Štafeta lásky
Láska nikdy neprestane III.
Život bez lásky je peklo. A peklo zároveň aj peklo produkuje. Problémy dnešnej doby sú v tom, že mnohí vyrastali bez lásky, nedostalo sa im jej v detstve, sú frustrovaní a potom robia to, čo robia. Dokazuje to aj streľba v Prahe krátko pred Vianocami 2023. Dokazujú to aj mnohé iné tragické udalosti v uplynulých rokoch. Je tragické, že takýchto prípadov pribúda čím ďalej, tým viac. O absencii lásky vedia deti, ktoré túžia po láske rodičov a nemajú nikoho, kto by ich na tomto svete miloval. Vedia o tom aj mnohí rodičia v starobe, ktorí túžia po láske svojich detí. Vedia to manželky, ktoré nie sú milované, vedia to manželia, ktorí nie sú milovaní, vedia to všetci, ktorí túžia po láske, ale stále sa im jej nedostáva. Namiesto toho musia mať stále dojem, že sú príťažou. Dobre to vedia aj osamelí, ktorí nemajú nikoho. A mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej. Život bez lásky je peklo a peklo aj produkuje. Z mnohých nemilovaných detí vyrastajú veľmi krutí a necitliví ľudia. Je veľmi ľahké a pohodlné ich aj morálne odsúdiť, ale keď si uvedomíme, že pred obdobím svojej krutosti a necitlivosti, neboli milovaní, stíchneme v tichom zamyslení, ba možno aj v zahanbení. Láska ale naozaj existuje a má mnoho isteže podôb. Ďakujeme za všetky vzťahy medzi ľuďmi, ktorým vládne láska. Láska existuje, je jej mnoho, ale nikdy jej nie je dosť. Ponúkam citát od nemenovaného autora:
„Jediná vec, ktorej nikdy nemáme dosť je láska a jediná vec, ktorej nikdy nedávame dosť je láska.“
Prázdne miesta, kde by láska mohla byť a nie je – je dnes veľkým problémom. Morálnym odsúdením sa tento problém rozhodne nevyrieši. Kde hľadať lásku pre tých, ktorú sú nemilovaní, kde hľadať lásku pre tých, ktorí by mali milovať a nemilovať, kde hľadať lásku pre tých, ktorých nedostatok lásky priviedol ku krutosti a necitlivosti. Ako sa rodí láska? Láska sa rodí z lásky! Človek ju odovzdáva človeku ako štafetu. Je to vzácna štafeta, čím jej človek viac odovzdá, tým viacej ju má. Láska rastie rozdávaním. Filozof Immanuel Kant povedal: „Čím viac lásky máme, tým ľahšie preputujeme touto časnosťou.“ Kde je ale začiatok tejto štafety lásky? Kto s ňou ako prvý vôbec začal? Nasledovný verš z Biblie to jasne dokazuje: „My milujeme, lebo On prv miloval nás.“ (1 J 4,19) Tento verš je v odseku, ktorý je veľmi silný. Čítajte si ho prosím opakovane. Aj tie najznámejšie slová z nášho odseku: Boh je láska. Čítame tam mnoho krásneho a ušľachtilého – Ján to úplne vystihol. Boh nie je len vzorom, ale aj zdrojom lásky. Všetky ostatné zdroje sú odvodené! Často sa však stáva že táto reťaz lásky vychádzajúca z Boha je prerušená. A stáva sa to pomerne často! Stáva sa to, že človek prijme lásku, ale neodovzdá ju ďalej. Prijme odpustenie, ale neodpustí ďalej tým, ktorí sa voči nemu previnili. A preto prosíme v Modlitbe Pánovej: „Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.“ Tak je to aj s láskou. Človek tak na seba berie veľkú zodpovednosť, ale práve preto, že sa prerušujú mnohé reťaze lásky, vzniká a aj trvá problém, kde teda hľadať lásku? A práve na túto zásadnú otázku odpovedá Jánovo posolstvo. Boh posiala svojho Syna ako vrcholný prejav svojej lásky.
„V tom sa prejavila láska Božia k nám, že poslal svojho Syna, aby sme žili skrze Neho.“
1 J 4, 9-10
A Boh posiela svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. A táto láska, ktorú prináša Boží Syn Ježiš Kristus je naozaj inovatívna. Čítame o nej v evanjeliách, ktoré sú pre nás prameňom poznania a jeho živote a diele. Ježiš sa so svojou láskou obracal na tých, ktorých vôbec nikto nemiloval a ktorí sa v dôsledku toho dostali na scestie, ako tí mnohí, o ktorých som písal v úvode. Ako im pomáhal? Veľmi jednoduchým, priam geniálnym spôsobom: prichádzal k nim, jedával s nimi, sedel s nimi za jedným stolom, dával im vždy nanovo svoje priateľstvo a svoju lásku. Moralizátori Ho odsudzovali, ale On išiel pokojne ďalej svojou cestou. Vedel dobre, že moralistickými prednáškami nemožno zo starého človeka urobiť nového, ale hlavne dobrého človeka. Vedel, že iba láska je tou tvorivou, hybnou a obnovujúcou silou, ktorá týmto ľuďom dokáže predovšetkým pomôcť. A pod vplyvom Jeho lásky sa ľudia ozaj menili a diali sa v ich životoch úžasné zmeny. Vcelku to vystihuje aj táto myšlienka klasika literatúry, ktorý povedal, či napísal: „Každý človek je samostatný svet, niet do neho inej cesty, len cez most lásky.“ (J.W.Goethe). Aj podľa tohto citátu si to takto predstavujem a vizualizujem, ako to bolo kedysi v stredoveku, kde na hradoch boli tzv. padajúce mosty. Ten padajúci most je celkom výstižným príkladom, ako tieto „mosty lásky“ spúšťal náš Pán ku každému jednotlivcovi, s ktorými prišiel do kontaktu. On tú ponuku dal, on bol vo všetkom ústretový, On sám tie mosty lásky spúšťal. A vždy to daného jednotlivca prudko veľmi zasiahlo. A potom sa začali diať divy. Ponúkam aj tento citát od našej spolusestry: „Láska je jediný závesný most na druhý breh cez tečúcu i rozvodnenú rieku menom život.. Vstúpiť naň môžeš iba s vierou, že je pevný.. Kráčať po ňom môžeš iba s nádejou, že sa neroztrhne.. Udržať sa na ňom môžeš iba silou, že ťa bezpečne prevedie na druhú stranu.. Vyjsť na opačnom konci môžeš iba s pravdou, že ten druhý breh nesie meno Ježiš.. Ďalej vedie už len jediná úzka cesta (bez zastavenia) so smerovou tabuľou – večnosť.. Ježiš je mostom viery, nádeje, sily. . On je cestou lásky.. On – prvý krok na moste je Alfa, posledný je Omega.“ (A.Tarjányi) Aj toto slovo je veľmi povzbudivé v tom, čo všetko v Ježišovi máme. Čo všetko v ňom už mnohí našli a mnohí doteraz nachádzajú.
Základná zmena v živote človeka hriešnika – sa udiala vtedy, keď si v hĺbke svojho bytia tí daní jednotlivci, len donedávna opovrhovaní a zaznávaní a nikým nepovšimnutí uvedomili: „tak predsa som milovaný!“ Našli sa v tom a to v danej chvíli malo pre nich cenu zlata! Bol to ďalší ruský klasik, ktorý povedal: „Myslím si, že ľudská bytosť nerozkvitá ničím tak, ako práve láskou.“ (I.S.Turgenev). A tak hriešnici pri Pánovi a v Jeho blízkosti začali duchovne rozkvitať a kvitnúť. Ozaj stačil iba malý popud. Ostatné zmeny sa následne diali veľmi spontánne. Napr. taký Zacheus sám a spontánne si naordinoval svoje pokánie (Lk 19,1-10). Týmto ľuďom už nebolo potrebné nič ďalšie prikazovať. Stačila kvapka lásky a hneď sa všetko dalo do pohybu. Čo všetko dokáže jedna kvapka Božej lásky v živote hriešnika. Tí mnohí sa veľmi ľahko rozišli zo svojou, aj temnou minulosťou, pre svoj život si „otvorili“ celkom nový program. Nad touto tému sme uvažovali celé jesenné obdobie v roku 2023. Niesla sa v znamení prezývky Pána Ježiša Krista: „Zráč a pijan vína.“ Boží Syn miloval spoločenstvo s ľuďmi, s hriešnikmi, ktorí nachádzali zmysel svojho života aj vďaka Božej Láske, ktorú im tak „inovatívne“ prisluhoval pri mnohých stretnutiach s nimi. „Láska nám otvára oči pre hodnoty, ktoré by sme bez nej nepoznali.“ (C.S.Lewis) V životoch tých ľudí sa ozaj diali mnohé divy zázraky. Tým hlavným spúšťačom bola láska. Pán Ježiš vedel, čo robí, a prečo to robí. Skúsme to s láskou, aj v zmysle hesla tohto roku. Podotýkame, že nebolo vyžrebované náhodne pre tento rok.
Apoštol Ján je apoštolom lásky – aj takýto ma prívlastok. Pri Večeri Pánovej spočíval na hrudi svojho Pána (J 13,23, blízko pri Jeho srdci. Iné preklady konštatujú: „..opieral sa o hruď.“ A keď už bol celkom starý, keď už nemohol chodiť, keď už ho nohy neposlúchali, tak ho údajne nosili a on vraj údajne, ako „staručký deduško“ opakoval: „Dietky, milujte sa!“ To bola jeho pravidelná kázeň. Ján jediný z Dvanástich zomrel prirodzenou smrťou, doopatroval Máriu, on dostal poverenie od svojho Pána z dreva golgotského kríža: „Ajhľa, Tvoja matka.“ A Márii povedal: „Ajhľa, Tvoj syn.“ (J 19 25-27) Nikomu inému nezveril svoju matku, než len tomu, o ktorom on sám vedel, že bude sa starať s láskou. „Láska je jedinou skúškou pravosti nášho kresťanstva.“ (J.Leppich) Po láske sme poznateľní – láska je hlavným znakom kresťanstva. Pre lásku, ktorú žijeme, môžeme byť svetu uveriteľní a autenticky pôsobiaci – nech to vyznie akokoľvek starosvetský, archaicky, či možno aj sentimentálne.. Bez lásky nič nemá zmysel.. Pokračovanie nabudúce..