Lepšie miesto pre život

„Narodil si sa a svet sa stal lepším miestom.“ Túto myšlienku ako gratuláciu dostal syn Samuel k svojim januárovým 30-tym narodeninám. Iste, aj ona, ako mnohé iné, majú svoju výpovednú hodnotu a silu. Autora som sa nedopátral, nie je na škodu, keď vieme, kto to napísal. Nič sa nedeje, keď sa autora nedopátrame. Táto myšlienka aj mňa veľmi oslovila – vo voľnom mojom preklade: narodením každého človeka môže byť tento svet o niečo lepším. Každý z nás môže tento svet o niečo obohatiť. Aj vďaka nám môže tento svet skrásnieť. Môže sa tak stať naším osobitým „vkladom“, ktorý do nás vložil sám náš Stvoriteľ. To, čo sme dostali od Neho, ako dary a talenty, smieme vložiť do toho sveta. Je to nanajvýš biblické – slúžiť si navzájom tými darmi, ktoré ste prijali od nášho Pána. A apoštol Peter to napísal takto:

„Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“

1 Pt 4,10

Vztiahnime teda kontext tohto citátu aj na naše životy, na naše poslanie v tomto svete. Narodením každého z nás, našou službou a misiou môže byť toho dobra a svetla predsa o niečo viac. Je hodno sa vždy zamyslieť nad každou myšlienkou a citátom, ktorý k nám príde. A je ich mnoho. Mnohé máme v obľube, vraciame sa k nim. Na iné sme už pozabudli. Veď je ich toľko, že ich nemôžeme všetky vstrebať, musíme nejaké aj vypustiť. Je ich mnoho. Prichádzajú stále nové a nové v každom novom dni nášho života. Aj v tomto novom roku 2024. Táto však je pozoruhodná a veľmi ma zaujala. Aj kvôli tomu, že sme ešte stále vo vianočnom období. Najbližšia nedeľa je síce už poslednou, 3. po Zjavení. Vianočné obdobie – s predspevom: „Ó Ježiši, Tvoje narodenie,“ ešte zopár dní potrvá, ale už vrcholí. Rezonujú v nás stále práve tieto nedávne sviatky, prelom rokov. Prišla už novoročná realita, v mnoho náročná, bez sviatkov – plné pracovné týždne bez voľných dní. Je potrebné už zabrať. A je tu opäť ďalší citát: „Poučte sa zo včerajška, žite pre dnešok a dúfajte v zajtrajšok.“ (A. Einstein) Poučme sa z minulosti, žime v prítomnosti a majme nádej pre budúcnosť. Toľko myšlienok bolo počas posledných dní. A prichádzajú ďalšie. Možno by bolo vhodné urobiť výber z toho najlepšieho. Nedávno v rozhlase bola relácia: „Výber z toho najlepšieho 2023“. Niečo také je možné sledovať aj na televíznej obrazovke. Mňa napadla asociácia a zaujímavá parabola – výber toho najlepšieho duchovného, čo odznelo počas minulého roka z kazateľnice. Nejaká zaujímavá hitparáda myšlienok a citátov. A nadovšetko Božieho slova a citátov z Biblie , ktorý biblický verš nám najviac rezonuje a udomácnil sa v našom srdci. 

 V 1. liste Jánovom 4. kapitola, 7-21 čítame veľmi silný a mocný odsek o Božej láske . Môžeme sa zamerať ozaj iba na nejaké jednotlivé verše: „V tom sa prejavila láska k nám, že Boh poslal svojho syna, aby sme žili skrze Neho.“ Láska sa prejavuje, láska sa koná, láska sa deje. Láska nikdy nie je statická – podotýkame – tá pravá! Tak to počujeme aj v hesle tohto roku : „Všetko nech sa medzi vami deje v láske.“ Láska sa naozaj deje, láska sa uskutočňuje. Pozrite sa na dvoch mladých ľudí, čo sa všetko medzi nimi deje, keď sú zaľúbení. A čo sa deje medzi nami aj staršími – láska prechádza do iných dimenzií. Už možno nie tak navonok, ale skôr dovnútra – takým neviditeľným spôsobom. Božia láska sa udiala, stala sa realitou – v plnosti časov sa Boží Syn stal človekom (G 4,4) a Slovo stalo sa telom (J 1,14). Boh prišiel na svet – narodil sa – a svet sa stal hneď lepším miestom pre náš každodenný život. Príde citát a my mu môžete dať duchovnú nadstavbu, alebo „pridanú hodnotu.“ Tak je to aj s citátom a blahoželaním pre syna. Ja za tým vidím ešte oveľa viac. Pán Ježiš sa narodil a tento svet sa stal lepším miestom pre náš život. Nutne! Prečo? Bez Jeho narodenia by to asi tak nebolo. Bez narodenia Pána by tento, neraz krutý svet – bol veľmi ťažkým a pochmúrnym miestom pre náš život. V čom napr.? Aj v tom, že by sme sa nemali o Koho oprieť v utrpení a v bolesti. On sám stal sa nám podobný vo všetkom, okrem hriechu. Aj On plakal, aj On žalostil, pri Lazarovom hrobe (J 11,35). Žene, ktorá oplakávala svojho syna počas pohrebu povedal: „Neplač.“ (Lk 7,11-17) Prechádzal tým istým, čím prechádzame my. Bol konfrontovaný utrpením, biedou, žiaľom, smútkom, ale iste aj mnohou radosťou. Nemal to o nič jednoduchšie, práve naopak. Mal to omnoho horšie a ťažšie, pretože sa stal obeťou zmierenia za naše hriechy (1 J 4,10). Dokonca môže spolucítiť so všetkými našimi slabosťami, pretože stal sa človekom (Žid 4,14-16), Jeho nohy sa dotýkali tejto zeme, stretával sa s ľuďmi, kriesil nádeje. Bez toho všetkého by tento svet – bol naozaj veľkým ťažkým miestom pre život. Nášho Pána vidíme v tých najrozličnejších a najrozmanitejších situáciách života, v ktorých sa nachádzame tak často aj my. Nie sme ani prví, ani poslední. Už ktosi pred 2000 rokmi to isté prežíval, čo prežívame aj my. A Ježiš dal nám aj návod, ako to všetko ustáť, prežiť, ako vzdorovať pokušeniam. Jeho príbeh života nás mnohému vyučuje, ale aj zaväzuje. Pozvanie apoštola Jána je: žiť skrze Neho, žiť skrze Jeho život, Jeho zápasy a boje. A ide to. A dá sa to. V každom čase, aj v tom terajšom, aj v tom povianočnom, fašiangovom, potom aj v pôstnom. Tak, ako to s obľubou hovorím slovami básne Jána Soloviča: „.v pohode leta, či v závejoch zimy.“ Práve tento čas, keď odzdobujeme byty a domy od vianočnej výzdoby a rámujeme Vianoce. Zaujala ma jedna myšlienka z kázne jedného môjho kolegu:

„Keď utíchne spev anjelov, keď sa pastieri vrátia k svojim stádam, keď na oblohe zhasne hviezda, keď sa mudrci vrátia domov, vtedy začne pôsobiť a účinkovať Božie vianočné dielo, začína život v posolstve Vianoc.“

Nech je posolstvo Vianoc viac, ako nejaká sezónna dekorácia v našom príbytku. Žime skrze Toho, ktorý si nás tak prudko zamiloval. Len keď zhasnú všetky vianočné svetlá, len potom môže to svetlo začať svietiť v nás, bez ohľadu na to, aký dátum je v kalendári. 

 A mohlo sa to celkom ľahko stať, čo čítame v Jánovom evanjeliu čítame: „.keby som nebol prišiel.“ (J 15,22). Inými slovami: „.keby som sa nebol narodil.“ Boh Ho poslal na tento svet, ale Syn nemusel s tým súhlasiť a prísť do nášho tvrdého sveta. Nebolo to automatické. Mohlo to byť aj takto: „Otče, daj mi čas na rozmyslenie. Potrebujem zvážiť všetky pre a proti. Posielaš ma do krutého sveta a ja sa obávam. “ Myslím, že nič také ani nebolo. Rozhodne žiaden čas na zvažovanie. Odpoveď: „Idem do toho!“ bola veľmi rýchla, jednoznačná a spontánna. Existuje dokonca aj vianočná pohľadnica práve s týmto biblickým textom (J 15,22), ktorá bola vydaná pred istým časom. Tá pohľadnica sa spája so snom istého brata farára, ktorému sa vraj snívalo, že žije vo svete bez Novej zmluvy, bez slova potešenia, ktoré chcel vysloviť na pohrebe matky jeho priateľa, keď hľadal text v Biblii: „Ja som vzkriesenie a život.“ (J 11,25) a nenašiel to, lebo Biblia končila prorokom Malachiášom. K tomuto sa môžeme niekedy vrátiť, zatiaľ len toľko.  Od prvých Vianoc je tento svet rozhodne lepším miestom pre náš život, vďaka Božiemu Synovi Ježišovi Kristovi. Učí nás žiť náš každodenný život. Naša modrá planéta je jedinou navštívenou planétou vo vesmíre. Na nej sa Boží Syn stal pravým človekom. Tu pre nás žil, tu aj pre nás zomrel. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych. Napriek všetkému, čo sa v tomto svete deje, napriek vojnovým konfliktom, bolesti, utrpeniu a krutosti – je to jedinečné miesto pre náš život. A keď Boží Syn príde na svadbu, kde Ho priamo aj pozvú, tak tá svadba je o to radostnejšia. A radosť je potom oveľa hlbšia. Tak to počúvame v príbehu o svadbe v Káne Galilejskej (J 2,1-11). Tá radosť spolu s ním na svadbe je omnoho hlbšia, plnšia, je úplná. Tak o tom čítame: „.aby vaša radosť bola úplná.“ (J 16,24) Môže byť taká, aj napriek všetkému. Radosť nie je závislá od vonkajších okolností. To už vieme oddávna. Šťastie nie je tiež závislé od vonkajších podmienok, závisí od spôsobu nášho prijímania. Ďakujeme, že tento svet je skutočne skvelým miestom pre život. Ďakujem Božiemu Synovi , nášmu Pánovi , ktorý sa stal nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Ako zakončiť týchto pár myšlienok? Aj takýmto vzdychom a modlitbou: „Pane Ježiši Kriste, Ty si sa stal človekom kvôli nám všetkým! Vďaka Tvojmu príchodu a narodeniu máme tie najlepšie podmienky pre náš život – vo viere, láske a nádeji. Haleluja Amen.“