Dobrá voľba
Vankúš vďačnosti
V deň komunálnych a župných volieb – 24. októbra 2026 bolo „dobrou voľbou“ prijať pozvanie ku Skale do Tatranskej Polianky. Konal sa už jubilejný 20. ročník reformačného stretnutia, či zastavenia na pamätnom mieste pod Gerlachovským štítom. Pred 20. rokmi – v okolí nášho pietneho miesta, boli stromy v roku 2006 (v čase nášho prvého stretnutia) oveľa nižšie – ešte sme dovideli priamo na Kráľovu hoľu. Dnes už to nie je možné. Začínali sme s bratom farárom Jánom Matisom, v tom čase pôsobil v Batizovciach – Gerlachove. A nezabudnuteľný bol pre mňa vtedy v tom čase jeden jeho výklad Božieho slova pri Skale – o pohľadoch, výhľadoch a nadhľadoch. Stromy však rastú pomerne rýchlo – a keď dosiahnu istú výšku, údajne rastú ešte rýchlejšie. Naša Skala je dnes už skrytá v pomerne hustom poraste, ku ktorej vedie celkom zaujímavá aleja. V blízkosti sa nachádza Wolkrovo jazierko, ktoré patrí do areálu sanatória D. Guhra. Jeho najprominentnejším pacientom bol práve Jiří Wolker (1900-1924), ktorý sa pol roka liečil na TBC v Tatranskej Polianke. Ležal na izbe č.33 v budove Tivoli. Liečil ho aj dr. Szontagh, popredný odborník na liečbu TBC. Táto diagnóza v tom čase, známa ako suchoty vedela ľudí veľmi potrápiť. Pred Silvestrom 1923 sa Wolker vrátil do Prostějova – do Tatranskej Polianky prišla pre neho jeho matka. Nemali miesta vo vlaku, pacient Wolker bol už na lôžku, tak cestoval v priestore pre batožinu. Po prelome rokov zomrel, mal iba 23 rokov..
Stretnutie sa konalo výnimočne v sobotu, v deň volieb. Stalo sa tak na požiadanie brata biskupa VD Petra Mihoča, vôli svojmu bohatému vždy programu v úrade biskupa. Dva dni pred tým lialo celý deň, počas piatka sa nádherne vyčasilo, v sobotu bolo pod mrakom, ale nad mrakmi svietilo slnko. Toto stretnutie sa pravidelne koná vždy v poslednú októbrovú nedeľu – pomôckou je termín, kedy sa končí letný čas a začína platiť ten zimný. Iniciátorom týchto stretnutí je brat Pavel Povec, ktorý v lete tohto roku oslávil svoju jubilejnú 80-tku. Išlo pôvodne najprv stretnutie dvoch zborov – Vysoké Tatry a Batizovce, časom sme pribrali aj Mengusovce.
Tatranská Polianka má svoje „genius loci“ – tvorí ho Sanatórium Dr. Guhra. Na budúci rok si pripomenú 120. výročia svojho vzniku a založenia. Pod Slavkovským štítom – v 150. ročnom Novom Smokovci „genius loci“ vytvoril Dr. Szontagh, ktorého výročie sme si pripomenuli v jeseni tohto roku. Dr. Szontagh bol v mnohom inovátorom – do Vysokých Tatier prišiel s celkom novou liečebnou metódou klímou, vzduchom a slnkom. V tom čase tomu takmer nikto tomu neveril. Steve Jobs (1955 – 2011) má jednu skvelú myšlienku na túto tému: „Inovácia je schopnosť vidieť zmenu ako príležitosť, nie ako hrozbu.“ V Tatranskej Polianke založil Guhr (1873-1933) sanatórium takmer identicky vo všetkom podobné tomu v Novom Smokovci. A práve pod Gerlachovským štítom máme jediné služby Božie, ktoré máme v lone tatranskej prírody – v tatranskom chráme. Je to milá lesná slávnosť s nádhernou kulisou pestrého jesenného lesa. Je to slávnosť v prírode – v tom najkrajšom chráme Tatranského seniorátu, ako sa nedávno vyjadrila jedna nemenovaná sestra. Je vždy v ňom dobre vyvetrané, je prevzdušnený, dobre sa v ňom dýcha a má mnoho nádherných kulís a obrazov – počas jesene o to viac – a tých najpestrejších pod holým nebom.
Po slávnostných fanfárach (V. Andraš) zaznela báseň Milana Rúfusa Modlitba za Slovensko (A. Uhrinová) – v deň komunálnych a krajských volieb bola nanajvýš aktuálna. A všetko tomu nasvedčuje, že „zabrala“ a Pán ju vypočul. Následne všetkých prítomných privítal domáci brat farár Pavel Kušnír veršíkom: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v duchovných veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým duchovným požehnaním.“ (Ef 1,3) Predložka V je v Novej zmluve dôležitá. Apoštol Pavel, ako pisateľ mnohých listov – bol zamilovaný do predložky – v. Vo svojich listoch viac, ako stokrát to spomína – v Kristu, v Ňom, v Milovanom.. V blízkosti tohto miesta a dvoch hrobov rastie totiž takmer nenápadná breza, ktorá má tvar písmena V – a tá nás na to priamo aj upomína. Nájdete ju, keď toto miesto navštívite – nie je až taká skrytá a nenápadná. No môžete ju aj prehliadnuť. A všetci prítomní dostali túto brezu v tvare písmena V – aj nájsť. Úloha pre nás vždy, keď sme v prírode – dobre pozerať očami, aby sme to videli. Často sa stáva, že pozeráme očami a vôbec nevidíme. Do programu prispel aj ekumenický spevokol z Batizoviec – Gerlachova (spolu s bratmi a sestrami z Cirkvi adventistov siedmeho dňa z Gerlachova). Ich pieseň – Pieseň pútnikov veľmi dobre zapadla do daného prostredia. Všetci sme pútnikmi na ceste do večnosti – a putujeme spoločne do našej nebeskej domoviny – touto časnosťou. A práve priestor pri Skale vytvoril aj ideálne miesto pre takéto aj ekumenické stretnutie.
Len za posledných 20 rokov sa pri Skale udialo mnoho požehnaného. A čo všetko sa tam dialo v minulosti, keď sa tam schádzali naši evanjelickí predkovia! Rekapitulujúc dve dekády po sebe – vďačne spomínam na požehnanie dvoch manželských párov (rodičia a deti) pri manželskom jubileu a výročí. Mali sme tam aj Večeru Pánovu na Zelený štvrtok v čase, keď chrámy počas pandémie boli zatvorené. V jeden rok, keď nebolo celkom lahodné počasie ktosi rozšíril falošnú správu, že stretnutie sa ruší, kvôli zlému počasiu. Úsmevne – keď sme pozvali brata seniora Romana Porubäna, tak nasnežilo a povedali sme si, že ho už pre istou nebudeme pozývať. A tentoraz prijal pozvanie brat biskup Východného dištriktu Peter Mihoč, ktorý nám poslúžil Božím slovom. Vrchnosť nám to teda nijako „nepokazila“ (s úsmevom) – práve naopak. Prijali sme hojné Božie požehnanie cez zvestované slovo o Jákobovom úteku pred bratom Ézavom (1 M 28,1 – 22). Je to ten známy príbeh, v ktorom mal sen s rebríkom v Bételi, po ktorom vystupovali a zostupovali anjeli. Keď sa ráno Jákob prebudil zo sna, tak vyznal: „Naozaj Hospodin je na tomto mieste – a ja som o tom nevedel.“ Veľmi mocné a osobné vyznanie. A my vieme – nanovo sme sa v tom utvrdili, že aj na tom mieste – aj pri Skale v Tatranskej Polianke je s nami Boh skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Brat biskup nám v príhovore tlmočil mnoho pozoruhodných myšlienok z textu, ktorý si k danej príležitosti vybral veľmi vhodným spôsobom. Tak aspoň jednu dôležitú – záleží na tom, čo si pred spaním dávame pod hlavu – teda s čím usíname . Alebo ešte aj inak – aký vankúš dávame a máme pravidelne pod svojou hlavou. Dnes to nie je už kameň – my to máme oveľa komfortnejšie. V danú nedeľu sme zaspávali na „vankúši vďačnosti“ za požehnaný deň v lone našej tatranskej prírody. Môžeme tak urobiť každý večer, keď sme k tomu dostali takú skvelú hodnotnú inšpiráciu. Pod dojmom toho všetkého prežitého jedna sestra navrhla, aby sme túto Skalu pomenovali: tatranský Bétel – či tak ešte jednoduchšie: „Bételka.“ Inšpirovaní týmto slovom a príbehom sme v nedeľu ráno na službách Božích o „niečo“ horlivejšie spievali pieseň č. 205 z nášho Spevníka práve o tejto biblickej udalosti. Zúčastniť sa slávnosti 20. ročníka pri Skale bolo ozaj správnou voľbou v deň volieb – s poštom do 100 ľudí, aj s pamätnou záložkou 2006-2026. Nechýbala ani sestra Adelka z Bratsialvy – rače, ktorá nevynechala ani jeden ročník. Sme vďační, že sme nášmu bratovi biskupovi poskytli príležitosť – kázať Božie slovo aj v prírode. Aj ľuďom, aj stromom – ako to robil brat farár Štefan Dlháň, perzekvovaný počas socializmu. Z Piešťan sa s rodinou presťahoval do Pribyliny, kde pôsobil ako kantor – a v podtatranskej prírode kázal Božie slovo stromom, keď už nemohol ľuďom.
Naše jubilejné stretnutie bolo ukončené gratuláciou brata biskupa nášmu jubilantovi, iniciátorovi stretnutí, následne Áronovským požehnaním a spevom hymny: Hrad prepevný je Pán Boh náš. Po duchovnom občerstvení sa konalo to telesné – pri káve a čaji v Sanatóriu Dr. Guhra. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí do neho svojím vkladom aj štedro prispeli, ktorí sa o Skalu celoročne starajú. Naše úprimné a srdečné poďakovanie patrí aj pani riaditeľke MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej, ktorá nám brány Sanatória a jeho priestory vždy s láskou otvára. S vďakou za bohatý program po každej stránke – a aj požehnanie od Hospodina prijaté na konci októbra slovami žalmu: „Požehnáva nás Boh, nech sa Ho boja všetky končiny zeme.“ (67,8) Haleluja Amen