Keď hviezda v Betleheme zhasla

Sme na konci vianočného obdobia. V nedeľu sme naposledy spievali v predspeve: „Ó, Ježiš, Tvoje narodenie.. “ Postupne sa vypínajú všetky vianočné svetlá. Mnohé sú vypnuté už dlhšie, postupne zhasínajú aj tie ďalšie. Starý a Nový Smokovec je stále vianočne vyzdobený, tohto roku pomerne dlho. Vianoce ste už doma pravdepodobne „zrámovali“, niekde ešte majú vianočnú výzdobu až do Hromníc. Veľa sme toho prijali počas sviatkov. Neboli určite o jedle, aj keď ďakujeme aj za jedlo, za vianočné dobroty. Vychutnali sme si vianočné posolstvo a bohatý duchovný pokrm, ktorý je stále ten istý, ale našim poslucháčom je potrebné ho vždy inovatívne podávať a s láskou aj „servírovať“. Prilákať ich k slovu, aby si ho zamilovali, ako nadčasové slovo pre svoj život. Je potrebné sa však v ňom nájsť. Nedávno pápež František mal homíliu, nad ktorou bol titulok, ktorý ma veľmi upútal:

„Nechajme sa podmaniť krásou, ktorú do života vnáša Božie slovo.“

To potrebujeme zažiť, keď sa v ňom skutočne nájdeme.. Ako tí hriešnici kedysi, tak aj my dnes sme k tomu s láskou pozvaní aj v zmysle hesla tohto roku. Nech to zvestovanie Božieho slova sa deje v láske aj v tomto roku. Dôvod je jasný a zrejmý – nájsť sa v tom slove a posolstve opäť a nanovo. Nájsť sa v ňom aj tým, ktorí to zatiaľ nezažili „na vlastnej koži.“ 

 Napadla vás aj taká myšlienka, čo sa dialo, keď betlehemská hviezda zhasla? Keď sa pastieri vrátili k svojim stádam, keď doznel chór a spev anjelov a keď sa mudrci vrátili do svojej krajiny? Ako by to mohlo byť? Potom, keď všetko to úžasné skončilo a keď sa ľudia vrátili do reality svojho života? Alebo – akú podobu by mal dnes vianočný príbeh, keby sa udial v našom 21. storočí? Tak skúsme: Jozef s Máriou by do Betlehema dorazili na rozheganom autobuse, našli by tam betónové zátarasy, vojakov so samopalmi. A mudrci by do Jeruzalema prišli tak, že pri pristáli po medzinárodnom lete v Tel Avive a sprevádzal by ich ďalej do Betlehema aplikácia cez iPad. Možno aj takto, možno aj inak, pre úsmev. Zdá sa nám, že táto udalosť v našom svete plnom technológii by nutne mala mať inú podobu. A ten svet sa nám zdá dávny, ale zdanie klame. S touto dobou nás spája viac, ako by sme mysleli. Ak ide o soby a obsadenie, ak ide napr. o úsilie udržať si moc, tak sa veľa toho za tých 2000 rokov vôbec nezmenilo. Mohli by sme skonštatovať, že nič nové pod slnkom (Kaz 1,9). Všimnime si tieto postavy, aby sme si to mohli na nich aj tak trochu dokázať. Prvým budem Augustus, potom Herodes a nakoniec mudrci.

 Augustus, vlastným menom Oktavián, prvý rímsky cisár sa považoval za Otca vlasti. Jeho vládou začína nový vek harmónie aj prostredníctvom „pax romana“ (rímsky mier). Za jeho vlády Rímska ríša prešla od republiky ku cisárstvu. Bolo v tom čase na svojom vrchole, potom prišiel úpadok, aj zánik v 5. storočí po Kristu. V tom čase cesty boli veľmi kvalitné a na úrovni, všade na jej území takmer diaľnice, preto až podnes máme to známe príslovie, aj ešte dnes často opakované: „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Evanjelium prinieslo cenný vklad do vtedajšej ríše, ale jej zánik nezastavilo. Rímsky senát cisárovi odhlasoval prívlastok: „Augustus Deus Filos“, teda prehlásili ho priamo za boha. A kdesi v jeho ríši, na periférii, v Nazarete vyrastá skutočný Boží Syn, ku ktorému sa hlásia doteraz milióny a miliardy ľudí – ktorí Ho za takého považujú dodnes. Je to poriadna trúfalosť a paradox tej doby – Pán Boh všetko činí nové. Augustus sa stal jednou, aj keď veľmi bohatou kapitolou v dejinách, nový letopočet však nezačal ním (aj keď si on sám to myslel a veľmi o to aj usiloval), ale Božím skutočným Synom Ježišom Kristom, ktorý rozdelil dejiny na dve časti – na to, čo sa udialo pred Kristovým narodením a potom po Ňom. 

 Všimnime si ďalej kráľa Herodesa. Dostal prívlastok – Veľký. Čím sa však stal veľkým? Dostal tento titul právom? Je pravdou, že prebudoval Šalamúnov jeruzalemský chrám. Bol známy však svojou veľkou krutosťou a vraždením aj vo vlastnej rodine, aj vraždením dietok v Betleheme (Mt 2,16-20) po narodení Pána Ježiša Krista. Augustus o ňom údajne povedal: „Je lepšie byť Herodesovou sviňou, ako jeho synom.“ Náboženstvo veľmi často používal a aj zneužíval na svoje politické ciele. Nič nové pod slnkom opäť! Deje sa to aj dnes a každodenné dianie aj v našej spoločnosti to potvrdzuje. Pre Herodesa pravda bola len „súhrnom informácii na udržanie si moci“ – a išlo aj o pravdu o narodenom Božom Synovi Ježišovi Kristovi. Keď mudrci prišli do mesta Jeruzalem, kde najprv hľadali novonarodeného kráľa, tak sa veľmi predesil. Tá poznámka u Matúša nie je zbytočná. Predesil sa on a aj celý Jeruzalem s ním. Veď on je tu kráľom a nedovolí na svojom území panovať žiadnemu inému kráľovi. Mudrcom tak trochu úlisne hovorí, že ak Ho nájdu, nech mu prídu o tom povedať, pretože aj on sa Mu pôjde pokloniť. Určite nie – potreboval informácie – aby si udržal moc. Pravda, ako súhrn faktov, je aj pre dnešných mocných nástrojom na udržanie moci. Pravda ako taká ich vôbec nezaujíma, len to, ako udržať svoju moc. A veľmi sa snažia. Herodes sa potom veľmi sa nahneval na mudrcov, že ho oklamali. No oni sa však vrátili inou cestou do svojej krajiny, ako im úpravu vo sne dal sám Boh. Akým spôsobom, že to prijali – uvažujte ďalej.. Mudrci boli vlastne čarodejníci, ale len oni jediní išli do Betlehema. Učitelia zákona zostali sedieť v Jeruzaleme, nešiel tam ani Augustus, ani Herodes – išli tam iba oni. Oni sú tí hľadajúci – a všetkých takých aj reprezentujú. Aj oni niečo hľadajú v živote, niečo, čo ich presahuje a prevyšuje. Známy český teológ Tomáš Halík s obľubou o Čechoch hovorí ako o ľuďoch, ktorí hľadajú niečo vyššie. Nehovorí o ateistoch, (môj švagor Marián Čop, pôsobiaci v Prahe s tým tiež nesúhlasí), ale ako o takých, ktorí „NĚCO“ hľadajú. A to hnutie, to úsilie tak trochu aj odľahčene nazýva špecificky: „NĚCOTIZMUS“.. 

 Rímska ríša zanikla a uvažujeme, ako je to s naším starým kontinentom? Európa nie je o nič na tom lepšie. Nie je už na vrchole, tie najlepšie roky kresťanskej kultúry nemá už za sebou ? Ako to vidíme vy sami? Svet sa od doby korony 2020 veľmi zmenil. Zmenila sa Európa takmer na nepoznanie touto dobou nazývanou: post – faktická. Ľudia skôr uveria lži, ako pravde. Diabol stupňuje svoje úsilie, v mnohom sa mu darí a aj profituje. Verím, že aj nad tým uvažujete a zamýšľate sa nad tým.. Čo nás čaká na našom starom kontinente v najbližších rokoch? Keď vyhrá voľby Donald Trump, bude to ešte oveľa horšie, pretože to bude mať na nás a na našu spoločnosť tiež veľký vplyv. Vyhliadky nie sú najružovejšie, sme dosť skeptickí práve ohľadom toho. Ale nezúfajme si – máme šancu. Betlehemská hviezda síce zhasla, my nemusíme tak urobiť a celkom „zhasnúť“. Môžeme aj naďalej intenzívne svietiť. Pripomínam text z predošlého článku, ktorý je pre mňa veľkou výzvou:

„Keď utíchne spev anjelov, keď sa pastieri vrátia k svojim stádam, keď na oblohe zhasne hviezda, keď sa mudrci vrátia domov – vtedy začína pôsobiť a účinkovať Božie vianočné dielo, začína život v posolstve Vianoc. Len keď zhasnú všetky vianočné svetlá, môže to svetlo začať svietiť v nás.“  

Tento svet toto svetlo veľmi potrebuje. Pán Ježiš hovorí, že sme svetlo sveta (Mt 5,14). Prijímame svetlo od Pána, ktorý je to Svetlo sveta (J 8,12). A nezabudnime, že v tomto svete, ktorý je dnes, v živote, ktorý žijeme dnes (a nie je o nič ľahší od tých, ktorí tu žili pred nami) – uprostred tohto prevráteného sveta – sa javíme ako jasné hviezdy vo vesmíre (F 2,15). Toto duchovné vyznamenanie napísal svojim milovaným vo Filipis, ku ktorým mal veľmi blízky vzťah a napísal im svoj najosobnejší a najláskavejší list. Skvelé prirovnanie – jasné hviezdy vo vesmíre. Tá betlehemská zhasla už veľmi dávno. Tí všetci, po prvých Vianociach sa vrátili do reality života. My sme sa v tomto januári vrátili do novoročnej reality. Nie je najjednoduchšia v kontexte toho, čo sa deje u nás v krajine, ale aj vo svete. Prebieha tu nejaká normalizácia, ako ju poznáme zo 70-tych rokov minulého storočia. Napriek všetkému tomu, čo sa deje – stále platí – sme hviezdy vo vesmíre. Javíte sa takými! Smieme nimi byť v každom novom dni nášho života. A nie je to vždy jednoduché. Hviezdy a ich žiara a svit vyniknú najmä na temnom pozadí. Tá temnota tohto súčasného sveta nám dáva príležitosť vyniknúť, tak sa tejto príležitosti chopme! Opäť – a nanovo.