Vám (veľmi) prospeje…

    Počas celého veľkonočného obdobia som si veľmi zamiloval tri kapitoly z Jána:  14-15-16. Často sa ku nim vraciam aj na týchto stránkach.  Bez tých troch kapitol by sme boli veľmi ochudobnení. Na rôzny spôsob sa dá nad nimi uvažovať. Je v nich mnoho múdreho slova. Sú to autentické slová nášho pána, tak ich tak aj prijímajme..  S láskou a vďačnosťou – vždy a nanovo! Tak aspoň zopár tých najznámejších citátov z tých  kapitol. Všetky ich nájdete v spomínaných troch kapitolách:

 „Máličko a uvidíte ma a zase máličko a neuvidíte ma..“ 

„..a nik vám nevezme vašu radosť..“ 

 „Vyšiel dom od Otca, prišiel na svet, zase opúšťam svet a idem k Otcovi..“  

 „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.. Idem vám pripraviť miesto a keď vám pripravím miesto, zase prídem a poberiem vás, aby ste aj vy boli tam, kde som ja..“

 A mnohé mnohé  ešte aj ďalšie. Pridajte aj vy tie, ktoré máte obľúbené. Možno by ste pridali slovo Pána práve z dnešného evanjelia: „Pokoj svoj vám zanechávam, svoj pokoj dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam.“

     Tieto texty sú veľmi originálne a veľmi duchovne svieže. Sú to autentické a pravoverné slová nášho Pána. Tak ich aj počujme, tak ich aj prijmime. Opäť a nanovo..   Pán Ježiš  v nich hovorí o svojom odchode, ale aj návrate skrze Ducha Svätého.  My sme tieto texty počúvali, ako staro-cirkevné evanjelia – počas štyroch nedieľ – Jubilate, Cantate, Rogate a Exaudi. To je presne  jeden mesiac – štyri nedele. A aj dnes bolo staro-cirkevné evanjelium zo 14. kapitoly evanjelia podľa Jána. Takže dohromady až päť nedieľ po sebe..   Určite ste to postrehli a ak nie, tak vám to s láskou pripomínam. A v rámci týchto rečí im hovorí: „Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám, ale keď odídem – pošlem ho k vám.“ (J 16,7)  Učeníci museli byť opäť predesení a nerozumeli tomu, keď im Ježiš povedal:  „Vám prospeje, aby som odišiel.“ To  čo nám hovorí? Ako máme týmto slovám rozumieť? A oni sa často aj hádali medzi sebou, aj takáto hádka je zaznamenaná v týchto rečiach na rozlúčku (J 16,19). Vám prospeje – bude dobre, keď odídem od vás.  Bude lepšie, keď pri vás nezostanem.  To akoby sme počuli  –  bude lepšie, keď sa rozídeme. Ale veď spolu im bolo vždy dobre.. Či?  Chodili hore – dole po celej krajine a pomáhali ľuďom. A počúvali svojho Majstra, ako im hovorí celkom nové a zaujímavé myšlienky. A On akoby im teraz povedal a tlmočil: „Spolu nám to už nejde..“ Ježiš sa chce od nich akoby oddeliť –  a oni tápajú –  a často tým slovám nerozumeli.  A často sa ozaj aj hádali. V Biblii je všetko – Biblia nič neretušuje a nezakrýva – píše tak, ako to v skutočnosti bolo. Aj v tom je Biblia originálna a autentická kniha.

    Pri počutí týchto slov vyvstáva otázka: Čo nám prospeje? Čo prospeje našej cirkvi? Čo by prospelo celému svetu?   Čo by bolo dobré pre našu spoločnosť? Čo by prospelo nášmu zboru?  Čo by prospelo mne osobne a aj mojej rodine? Uvažujte, prosím ďalej.  Boh to vie, čo to je!  A toto posolstvo nám tlmočí Božie slovo. Pán Ježiš vie,  čo nám naozaj prospeje. Povedal to ešte aj takto: „Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet výmenou za život? Alebo čo dá človek náhradou  za svoj život?“ (Mt 16,26.27)  Tento citát u nás visel doma v starom  dome. Pamätám si ho ešte aj v starom preklade: Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet a duši by si uškodil?“  Tento text v staršej verzii nám môže byť ešte o niečo aj bližší. Človek by chcel aj celý svet získať. A mnohí o to usilujú dodnes! Ak nie celý svet, tak aspoň jeho polovicu. Ak nie polovicu, tak aspoň tretinku, či štvrtinku? A pritom môže uškodiť vlastnej duši, či dokonca stratiť svoj život. Cena za „získanie“ celého sveta je veľmi vysoká. Ženieme sa za tým, za oným. Nie tak dávno, vlastne pred pár dňami  – bol v televízii jeden veľmi zaujímavý rozhovor so záchranárom. Zachraňuje ľudské životy na zemi, aj ako letecky záchranár.  Stretáva sa naozaj so všeličím. Vždy sa pousmeje, keď počuje ľudí hovoriť o svojich plánoch – čo všetko chcú dosiahnuť. Neraz sú to aj ušľachtilé a hodnotné veci, ktoré nemôžeme spochybňovať. On to však vidí   zo svojho uhla pohľadu. Pre neho je najdeštruktívnejšie slovo: zajtra. Sám sa stal svedkom, ako sa ľudský život mení z hodiny na hodinu, priam z minúty na minútu, či dokonca zo sekundy na sekundu. A veľmi sa pousmeje, keď niekto hovorí o svojich plánoch – napr. čo chce o päť rokov.  Áno, sme takí  –  aj celý svet  –  ale! Za ozaj akú cenu!? A odporúča, ak chcete niekoho objať, tak to urobte dnes, nie až zajtra. Bolo to ozaj veľmi zaujímavé a spomínam to aj preto  –  čo nám skutočne prospeje.  Je to veľké riziko, že môžeme našej duši veľmi ublížiť. A vidím ten biblický citát na stene – akoby to bol odnes.

     Môj rodičovský dom už  nestojí. No citát a Božie slovo zostali. Slovo Božie zostáva, pretože je nadčasové. Nedá sa zbúrať, ako dom!  Tak, ako to vyznáva žalmista v tom najdlhšom žalme: „Hospodine, naveky v nebesiach stojí Tvoje slovo.“ (Ž 118,89)  Pozeral som sa na neho roky  –  ako dieťa. Bol tam ešte aj z listu Kolosenským: „Kristus –  život náš.“ (Kol 3,4)  Čo nám prospeje?  Zamýšľali ste sa niekedy nad tým? Čo tebe osobne prospeje?  Čo by nám všetkým  prospelo v cirkvi?  Čo by bolo pre nás lepšie? Zoberme to osobne. Niekedy povieme: „Neber to až tak osobne“  A predsa niektoré verše by sme mali zobrať veľmi osobne a veľmi bytostne – akoby to nám povedal Pán Ježiš  priamo nám, priamo do nášho srdca – pozerajúc sa na nás. Vieme to aj takto prijať?

     Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Pravdu vám hovorím..“  Je to pravda. Nikdy nič nepravdivé nevyšlo z Jeho úst. Iba pravda a čistá pravda. Žiadna napodobenina pravdy, či ilúzia pravdy, či zdanie pravdy.  Pravda nám znie už toľké roky – a predsa sa dáme zviesť. A chceli by sme neraz  aj celý svet získať. Ja vám však pravdu hovorím: „Vám prospeje, aby som odišiel..“  On vie, že to bude dobré. On vie, že to má byť takto. Učeníci tak ďaleko ešte nedovidia, ale Ježiš už  áno. Vie dopredu, vidí dopredu. A dovidí aj za roh! A pretože pozná budúcnosť, vie, čo bude zajtra, preto nám to takto radí. Vie, čo čaká tento svet – preto nám to radí – najlepšie, ako vie. Čo by nám prospelo? To, čo povedal v kázni na hore: „Hľadajte Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko toto  bude vám pridané.“ (Mt 6,33) A predtým povedal: „Nezhromažďujte si  poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú.“ (Mt 6,19)  On vie, ako to funguje. On vie, ako je to po smrti. On tou cestou už kedysi prešiel.  On tú cestu pozná. On vie, čo  je za hranicou smrti. My sme tam ešte neboli, ešte nevieme.  Tak prijmime Jeho napomenutie – čo je potrebné hľadať – to Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť. To on sa vrátil z toho druhého brehu, On vie, ako to „tam“ funguje.  Radí nám, odporúča.. A my si ďalej robíme po svojom. V starých koľajach a chodníkoch, po starých cestách. A Boží Duch nám mocne radí. To Pán Ježiš cez Ducha Svätého. Ozaj nám prospelo, že Ježiš odišiel z tohto sveta. Keby nebol odišiel, Radca, Tešiteľ by neprišiel. Boli by sme bez Ducha – a bez ducha – je bezduché. Nie je niekedy také naše kresťanstvo  – bez ducha – teda bezduché. Možno niečo podobné, ako kóma – ani živý, ani mŕtvy. A keď je to bezduché, tak je to aj bez života. Mal sme profesorku biológie  na gymnáziu v Prešove. Často sa pozerala  na nás. Často nás videla. Ako nás vidí Pán, keď na nás pozerá každý deň?  Vidí nás vo svojej láske! Predovšetkým a určite! Inak nie!  Pán nás vidí, ako nás vtedy videla naša profesorka. Chcela nás niečomu naučiť – tak nás vždy a nanovo povzbudzovala. Jej heslom bolo: „Trochu života do toho umierania!“  Trochu života! Trocha Ducha – a niekedy ešte aj viac !  Ako Pán vidí naše kresťanstvo  – ako vidí našu vieru – s Duchom, či bezduché? Sú Letnice, tak môžeme nad tým všetkým uvažovať – aj v tomto daždivom počasí. Nedeľa s pondelok – máme na to dva dni. Výročité sviatky vždy trvajú dva dni. Pri jednom dni to nemôže zostať.  Tak trochu života –  do nášho umierania. Ozaj máme Letnice, keď leto k nám už naozaj prišlo!

   Nám veľmi prospelo, že Ježiš odišiel z tejto zeme. Dal nám svojho Ducha. Duch Svätý  je závdavkom nášho dedičstva. Tak to píše ap. Pavel kresťanom v Efeze : „..boli ste spečatení zasľúbeným Duchom svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva.“  Je to predkrm toho všetkého, čo máme raz dediť. Závdavok – ako preddavok.  O také dedičstvo by sme mali usilovať. O také dedičstvo by sme mohli aj zápasiť! Také hľadať –  dedičstvo pre večnosť! O také dedičstvo zápasiť! A to nám všetkým veľmi prospeje! Haleluja