Po stopách ap. Pavla  VI

Korint

     Po krátkej prestávke vraciame sa opäť do Korintu (Sk 18,1-17). Už sme v ňom boli pred dvoma týždňami. Ap. Pavel  sa  práve tu – na svojej 2. misijnej ceste dostáva do krízy vo svojej službe. Pre občerstvenie si môžete prečítať predchádzajúcu V. časť.  Potrebuje nové uistenie, novú odvahu, že Pán, ktorému slúži a evanjelium, ktoré zvestuje – je s ním aj v Korinte. Práve tam  apoštola nachádzame aj unaveného, no vzápätí aj povzbudeného, náhle presmerovaného na službu evanjelia pohanom. Vidíme ho tak trochu netradične, vidíme ho slabého a priam bojazlivého, akoby zneisteného.  Píše im o tom vo svojom 1. liste: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou, zvestovať vám svedectvo o Bohu, lebo som si umienil nič iného nevedieť medzi vami, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.. A ja som bol u vás  i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a kázeň nebola v presvedčivých slovách  múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera  nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1 K 2,1-5) Vidíme apoštola tak, ako sme ho možno doteraz ešte nevideli – prestrašeného a v mnohých obavách. Stavy úzkosti a neistoty prichádzajú aj na služobníkov ani v duchovnej službe.  V ďalšej kapitole do Korintu píše tiež zaujímavé slová: „Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristu. Mliekom som vás kŕmil a nie tvrdým pokrmom, lebo by ste ho neboli mohli zniesť, ba ešte ani teraz nemôžete, lebo ste ešte telesní, keď sú žiarlivosť a sváry medzi vami..“ (1 K 3,1-3) Bol tak vyčerpaný, že to, čo ponúkal, nebola žiadna ťažká teológia, ale len taký „ľahký duchovný pokrm.“  Doľahlo to na neho – a tak pravdepodobne nebol schopný (a videl to možno ešte aj trochu inak), že im ponúkol len ľahšie duchovné „mliečko“, ale za to v dokazovaní moci a sily Božej.   Aj na Božích ľudí to doľahne. Nedoľahlo to niekedy teraz aj na vás? Poznáte to iste aj z vlastnej skúsenosť, keď vám ovisnú plecia a ochabnú ruky.  Kto by to nepoznal!  Možno nie každý si to prizná, ale je to tak.   Bolo to tak silné, že nestačilo, aby Pán poslal svojho anjela, ktorý by ho povzbudil. Ten anjel Boží posilnil Pána v Getsemanskej záhrade, keď traja učeníci zaspali (Lk 22,43). Aj sám Pán potreboval posilnenie. A teraz je v takej situácii Jeho apoštol.  No povzbudilo ho to aj, že mu poslali finančnú zbierku z Filipis.   No a predovšetkým – prišiel sám Pán k nemu v noci vo videní. Ten Pán, ktorý sa mu pred časom  zjavil pred Damaskom (Sk 9,1-9).  Dal sa mu osobne poznať. A teraz  tlmočí mu posolstvo: „Neboj sa, len hovor a nemlč, pretože ja som s tebou a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil, mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste.“ Pán má rôzne možnosti a pestrú škálu  toho všetkého, ako povzbudiť svojho unaveného služobníka. Druhá misijná cesta mu dala poriadne zabrať. Niečo sme už prebrali, niečo sme už spolu s Pavlom prežili – tak to všetko spôsobilo jeho vyčerpanosť.  Iste, boli tam aj krásne okamihy a momenty, nepochybne, ale tá ťažkosť toho všetkého spôsobila to, čomu sa bližšie venujeme. Povstáva nám otázka, či to všetko má potom nejaký zmysel. Načo to všetko? Odpoveď príde neskôr.   

     Veľmi zaujímavý príbeh máme v Korinte. Zaujímavé mená a udalosti okolo nich. Okolnosti toho všetkého, čo sa tu udeje, sú dosť pohnuté a zamotané. To všetko pre evanjelium Pána Ježiša Krista. Má to zmysel – vyvstáva otázka – všetky tie nezhody, vypočúvania, konflikty, bitky atď atď. To všetko spôsobuje to nové, čo prichádza do sveta – to je evanjelium Ježiša Krista, ktoré sa ponajprv začína šíriť v gréckom svete – aj kvôli tej jednej reči rozšírenej na pomerne veľkom území, na čo sme poukázali už skôr, pri úvode do tejto témy. Veľmi potešiteľné je, že toto evanjelium v Korinte opäť zasiahlo a  uveril predstavený synagógy Krispus. Nepriateľstvo voči kresťanom zo strany židov neutícha – a celé by to chceli už konečne zastaviť. Príležitosť vidia v tom, že cisár Klaudius na prelome rokov 50 a 51 vymenoval prokonzula Galia, celé to chcú zastaviť aj cez rozhodnutie súdu. Robia všetko preto, aby sa evanjelium nešírilo ďalej.  To je ako pôrod, nejde to bez bolestí a ťažkostí. Príchod toho nového je v mnohom spojený s bolesťou a utrpením. A  Židia  v tom nenávistnom ťažení predsa dosiahnu to, že Pavla predviedli pred súdnu stolicu, tzv. bému.  Mám toto miesto pred očami aj v tejto chvíli (ilustračné foto v Korinte celej našej skupiny – prosím všimnite si ten nižší stĺp. Je pravdepodobné, že pri tomto stĺpe bol priviazaný aj ap. Pavel a neskôr bitý aj Sostenes). Žaloba je založená na jedinom bode: Pavel navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so zákonom.  No a na aký zákon sa odvolávajú? Niet pochýb, že keď stoja pred rímskym súdom, tak sa odvolávajú na rímsky zákon. Obžaloba je v tom, že  Pavel je členom nepovoleného náboženstva. Judaizmus bol legálnym náboženstvom. Žida pred Galiom chcú argumentovať a prezentovať, že Pavel nie je Žid a to, čo robí v Korinte je nezákonné. Galio tomu všetkému „nerozumie“ – kresťanov považuje za sektu  Židov a celý problém vidí v tom, že je to spor o slová o mená a o  ich zákon. Stratil sa v tom všetkom. Nerozumie tomu všetkému. Musel by sa do toho všetkého ešte viac ponoriť a zahĺbiť – a to sa mu zrejme ani nechce. Musel by si toho viac naštudovať. No zrejme nemá záujem ísť do hĺbky. Je v celku  na dobrej ceste, mohol by urobiť ešte jeden dôležitý krok. Ak by sa tým viac zaoberal, mohol by sa aj z neho stať dokonca aj kresťan.    V takýchto veciach im nechce byť sudcom  a odháňa ich všetkých od súdnej stolice. Jeho kresťanstvo príliš nelákalo, bral to ako židovskú sektu, on bol predsa Rimanom. To mi tak trochu pripomína situáciu tiež z knihy Skutkov apoštolov, z jeho posledných kapitol. Ap. Pavel je vypočúvaný pred Agrippom, keď sa na neho priamo ap. obrátil a  opýtal sa ho ako Žida: „Či veríš prorokom, kráľ Agrippa?  Viem, že veríš!“  I povedal Agrippa Pavlovi: „Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.“  A Pavel odvetil: „Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvajú, stali ste sa prv alebo neskôr takými, ako ja: okrem týchto pút.“ (Sk 26,27-29)

       V našom odseku sa spomína ešte jedno pozoruhodné a v mnohom zároveň nenápadné  meno – Sostenos – tomu by sme sa chceli ešte bližšie venovať. Zaslúži si našu zvýšenú  pozornosť. Pred ním bol predstaveným synagógy onen Krispos, teraz Sostenos. Pripomeňme si ešte iného predstaveného synagógy, ktorému Pán Ježiš vzkriesil dcéru – a bol to onen Jairos (Mk 5,21-43). Meno jeho dcérky ani nepoznáme, ale voláme ju len po jej otcovi. A nám v Novom Smokovci to pripomína náš oltárny obraz  –  vzkriesenie Jairovej dcéry. A len tak na okraj pridávam, že až v tomto roku sa nám podarilo zistiť, kto je autor tohto obrazu. (V príhodný čas to bude zverejnené)  Z kontextu nám vychádza, že to boli Židia, ktorí boli vyhnaní od súdnej stolice. Ale prečo by Židia mali biť svojho predstaveného synagógy? Je celkom možné, že práve on bol žalobcom na Pavla, on bol tým, s ktorým to všetko stálo, aj padalo. Neuspel pred súdom, tak ho „odmena“ od jeho vlastných neminula. No ako pokračoval jeho príbeh ďalej v Korinte? Zbitý a odvrhnutý vlastnými, ale nie Pavlom a kresťanmi. Je pravdepodobné, že sa ho kresťania ujali  v službe lásky blížnemu. Evanjelium zmenilo aj jeho. Veď ono je silné a mocné zmeniť človeka. Veď  zmenilo aj Pavla, predtým Saula. Pripojil sa ku kresťanom – a ako to vieme? Z čoho môžeme čerpať spoľahlivé info? No predsa z Biblie!  Tam je všetko!  Keď píše list prvý list do Korintu,  tak hneď v úvodnom pozdrave: „Pavel, z Božej  vôle povolaný apoštol Krista Ježiša a brat Sostenes cirkevnému zboru Božiemu v Korinte..“ (1 K 1,1) Aké milé prekvapenie  –  bývalý predstavený synagógy je spoluautorom 1. listu Korintským.  To je sila! Kresťania sa ujali Sostena, ktorého Židia odvrhli. Odpustili mu všetko to, čím sa proti Pavlovi a ostatným previnil. Aké  je odpustenie veľmi dôležité!  Aj my sne sa neraz ujali ľudí, ktorých „odvrhla“  väčšinová cirkev. Mám aj na to milé dôkazy a mnohé spomienky. Tí dokonca vstúpili do našej cirkvi – keď sme im prejavili službu lásky blížnemu, bez moralizovania, napomínania a súdenia.  Oplatí sa to – kvôli jednému jedinému. Kvôli jednej ovečke  pastier opustí stádo. A kvôli jednému človeku – enunuchovi, ktorý sa vracal z Jeruzalema – Pán posiela Filipa práve za ním, pretože má s ním veľké plány (Sk  8,26-40).

    To nové prichádza. Je to evanjelium! Staré odchádza, ale veľmi sa bráni. Nechce odísť.  Poznáte to tiež z vlastnej skúsensoti –  ak začínate meniť zaužívané postupy a procesy a prichádzate s niečím novým –  býva to pomerne často  extrémne náročné a veľmi ťažké – naráža to na odpor ľudí, ktorí sú zvyknutí na niečo „staré“ v  istom prostredí. To sa týka ozaj mnohých oblastí. To zažil aj MUDr. Szontagh pri zavádzaní celkom nových a revolučných priam metód pri liečení TBC. Tak je to aj s evanjeliom, ktoré si razí cestu k človeku. A prináša človeku niečo celkom nové. Tak sa dialo aj v minulosti,  aj na 2. misijnej ceste Pavla. Tak sa deje aj dnes.

    V Korinte končí jeho 2. misijná cesta. Toľko toho tam zažil za 18 mesiacov.  (My sa do Korintu ešte nabudúce vrátime).  Predivné sú cesty Božie cesty evanjelia do srdca človeka. A tak tomu bolo aj v našom prípade. Potvrdzuje to jeho citát: „Ó hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (R 11,33)