ktorý o tom pojednáva, je obraz viniča a ratolesti. Odsek z Jánovho evanjelia 15, 4-10, ktorý vám odporúčam prečítať, aj keď ho veľmi dobre poznáme.  V 7. veršoch slovo zostávať používa 10 krát. Prehnané? Ani nie. Opäť príklad. Otec kráča so synom po rušnej ulici a povie mu: „Drž sa ma!“  Nepovie mu: Vyhýbaj sa autám!“  či: „Zapamätaj si všetky budovy, okolo ktorých prechádzame!“ Často povie: „Drž ma za ruku. A silno!“ Pán Boh sa aj nám takto prihovára. Našou úlohou nie je detailne poznať našu budúcnosť. Našou úlohou je držať sa Krista. Držať sa toho, ktorý nás nikdy neopustí, ktorý sa postará vždy  o svoje deti. V Ježišovej kázni na hore čítame (Mt 6,25-31):

„Nebuďte ustarostení, čo budete jesť, čo budete piť, čím sa budete odievať..“  

A svojich poslucháčov pozýva, aby sa pozreli.. „Pozrite vtákov nebeských.“  Pozrite, aké sú šťastné, poletujú, spievajú, nikdy nie sú nevrlé, vznášajú sa vo výškach. A potom povie opäť: „Pozrite na poľné ľalie..“  Žijú ozaj veľmi krátko, Boh ich tak zaodieva, že by sa nemuseli hanbiť ani medzi spoločenskou smotánkou. Dokonca ani Šalamún, najbohatší kráľ v dejinách sa neobliekal tak, ako jedna z nich..“ Ako teda odzbrojiť úzkosť? Aj logickým uvažovaním, to sme si povedali minule. Ak sa Pán Boh postará o kvety a vtáky, nepostará sa aj o nás?!  Veď my sme viac, ako mnoho vrabcov. Nám Pán všetky vlasy na hlave spočítal.“ (Mt 10,30.31)  

    Všetci ľudia bojujú s úzkosťou. Nevyhneme sa jej ani my, kresťania. Aj sám Pán Ježiš Kristus  s ňou zápasil v Getsemanskej záhrade. Trikrát sa modlil, aby nemusel piť z tohto kalicha. Srdce mu tak prudko bilo, že až mu popraskali kapiláry a po tvári mu stekal krvavý pot (Lk 22,44). Cítil úzkosť, ale celkom sa  jej nepoddal. Svoje obavy zveril nebeskému Otcovi a s vierou dokončil svoje poslanie na tejto zemi.  Z údolia mnohých našich obáv, ktoré aj k nám prichádzajú –  aj nám ap. Pavel ponúkol tzv. cestovnú mapu, ktorá nás môže z toho bludiska vyviesť von.. V Biblii je najčastejším slovom pre ustarostenosť grécke slovo merimnate, či merimnao.  Vzniklo spojením dvoch slov – rozdeliť a myseľ. Byť ustarostený znamená byť rozdelenej mysle. Max Lucado konštatuje, že ustarostenosť sa k našim myšlienkam, k našej energii a sústredeniu správa ako mäsiarsky nôž – priam rozsekáva našu pozornosť.. Ježiš rozhodne nemal rozdelenú myseľ, alebo diablovi sa ju nepodarilo rozdeliť v Jeho prípade. A nepoddal sa tomu ani jeho verný služobník Pavel. 

     Potrebujeme dobrú a účinnú  stratégiu – odvrátiť pozornosť od problému a chváliť v danej chvíli  Pána Boha niekoľko minút. Nijako nám to nepomôže, keď sa budeme pre nejaký problém sužovať a trápiť príliš dlho. Čím viac sa budeme na neho „pozerať“ tým väčší sa nám bude zdať. Ale čím viac sa budeme pozerať na Pána Boha, tým sa bude reálne zmenšovať. Podobnú stratégiu mal aj žalmista v 121 žalme. Poznáte ho veľmi dobre. Toto slovo nesie názov mojej knihy, ktorá vyšla takto pred rokom, 13. júna 2021. Nepomenoval som ju tak náhodou.  Pohľad dohora je vždy inšpirujúci.. Tak sa pozrime.. Pán nás k tomu pozýva: „Pozrite“.. Zámer človeka, žalmistu je, že sa odpútava  od svojho konkrétneho problému a pozerá dohora, k horám, odkiaľ prichádza pomoc. Nehĺbajme nad našimi problémami, pozrime sa na Pána. Tak sa to naučil aj Peter na rozbúrenom Galilejskom jazere. Bol rybárom, takže vedel, čo môžu s loďou urobiť napr. 3-metrové vlny. Keď sa pozeral na Krista, aj napriek silnému vetru, dokázal aj nemožné. Keď však presunul pohľad na búrku a nebezpečenstvo okolo seba, začal sa topiť (Mt 14,28-30).  

     Ale vráťme sa ešte k 121. žalmu. Nemôžete si ho nezamilovať. Je to pútnicky žalm, ktorý spievali pútnici na ceste do Jeruzalema. Aj my sme pútnikmi. Aj naša cesta prechádza rôznymi obdobiami a „krajinami“.. Niet sa čo čudovať, že na nej potrebujeme pomoc. A tá nutnosť a potreba pomoci vychádza z tej jednoduchej skutočnosti, že aj my sme na ceste. A na ceste sa stáva všeličo. Prichádzajú mnohé neočakávame nebezpečenstvá. Žalmista sám vyzerá pomoc, pretože cesta je plná nástrah. A aj naša otázka na našej ceste je celkom legitímna: odkiaľ môžeme očakávať pomoc? Je pravdou, že môžeme žiť aj s celkom iným postojom: ja pomoc nepotrebujem, ja si celkom vystačím sa.. Aj s tým sa často stretávam. Ponúkam pomoc, o ktorú nie je záujem. Ale je to skôr ilúzia, že si so všetkým v živote poradím úplne sám. Takáto ilúzia, či zdanie nič dobré v živote neprináša. Žalmista celkom otvorene vyznáva.

„Moja pomoc je od Hospodina, ktorý učinil nebo i zem.“

K Nemu otvára svoje aj svoje oči, ale najmä pozdvihuje svoje srdce. Veď práve Hospodin učinil nebesá a zem a má všetko vo svojich rukách. Hebrejčina je veľmi zaujímavý jazyk, to som poznal už pri štúdiu teológie. Nakoľko nepozná predložky, ako maďarský jazyk, pridávajú sa sufixy na konci slova. V prípade tohto žalmu práve jazyk znenia celej pútnickej piesne naznačuje, že táto pomoc neprichádza automaticky a nemusí mať podobu takú, ako by sme si mi sami predstavovali. Pomoc prichádza „z blízkosti“, teda zo spoločenstva s Hospodinom. Prichádza z kontextu vzťahu s Bohom, Stvoriteľom, ktorého nemôžeme ovládať,  pred ktorým sa môžeme len a len pokorne skloniť. Je to pomoc, ktorú môžeme vždy vďačne prijať, keď príde a poďakovať sa za ňu ako za nezaslúžený dar. Pomoc pre žalmistu je už v tom, že patrí do spoločenstva s Bohom, ktorý svojich verných neopúšťa. Pomoc pre nás sa rodí v Božej blízkosti, preto ju potrebujem hľadať, s pokorou o ňu prosiť a načúvať Pánu Bohu, vytvárať priestor pre spoločenstvo s Ním – na modlitbe, v kontemplácii, pri načúvaní Jeho slova. Je to vlastne výzva do každého nového dňa, do ktorého sa zobudíme. Všade tam, kde so svojimi starosťami a všetkými úzkosťami prichádzame k Hospodinu, aby sme u neho hľadali pomoc, tam sa On sám skláňa, aby podľa svojej svätej vôle jednal a konal. 

     V dánskom hlavnom meste, v Kodani je v našom evanjelickom chráme je socha Krista, ktorá tak trochu pripomína sochu Krista v červenom chráme v Kežmarku. Tá dánska je pozoruhodná v tom, že sa priamo do Kristových očí môžete pozrieť len vtedy, keď si pokľaknete. Aby ste mali očný kontakt s Kristom, musíte si pokľaknúť v špeciálnom uhle pod touto sochou.  Bez toho to nejde. To je dôležité posolstvo aj k našej téme.. Ak ste navštívili Betlehem, miesto narodenia PJK, tak viete, že vojsť priamo na to miesto môžete, len tak, že sa pokloníte. Vstup je malý z istých konkrétnych aj historických dôvodov. Bez poklony to v našom živote nejde. Nejde to však ani bez pokľaknutia. Keď tak učiníte, tak máte pocit, skúsenosť, že Kristus práve pozerá iba na vás. Nikto v danej chvíli pre Neho nie je tak dôležitý v danej chvíli, ako práve vy. Toto dielo pochádza od dánskeho sochára Bertela Thorvaldsena (1770 – 1844). Tento záber je ako ilustračné foto k tejto úvahe.. Zadívajte sa do Kristových milujúcich očí.. Pozerajte sa dlho a všetko z vás opadne.. Ako Peter, keď sa díval na Krista, šliapal po vlnách. Keď svoj pohľad odvrátil, začal sa topiť. Čo nás udrží nad vodou? Duchovný pohľad na Krista. Ako nás k tomu pozýva list Židom (12,2): „Hľaďme na Ježiša, Povôdcu a Dokonávateľa viery.“