Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj I.
Príslovia 3, 6
Tento biblický verš sa dá aplikovať na všetky naše životné cesty a pre všetky naše žitia kroky. Aj na tie naše dovolenkové. Letné prázdniny sa skončili, ale dovolenkové obdobie pre mnohých ešte trvá. Trojjediného Pána Boha môžeme na nich spoznávať na rozličný spôsob a tým najrozmanitejším spôsobom. Práve počas leta a prázdnin sa špeciálne vydávame na mnohé cesty s túžbou po oddychu a odpočinku. Cestovanie je vlastne jediná vec, ktorú, keď si kúpite dovolenku napríklad v cestovnej kancelárii, spraví ťa a vás oveľa bohatším. Z mnohých ciest sa šťastne vraciame, mnohé plánujeme pre budúcnosť. Ďakujeme Pánovi za ochranu na každom našom km – aj tradične v Chorvátsku pri mori, po 4 rokoch v Dánsku – navštíviac hlavné mesto Kodaň a jeho blízke okolie. Keď je leto na svojom pomyselnom vrchole, máme mnoho dôvodov k vďačnosti. Cestujeme aj do ďaleka, pohybujeme sa tu len nablízku a po Slovensku. Poznám rodinu z Košíc, ktorá propaguje dovolenku na Slovensku veľmi zaujímavým spôsobom. Každý večer, po prežitom dni rozposielajú maily svojím priateľom, blízkym a známym so skvelými fotografiami a ešte hodnotnejším textom opisu prežitého v každom dovolenkovom ich dni. Keď sa skĺbi dobré slovo s nádherným obrazom, je radosťou čítať takúto prezentáciu. Veľmi vás to obohatí. Výnimkou nebol ani rok 2023 a ich dovolenka záverom augusta na Muránskej planine a okolí. Krásu možno uzrieť naozaj všade, obklopuje nás zôkol-vôkol. Nemusíme za ňou cestovať až do zahraničia. Veď „krása tkvie v oku pozorovateľa.“ (W. Shakespeare) Podľa istého autora existuje päť jazykov lásky, s ktorými obídeme celý svet: „1. úsmev, 2. slzy, 3. dotyk, 4. modlitba, 5. láska.“ Nemáme síce šancu obísť celý svet, ale tých „päť jazykov“ sa nám ponúka na všetky naše cesty. Aj po našej malebnej krajine pod Tatrami. Aj vďaka nim môžeme spoznávať Tvorcu toho všetkého – viditeľného, aj neviditeľného – všetkého toho, čo chodí aj morskými cestami (Ž 8,10). „Kto prírodu opravdivo miluje, nachádza krásu všade.“ (Vincent van Gogh) Zaujala ma myšlienka od neznámeho autora: „Necestujeme, aby sme utiekli od života.. Cestujeme, aby nám neutiekol život.“ Krásu nemôžeme hľadať iba v tom všetkom, čo nás obklopuje a čo všetko vidíme počas leta a prázdnin. Zmysel pre krásu musíme mať však aj v sebe. „Aj keď precestujeme svet, aby sme našli krásu, musíme ju nosiť v sebe, ináč ju nenájdeme.“ (Emerson)
Sú to naše slovenské hory, kam smerujú naše letné prázdninové cesty a kroky. Naše stále stojace Vysoké Tatry sa tešia stále väčšej popularite. Počas augusta sú preplnené všetky parkoviská a mnohé autá parkujú na krajniciach ciest. Naše najmenšie veľhory sveta vedia byť síce aj zradné a nebezpečné, keď človek samého seba precení. Keď nad našimi hlavami lieta vrtuľník, tak vieme, že niekto potrebuje pomoc. A lieta pomerne často, najmä počas leta. Vždy v tej chvíli vysielam rýchlu modlitbu za záchranu dotyčného. Naše veľhory ale stále patria k destináciám, ktoré poskytujú pocit bezpečia a aj kvalitnú dovolenku. Pán Ježiš nás pozýva k odpočinutiu aj tými známymi slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ (Mt 11,28) K takému odpočinutiu potrebujeme aj bezpečný priestor. Garantom kvalitného oddychu a odpočinku s pocitom bezpečia je aj naše „slovenské“ Jadranské more. A.Sládkovič v Maríne, najväčšej ľúbostnej piesni konštatuje: „More je viac, ako voda.“ S tým konštatovaním mnohí súhlasíme. Stále a nanovo si kladiem otázku, prečo je tomu tak. Hory a more sú v mnohom protiklade. Tie sa naozaj asi navzájom priťahujú. Hory sú pre aktívnejší oddych, more pre pasívnejších. Jedno aj to druhé má svoje čaro. More v lete a hory najmä na jeseň, keď sú aj naše Vysoké Tatry akoby na dotyk. More ponúka pozorovanie svojej priam nekonečnosti, načúvanie jeho šumu a všetkého, čo je s tým spojené. Hory ponúkajú pohľad nahor.
More pripodobňujeme mnohému v našom živote. Mnohí majstri slova vyprodukovali mnoho krásnych myšlienok. Dali sa inšpirovať morom. V literatúre sa o tom veľa dozvieme a dočítame. Sú tu mnohé a mnohé citáty, ktoré nám môžu padnúť veľmi dobre. Ja vám z nich ponúkam iba „zopár“. Tak napr. „Morom človeka je jeho myslenie, že vie..“ (Michel de Montaigne) Vincent van Gogh povedal: „Srdce človeka je veľmi podobné moru, má svoje prílivy a vo svojich hlbinách má aj perly.“ Alebo tento: „Len jeden div je väčší, ako more, tým je nebo.. Len jeden div je väčší, než nebo a tým je vnútro ľudskej duše.“ (V Hugo.) Alebo aj tie nasledujúce: „Ako vlna neexistuje sama o sebe, ale vždy je súčasťou pohybu oceánu, tak ani my nemôžeme prechádzať život sami, ale vždy máme účasť na skúsenosti.“ (A. Schweitzer) „Nepatrná myšlienka dokáže preskočiť more a súš.“ (W.Shakespeare) A my pridávame, že je nie je len myšlienka, ale práve sila a moc modlitby, ktorá prekonáva akékoľvek hranice, ale aj prekážky. „Ak sa zahľadíš do vlniacich sa vôd mora jasným, neskaleným zrakom, tak uzrieš v každej vlne odraz najvyššej pravdy a krásy.“ (Homér) „Je krásne plávať, ak sa ti pritom z mora ukazuje breh.“ (A. de S. Exupéry) A ešte posledný: „Prečo to tak musí byť? Lebo človek je súčasťou prírody, s jarnými i jesennými dňami, s teplom leta a chladom zimy.. Lebo človek sleduje rytmus mora: odliv a príliv. Lebo náš život je ustavičné opakovanie života a smrti.“ (Ph. Bosmans)
Tá najčastejšia otázka z úst našich nielen našich najmenších je – prečo je more slané? Poznáme odpoveď aj my dospeláci? Povrchové a podzemné rieky rozpúšťajú horniny. A potom odnášajú to, čo sa z nich najrýchlejšie uvoľňuje – a je to soľ. Aká jednoduchá odpoveď. A soľ má mnohé liečebné účinky. Pri Jadrane absolvujeme každoročné liečenie s inhaláciou všetkej tej slanosti na rôzny spôsob. Karen Blixenová konštatuje: „Poznám liek na všetko: slaná voda tak či onak.. Pot, slzy, alebo more.“ Slanou vodou si preplachujeme v prípade potreby dutiny. Má liečivé účinky pre organizmus. Pán nám hovorí, že v tomto svete sme „soľou zeme a svetlom sveta“ (Mt 5,13.14) Svet, v ktorom žijeme, potrebuje akútne liečenie a uzdravenie. Soli netreba veľa, stačí jej iba štipka. Neraz si poťažkáme, ako je nás málo. Nezabudnime, že dvanásť učeníkov zmenilo celý svet. Ako „malé stádečko“ (ES 271) svojím účinným a presvedčivým „liečením“ môžeme uzdraviť túto boľavú modrú planétu práve v tom mieste, kde žijeme.. Tam, kde nás Pán Boh zasadil, tam máme kvitnúť.
Pokračovanie v druhej časti