Po stopách apoštola Pavla V

22. mája 2025 Zamyslenia

Korint – úvod

Z Atén prichádza apoštol Pavel do Korintu. V minulosti to bol staroveký mestský štát a v súčasnosti je to grécke mesto ležiace pri Korintskej šiji (Isthmos) – úzkom páse zeme, spájajúcej Peloponézsky polostrov s gréckou pevninou. V antickej dobe bol Isthmos prekonávaný ťahaním lodí na saniach po dláždenej ceste. Od 19. storočia je tam postavený Korintský prieplav, na ktorom sa projekčne podieľal „zabudnutý“ Košičan Béla Gerster (1850-1923). Prvýkrát som o ňom počul v relácii „Večera s Havranom“ v minulom roku. A bol tiež spoluautorom projektu Panamský prieplav. Tento Korintský prieplav chcel vybudovať už kedysi cisár Nero, pri začiatkoch jeho výstavby údajne veľa ľudí tam zahynulo. Bol veľmi poverčivý, nechcel sa vraj ďalej na tom podieľať. Od nepamäti Korint bol rivalom Atén v oblasti politickej, obchodnej a námornej. Mesto bolo úplne zničené v roku 146 pr. Kristom. Sto rokov ležalo v ruinách. Obnovené bolo až v roku 44 pr. Kristom Júliom Cézarom. V roku 27 pr. Kristom sa stalo centrom rímskej provincie Achája. Veľmi rýchlo nadobudlo „stratenú“ povesť – aj vďaka symbolu každej nemravnosti. Aj z tohto dôvodu ho ap. Pavel pokladal za strategický bod v šírení evanjelia. Zo zbožných, ale voči evanjeliu indiferentných Atén odchádza veľmi rýchlo a v Korinte plánuje zostať dlhšie. Akoby Atény mu boli ozaj iba krátkou zastávkou na ceste do Korintu.

Tu sa dostane do ťažkej situácie svojho života, ku ktorej sa ešte neskôr vrátime. V tej ťažkej kríze mu pomôže, keď mu jeho kolegovia v službe prinesú dobré správy o tesalonických kresťanoch. Píše im hneď list, v ktorom píše pozoruhodné slová: „A teraz, keď sa Timoteos vrátil od vás k nám a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske, aj že si nás stále spomínate po dobrom a žiadate si nás vidieť, tak aj my vás, pri všetkej svojej tiesni a sužobe, potešili sme sa, bratia pre vašu vieru, takže teraz opäť žijeme, keď vy stojíte v Pánu.“ (1 Tes 3,6-8) Keď počuje, aké je mocné evanjelium v Tesalonikách, keď tam bol pred nejakým časom, že obrátení kresťania už boli schopní prežiť aj ťažšie prenasledovanie. Po návrate Sílasa a Timotea, píše spomínaný list do Tesaloník. Apoštol je unavený – pred časom prežil kameňovanie v Lystre, len nedávno bitku (palicovanie) vo Filipis, prenasledovanie v Tesalonike, útek z Berei, isté roztrpčenie v Aténach, keď odmietli jeho zvesť. Odporujú mu aj v Korinte. Príde vyčerpanie v službe, to sa pomerne často stáva. Prišla na neho aj únava, stres, ale to, akú správu mu prinášajú o tesalonických , tak ožíva slovami: „My žijeme, keď vy stojíte v Pánu.“ Súčasne s posolstvom o tesalonických mu prinášajú finančnú zbierku od Filipských (F 4,15 a 2 K 11,9). Aj v ťažkej situácii sa raduje, to ho priamo stavia na nohy. Má z toho úprimnú radosť. Rozumiem tejto jeho radosti. Zdieľam ju spolu s apoštolom. Veď len nedávno bol v Tesalonikách, slovo Božie sa tam ujalo, aj napriek odporu. Nehlásal ho tam zbytočne. Slovo Božie nikdy neznie zbytočne. Nikdy nevieme, koho osloví, kto sa v Ňom nájde, koho zastaví na jeho životnej ceste. Aj oni mu prirástli k srdcu, ako aj mnohí iní. Jeho radosť je tak spontánna, že to vyjadruje listom práve týmto kresťanom. Napíše im 1. list Tesalonickým, k tomu pridá aj druhý list. A tak to bude aj pri kresťanoch v Korinte, kde sa momentálne ocitol. Aj im napíše dva listy. A hneď v tom prvom svojom liste im napíše Hymnu lásky (1 K 13).

A my sme len nedávno čítali, spomeňme si, že v Aténach zostal ap. sám – chodil po svätyniach (Sk 17,16) a obzeral si ich. Čakal na nich. A to im píše v úvode tejto kapitoly: „Preto, keď sme už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že sami ostaneme v Aténach a poslali sme Timotea, svojho brata a služobníka Božieho v práci za evanjelium Kristovo, upevniť a povzbudiť vás vo viere, aby sa nikto nesklátil v týchto súženiach.“ (1 Tes 3,1-5) Keď z Macedónska prišli Sílas a Timoteos, ap. Pavel sa celkom venoval kázaniu. V Korinte našiel Žida, menom Akvilu s manželkou Priscilou. Oboch tam našiel aj preto, lebo cisár Klaudius vydal nariadenie, že všetci Židia museli opustiť Rím. Stalo sa tak v roku 49. Židia sa stali súčasťou nepokojov v meste v spojení s „nejakým Chrestom“ . Dnešní historici sa zhodujú, že tento Suetionov Chrest je totožný s kresťanským Kristom. K Pavlovi sa pridávajú ako Židia, ale aj preto, že majú to isté zamestnanie, ako ap. Pavel – šili stany. Apoštol pochádzal z Cilície, ktorá dostala meno po cilíciu, ktoré sa tam vo veľkom vyrábalo. Cilícium je pôvodné označenie pre hrubé súkno vyrobené z kozej srsti. Títo dvaja sa stanú jeho blízkymi spolupracovníkmi až do konca jeho života. To je ich živobytie. V judaizme sa považovalo za nemysliteľné a pre mnohých to bolo aj neprijateľné, aby rabín dostával peniaze za vyučovanie zákona. Počas svojich dlhých pobytov v Korinte a potom aj v Efeze si väčšiu časť svojich nákladov na život pokrýval vlastnou prácou.

Po návrate Sílasa a Timoteaa, píše spomínaný list do Tesaloník. Nachádzajúc sa aj v kríze, veľkú radosť mu robí správa o kresťanoch v Tesalonikách. Súčasne s posolstvo o tesalonických mu prinášajú finančnú zbierku od Filipských (F 4,15 a 2 K 11,9). Apoštol dostáva dve dôležité povzbudenia v nelichotivej situácii. Cez týždeň pracuje s Akvilom a Priscillou na stanoch a cez sobotu zvestuje evanjelium. S finančnou pomocou z Filipis sa môže venovať aj cez týždeň venovať zvestovaniu evanjelia. Najprv káže Židom, ale keď sa rúhajú a protivia evanjeliu, tak práve v Korinte robí vážne rozhodnutie obrátiť sa k pohanom. A nemusí ísť ďaleko – stačí „o dům dál.“ A hneď vedľa synagógy býva bohabojný muž menom Títus Justus, ktorému slúži evanjeliom.

Stav o vytrvalosti kresťanov v Tesalonikách a finančná zbierka z Filipis. Nezabudli na neho, ani na jeho materiálne potreby. My vieme, že náš Boh má zaľúbenie v zbierkach, o čom čítame na záver v liste Židom: „Nezabúdajte sa dobročinnosť a na zbierky. Lebo v takých obetiach má Boh zaľúbenie.“ (Žid 13,16) A tým Filipským, ktorých tiež len nedávno navštívil, napísal na konci listu Filipským: „Veľmi som sa zaradoval, že sa už zase rozvinula raz vaša starostlivosť o mňa. Veď ste aj mysleli na to, ale nebolo príležitosti. Nehovorím to preto, ako by som mal nedostatok, lebo sa som sa naučil pristávať na to, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený, sýtym byť aj hlasovať, hojnosť mať a núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje. A predsa dobre ste urobili , že ste sa ma ujali v mojej tiesni. Veď aj vy, Filipskí, viete, že odkedy som začal zvestovať evanjelium a odišiel som z Makedónie, ani jeden cirkevný zbor ničím neprispel na moje výdavky a prijmi, jedine vy. Áno, aj do Tesaloniky ste mi raz, aj druhý raz poslali, čo som potreboval. Nie, že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje na vaše dobro.“ (F 4,10-17). Apoštolovi nešlo o peniaze, išlo o ich dobročinnosť. A my vieme aj podľa nášho slovenského príslovia, že: „Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.“ A náš Pán povedal predsa tie veľmi známe slová, že blahoslavenejšie je dávať, ako brať. A On dal svoj život – to najcennejšie, čo mal (J 3,16). Tieto slová nezachytili evanjeliá, ale sú zaznamenané iba v knihe Skutkov apoštolov: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ (Sk 20,35) Dávanie patrí k viere – je to ovocie viery. Apoštolovi nešlo o peniaze, ani o samotný dar, ale potešil sa „ovociu“ ich viery.

Záverom sa ešte vrátime k onej kríze u apoštola . Na človeka to príde. Na každého. Aj na misionára to príde. Prišlo to aj na Eliáša, keď sa dostal do krízy. O tom sme už veľakrát vraveli (1 Kr 19). Pán Boh sa Eliášovi nezjavil ani v búrke, ani v ohni, ani v zemetrasení, ale – v tichom šeleste! Tichý šelest – to je to „pravé orechové“ – to je Boží príhovor pre neho. A u Pavla prehovorí tak, že dá mu počuť „dobré správy“ o kresťanoch v Tesalonikách a dostane dar od kresťanov vo Filipis. Na vás to ešte nikdy neprišlo? Kríza, strata zmyslu toho všetkého, čo konáte? Aj Pavel si cez to prešiel. A tak sa stará o apoštola v Korinte. Stará sa o neho natoľko, ako budeme počuť neskôr, keď sa mu prihovoril priamo vo sne. Neposlal k nemu ani svojho anjela, ale prichádza za ním On sám. A vraví mu: „Neboj sa, len hovor a nemlč, pretože ja som s tebou a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil, mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste. A zostal tam rok a šesť mesiacov.“ (Sk 18,9-11) Láskyplné vedenie a starostlivosť o Pavla – vie mu navodiť a privodiť také potešenie, ktoré môže prísť len a len v Božej réžii.

Pán Boh má s nami svoj jedinečný a exkluzívny plán! Dáva nám mnohé duchovné stimuly v našej službe, povzbudzuje nás. Má mnoho možností – aké nemáme my. Viem, o čom píšem. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti. Aj mne prichádzajú momentky, keď ľudia po rokoch si pamätajú kázne, ktoré som už ja dávno, dávno zabudol. Za všetky príklady menujem – Ramónu. Sú tu však aj mnohé iné okolnosti, keď sa po rokoch dozviem, že sa niekto „uchytil“ vo viere, začlenil sa, keď sa niekto v tom Ježišovom príbehu aj našiel. A zotrval v tom. Iste, sú to aj smutné správy o tých, ktorí odišli od Pána – v tej slobodnej vôli a v slobodnom rozhodnutí. Sú to aj jedinečné správy o tých, ktorí zotrvali, aj „napriek“.. Tak vytrvajte aj vy..