Ježišov (pôstny) zápas
Ako ho vlastne opísať? Akými slovami preniknúť do Jeho hĺbky? Vôbec sa to môže aj podariť? Aké slová mu pričleniť, aké prívlastky použiť? Tieto riadky a písmenká – to je môj len a len chabý pokus „odraziť“ na hlbinu, spustiť site a loviť (Lk 5,4). A predsa – za pokus to vždy stojí! Doma máme také príslovie: „Lepšie, ako nič!“ Na začiatku pôstu vidíme Ježiša zápasiaceho najprv na púšti (Mt 4,1-11), potom na vrchole pôstu – na Zelený štvrtok v záhrade v Getsemane (Mt 26,36-46). Ktorý zápas bol ťažší? Na púšti, či ten v záhrade? A čo zápas na dreve golgotského kríža na Veľký piatok? Na púšti diabol na trikrát pokúšal Ježiša a chcel v Ňom vzbudiť nedôveru voči Jeho nebeskému Otcovi. Zvláštne prepojenie týchto dvoch zápasov za začiatku pôstu a na jeho konci je číslom s množstvom a počtom – tri. Poznáme to aj z našej neblahej slovenskej reality (v inom kontexte): „Trikrát a dosť!“ Diabol trikrát pokúša, Pán Ježiš sa na trikrát modlí v záhrade. Učeníci zaspali a Pán im pripomína: Či ste nemohli bdieť so mnou aspoň hodinku? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia..“ Traja učeníci zaspali, tak prišiel anjel z neba a ten Ho posilňoval (Lk 22,44). (ilustračné foto k článku – obraz v chráme v Starej Lesnej, od veľmi známeho spišského maliara Jozefa Czauczika 19. storočia)
V tom zápase v Jemu dôvernej záhrade, kde často predtým prebýval s učeníkmi, sa dokonca potí krvou – v strese, čo je vedecky dokázané, keď sa krv dostáva a preniká do potných žliaz. Ježišov boj! Aj takú mal podobu. Iba takúto? Zápasil za nás aj na modlitbách. Zápas na modlitbách je tiež zápasom. V Jánovom evanjeliu 17. kapitola je pre nás všetkých veľmi názorná ukážka, ako dopredu myslel na všetkých nás – svojich nasledovníkov vo všetkých budúcich generáciách, za ktoré sa modlí. Ježiš často zápasil na modlitbách, pri rozhovore s Jeho a s naším nebeským Otcom. Pán Ježiš často zápasil napr. aj s neporozumením. Zápas s ním je tiež náš ťažký boj. Poznali ho už mnohí pred nami. Máte svoju víziu, máte svoj sen a cieľ, ale nikto vám nerozumie, o čo vám ide. Ako keď chcete niekomu niečo vysvetliť a on to stále nechápe. Až natoľko, že sa vás ten dotyčný opýta – o čo ti vlastne ide? A pritom hovoríme tým istým jazykom – v našom prípade slovenským. Pán Ježiš používal podobenstvá, aby túto reč, často komplikovanú pre vtedajších jednoduchých ľudí – zjednodušil. Farizeji to všetko komplikovali, On sám to zjednodušoval! Niekedy to zabralo, niekedy nie.. Jeho boj a zápas mal tú najrozličnejšiu podobu a formu. Nedokážeme to všetko postihnúť slovami, len naozaj sčasti a fragmentálne. Ale vždy lepšie, ako nič – keby sme sa o to vôbec nepokúsili.. Sumarizujúc tento náš prvý odsek – Ježiš zápasil na púšti s pokušiteľom tak, že trikrát citoval Božie slovo: „Je napísané!“ Zápasil aj Jemu veľmi blízkou a dôvernou duchovnou zbraňou – modlitbou.
Môžeme trochu predbehnúť celý pôst, na ktorého začiatku sme a prísť napr. už k Veľkému týždňu. Začína vždy Kvetnou nedeľou. Boží Syn sa nevyhýba Jeruzalemu, neobchádza ho naďaleko. To by sme tak možno urobili my, ale nie Ježiš Kristus! „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal..“ (J 4,34), povedal a zaznamenal to evanjelista Ján. V mnohom nám to približujú pašie, ktoré budeme opäť zanedlho v marci čítať. Počas pôstu sa v minulosti, počas korony stalo, že sme ich nemohli čítať v zborovom spoločenstve, len doma. Sú plné bolesti a utrpenia. Poznal som sestru Elenu zo Žiliny, ktorá ich nemohla čítať pre veľkosť utrpenia Pána! Pašie odhaľujú Ježišovo vnútro. Ide nielen s telom, ale aj s dušou „na trh“, ako to neraz obrazne hovoríme! Obviňovali Ho z toho, čo vôbec nikdy neurobil. Často aj mlčal. Mnohí sa tomu veľmi divili. Mohol poprosiť o 12 plukov anjelov, ale neurobil tak. Tí by ho boli určite vyslobodili a zo všetkého aj obrazne povedané – „vysekali“. Ale neboli by sa potom naplnili Písma.
Zápas na kríži je vskutku Ježišov najväčší zápas. Je to ten najväčší boj v dejinách ľudstva. Neudial sa na žiadnom bitevnom poli, ako sú dodnes známe. Tam stoja dnes mnohé pamätníky ako isté memento – pred časom som navštívil Slavkov u Brna, kde stojí veľký pamätník – s pripomenutím, čo sa tam všetko udialo. Na najväčšom bitevnom poli, na Golgote stojí pomyselný kríž – na opätovné pripomenutie nám všetkým. Ježiš na ňom komunikuje s matkou Máriou, s učeníkom Jánom, predovšetkým komunikuje a modlí sa k svojmu Otcovi. To je Mu vždy najbližšie – zápasiť na modlitbách. Nie so zbraňami tohto sveta, ale v tej duchovnej oblasti. Modlitba je dnešný skutočný zápas aj o našu kresťanskú identitu! Tak robil Ježiš vždy skoro rána, ešte na svitaní, (či aj pred ním) keď hovoril so svojím nebeským Otcom (Mk 1,35). Miloval tie chvíle, dávali Mu veľmi veľa – hlavne kontakt s Otcom bol pre Neho tak veľmi dôležitý. Vo večnosti boli stále spolu, teraz – stanúc sa človekom, bolo toto intenzívne spojenie „prerušené“.. Vynahradil si to vždy modlitbami a kontaktom na duchovnej úrovni a platforme. Jeho srdce sa v neviditeľnom kontakte spojilo so srdcom Jeho nebeského Otca. Na kríži sa opäť modlí a prosí za tých, ktoré sa Mu vysmievali: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Modlil sa celý svoj krátky pozemský život – počas tých prežitých 33. rokov v tejto časnosti – súc tu iba ozaj na krátkej návšteve! Modlitba bola skutočným dýchaním Jeho duše. Modlitba – ako kontakt s milovaným a milujúcim otcom. A modlí sa aj v tých posledných okamihoch svojej pozemskej žitia púte a cesty. A svoj boj zavŕšil do víťazného konca slovom: „Dokonané“, ktoré ako posledné vyriekol na dreve golgotského kríža!
Autor listu Židom nám preto oprávnene píše a vyzýva nás, aby sme aj my boli vytrvalí v zápase, ktorí máme pred sebou. Robí tak slovami: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, ktorá ho čakala, pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na mysli.“ (Žid 12, 1-3) Aj ustávame, aj klesáme, aj padáme. Motiváciou je pohľad na Krista a na jeho zápas. Akú podobu má ten náš? Kedy ste napr. naposledy zvíťazili? A vôbec bojujeme nejako a zápasíme? Akú má podobu má teda náš zápas? Nie je nám naša komfortná zóna nadovšetko? Ako bojuje kresťan 21. Storočia?. Nie zbraňami tohto sveta! Na Ukrajine sa bojuje klasickými zbraňami – aj o tom sa často debatuje a je to neraz aj spochybňované! Bojuje sa v pásme Gazy, bojuje sa aj inde! Nemá nárok krajina, ktorá bola napadnutá agresorom brániť sa aj klasickými zbraňami – a počítať aj s možným rizikom, že stratí veľa civilného obyvateľstva? Či ako myslime? Prv, než tak agresor urobí, si musí dobre rozmyslieť, či tak urobí a pustí sa do tohto rizika. My máme k dispozícii zbrane duchovné, nám dostupné! Modlitba je najúčinnejšia zo všetkých. Mne a nám doma sa veľmi osvedčila, keď tak robíme každé ráno o 7.00 hodine. Verím, že aj nám spoločne. Na modlitbe sa zjednocujeme pre náš spoločný cieľ. Milí priatelia – buďme vytrvalí v zápase.. Ten je tu a ten nás aj čaká. Máme ho v každom našom novom dni. Bojujeme na modlitbách a zápasíme o charakter tejto krajiny! Zápasíme aj o našu cirkev. Bojujeme aj so sebou samými! Ktosi múdry povedal: „Najťažší boj je so sebou samým. Najkrajšie víťazstvo je nad sebou samým.“ Kedy sme nad sebou naposledy vyhrali? Nechcelo sa nám ísť do chrámu. A možno sa nám často nechce. Pre porovnanie – Ježišovi sa nechcelo ísť do Jeruzalema? Povedal: “Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema..“ Povedal to – zajtra tam vstúpime? Niekde o tom čítame? Niekde sme sa v Biblii s tým stretli? Nechce sa nám ani bojovať! Len taká mala ukážka toho – ako to často vyzerá. Príde sneh, aj dážď, ktorý nás neraz odradí. Napr. aj taký marcový posun času a o hodinu skôr vstávať – najmä ak sú služby Božie skôr ráno – je neraz nad naše sily.. Príde slávnosť konfirmácie, povieme si: „Dnes to bude dlho, tak nejdem..“ Zborový výročný konvent a všetko to, čo sa na ňom deje, nás už tiež príliš neláka a neosloví..
Ap. Pavel napísal mladému Timoteovi: „Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný a pred mnohými svedkami vyznal si dobré vyznanie.“ (1 Tim 6,12) V Roháčkovom preklade máme text: „..uchop večný život, do ktorého si povolaný.“ Je to výstižné – bojovať je potrebné, bez toho to nejde.. Uchopiť sa aj večného života, ako sa vieme uchopiť aj toho pozemského.. Uchop sa to v plnej sile a odvahe viery aj v tomto pôste nanovo aj v zmysle slov z listu židom, ktoré čítame na konci 10. kapitoly: „Treba vám vytrvalosti, aby ste vyplnili Božiu vôľu a dosiahli zasľúbenie.. Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli, my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“