Buďte dobrej mysle III.
Pokračujeme už treťou časťou nášho jarného cyklu s otázkou, ako si zachovať vnútorný pokoj v tom vonkajšom nepokoji? A ako zhrnúť do prehľadného celku – tých pár našich veršov najpodčiarkovanejšieho biblického odseku? Aj takéto zhrnutie sa nám ponúka. Radovať sa v Pánovi znamená (v.4) – oslavovať Božiu dobrotivosť, v spätnej väzbe prejavenou aj našou dobrotivosťou (v.5). Pán je blízko – prednášať Bohu svoje žiadosti – znamená vďačne prosiť pomoc od Boha a nebyť vždy zbytočne ustarostený (v.6) Keď naplníme tieto výzvy, zaplaví nás Boží pokoj a naplní sa zasľúbenie – o naplnení nášho vnútra Božím pokojom (v.7). To je dobrý recept proti stavom úzkostí v tomto svete. Privedie nás to k tomu, že budeme premýšľať o tom, čo je milé a ľúbezné.
Doteraz sme uvažovali o radosti v pozvaní k nej v úvodných veršoch nášho textu. Chceme sa posunúť už trochu ďalej a uvažovať o ďalších veršoch nášho odseku. Ap. Pavel píše: „Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom..“ Porovnajme to aj s inými prekladmi, kde sa uvádza slovo prekladu: „Vaša miernosť..“ Dobrotivosť alebo miernosť .. Môže byť aj v dobrom slova zmysle nákazlivá. Môže si ju všimnúť okolie. Iní strácajú hlavu a neraz aj nervy. Nákazlivo pokojný človek je ten, ktorý všetkých vo svojom okolí upozorní: „Nebojte sa, Boh má všetko vo svojich rukách!“ Môže to byť lekár v nemocnici, ktorý rodine povie: „Urobíme všetko, čo je v našich silách.“ Môže to byť onkológ, ktorý povie pacientovi: „Čakajú nás ťažké časy, ale spolu to zvládneme!“ Dobrotivosť alebo miernosť.. Kde ju nájsť? Kde „vykopať“ tento vzácny poklad? Ako nevybuchnúť? Ako neskolabovať? Ako obstáť v týchto časoch, keď toľko ľudí vyhľadáva odbornú psychologickú pomoc u odborníkov. Sám som neraz pri kontakte s mnohými ľuďmi zistil, že dokážem poskytnúť duchovnú útechu a pomoc, ale nie odbornú. A mnohí ju ozaj potrebujú. Pomoc potrebujeme my všetci, pretože sme „pacientmi“ všetci. Kedysi som už v pandemických časoch písal, že slovo pacient je odvodené od latinského patientia – to znamená trpezlivosť.. Pacient je teda „trpezlivec.“ Bez toho to nejde. Tak nám účinným liekom môže byť slovo, ktoré je na konci 5. verša: „Pán blízko!“ Možno si myslíte, že ste celkom sami. Nemáte osobnú skúsenosť žalmistu, ktorý vyznal: „Ale mňa blaží Božia blízkosť..“ (73,28) Biblia je plná výrokov a zasľúbení Božej blízkosti. Po smrti Mojžiša Boh povzbudzuje Józuu:
„Však som ti prikázal: buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“
(Joz 1,9)
Boh je osobný Boh, nie niekde za siedmimi horami a siedmimi dolami. Je ti bližší, ako si myslíš, ako si vieš predstaviť. Je ako tvoj dych. A to najväčšie vyhlásenie blízkosti je v tom, keď sa Boh sám nazval Immanuel, čo znamená Boh s nami (Mt 1,25) Boh nás nesleduje z diaľky, s odstupom, vo svojej komfortnej zóne. Max Lucado nás varuje: „Neprepadnite pasci s názvom. Boh Ťa opustil!“ Nepodľahnite tomuto klamstvu. Izolácia vyvoláva deprimujúci pocit neistoty. Izolácia počas pandémie urobila svoje, mnohí znášajú dôsledky až doteraz. Pán je blízko. To je posolstvo, ktoré počujeme tesne pred Vianocami. Skúsme sa však pozrieť na tento verš z úplne iného uhla pohľadu. A opäť je to žalmista, ktorý vyznáva: „Hospodin je pri mne, nebudem sa báť! Čo mi urobí človek?“ (118,6) Je to verš, ktorý je blízko pri strede Biblie, ktorý tvorí nasledovný verš: „Lepšie je utiekať sa k Hospodinu, ako dúfať v človeka.“ (Ž 118,8) Rozdelenie do kapitol a veršov vytvorili učenci v 13. a v 16. storočí. Trochu nás to znevýhodňuje, pretože isté slová čítame od seba oddelene. Ale ap. Pavel pôvodne chcel, aby sme verše 5 a 6. čítali spoločne. Napríklad aj takto: Pán je blízko – nebuďte o nič ustarostení. Prví komentátori Biblie to videli takto. Za všetkých spomeniem Jána Zlatoústeho, ktorý tieto verše formuloval týmto spôsobom: „Pána máte na dosah ruky, preto sa nestarostite.“ Svoje obavy môžeme prednášať Bohu s pokojom, pretože je nám tak blízky, ako náš vlastný dych.
Môžeme k Nemu kedykoľvek prísť. Neodsúva nás na neskôr. Nikdy nás nenechá čakať na svojej linke a nepovie nám, zavolajte neskôr. Vždy nás rád počuje.. Predkladajte všetky svoje modlitby a žiadosti Bohu. A to je účinný liek proti akejkoľvek úzkosti. Zvoľme si modlitbu, nie zúfalstvo. A na modlitbách môžeme byť úplne konkrétni. Konkrétna modlitby je vždy vážna vec. Použijem príklad, keď vám nejaký známy povie: „Niekedy sa u vás zastavím“ už v tej chvíli viete, že to myslí ako nejakú frázu a nemyslí to celkom úprimne. Ale keď vám povie: „Môžem sa u vás zastaviť v piatok?“, tak viete, že to myslí vážne, keď spomína aj konkrétny dátum. Rovnako je to aj s Bohom, keď ho konkrétne prosíme.. Ako Mária na svadbe v Káne galilejskej, keď prišla za Ježišom a nepovedala mu: „Pomôž im, lebo sa dosali do problémov.“ Povie mu konkrétne – nemajú vína. Ježiš sa opýtal slepca: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Lk 18,41) Človek by povedal, že odpoveď je jasná. Týmto slovom ho vedie, aby bol úplne konkrétny. Úplne konkrétny vo svojej modlitbe a prosbe bol Eliézer, ktorý v modlitbe prosil Pána Boha priam o znamenie, čo môžeme považovať za jeho trúfalosť. To bol ten sluha, ktorý išiel hľadať Izákovi manželku, nevedela ako na to, tak sa modlí. Túto pre neho nie ľahkú úlohu, ktorú mu dal Abrahám sa rozhodol vyriešiť modlitbou.. Ako inak by sa to aj dalo, že? A zároveň konkrétne prosí, aby tá žena bola ochotná napojiť aj jeho ťavy (1 M 24,12-14). Spomeňte si na tento príbeh pri téme: studne v Biblii. Sluha už nemohol byť konkrétnejší.. A výsledok? Biblia konštatuje: „Ešte ani nedohovoril a hľa, s džbánom na pleci prichádza Rebeka..“ (1 M 24,15).. Aj toto biblické miesto potvrdzuje, že konkrétna modlitby odľahčuje bremeno. Mnohé z našich úzkostí nám naháňajú strach aj preto, lebo sú hmlisté a nejasne pomenované.
Aby sme tomu správne rozumeli, neobhajujeme modlitbu, ktorá si kladie podmienky. Pánu Bohu nič nediktujeme, čo má urobiť a ako to má urobiť. To, čo hýbe Božím srdcom, nie sú odriekané modlitebné formulky, alebo ľudská výrečnosť. To, čo hýbe Božím srdcom, je ľudská úprimnosť. Spomeňme si opäť a nanovo na Emauských učeníkov. Nepoznaný Ježiš vie, čo prežívajú jeho učeníci. Pripojac sa k nim, kladie im otázku: „Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou?“ (Lk 24,17). A oni sa zastavili smutní, ďalej konštatuje evanjelista Lukáš. Prišlo to na nich. Smútok a bolesť. On to vedel, ale primäl ich k tomu, aby boli konkrétni a aby to všetko ich vyslovenými slovami ešte raz prešlo cez ich srdce. A to všetko, čo Mu povedia a vyslovia a prejde to ich vnútrom, vyslovia to nanovo, je ako konkrétna modlitba. Tá je so všetkou otvorenosťou voči neznámemu pútnikovi, cudzincovi. To je modlitba – keď Pánu Bohu povieme všetko, ako to prežívame a preciťujeme. A v tom každom vyrieknutom slove je niečo zároveň aj očisťujúce a zachraňujúce.
V Biblii čítame:
„Na Neho uvaľte všetky vaše starosti, lebo On sa stará o vás.“
(1 Pt 5,7)
V gréčtine je použité slovo, ktoré znamená niečo také, ako „pregúľať“.. Uvaliť znamená odľahčiť svoj život a posunúť to ďalej. Deje sa tak na modlitbe. V duchovnom boji zohráva veľmi dôležitú úlohu. Cesta ku pokoju je vydláždená modlitbou. Svoje obavy nahraďme prosbami. Nahraďme stresujúce myšlienky našimi konkrétnymi modlitbami. A keď sa budeme modliť, Boží pokoj vezme pod svoju ochranu naše srdcia aj naše mysle.. Povážte – a čo môže byť lepšie? Ap. Pavel to mal odskúšané, odporúča to aj nám. To, čo sa aj vám neraz osvedčilo, podávate ďalej ako svoju cennú osobnú skúsenosť. Dr Szontagh liečil v Novom Smokovci na zákale svojej osobnej skúsenosti. Klíma Tatier ho vyliečila z TBC, preto zaviedol klimatickú liečbu, aby to pomohlo aj iným. Ak máte skúsenosť s nejakým liekom, či prípravkom, na ktorý nedáte dopustiť, tak informáciu vďačne podáte ďalej.. Nikto vás k tomu nemusí vyzývať, urobíte tak úplne spontánne. Urobme tak aj v duchovnej oblasti a poslúžme tým, čo nám pomáha mať vnútorný pokoj v tomto nepokojnom svete. Naša dobrotivosť (miernosť) nech je známa všetkým ľuďom. Štafeta od Pavla nech ide ďalej, prechádza týmto nepokojným svetom a ide ďalej.. Mnohí na to čakajú a priam dychtia.. Nenechajme ich dlho čakať..