Elíezer na ceste II.
(Pokračovanie prvej časti)
Elíezer prišiel k studni. Ako sa zhostí svojej úlohy? Mohol to aj inak zrežírovať a „pripraviť“, napr. prísť do mesta, postaviť sa na nejaké námestie a vyhlásiť, že sa hľadá nevesta – pekná, múdra, ale aj bohabojná pre veriaceho muža. Dnes sa nevesta pre bohatého ženícha hľadá aj cez televíznu obrazovku – prostredníctvom reality show. On však príde k studni. Tá v biblických časoch zohrávala veľmi dôležitú úlohu. Pri nej sa ľudia v tom čase veľmi často stretávali. Tam pulzoval život. Všetci patriarchovia sa pri nej na nejaký spôsob ocitli. Aj Elíezer k nej prichádza – pretože pri nej to poriadne žije. Tam je vždy veľká koncentrácia ľudí. Modlí sa, to je vždy ten najlepší začiatok všetkého. „Najväčšia veľmoc je front zopätých rúk“ povedal raz ktosi o modlitbe. Aj pre kresťana, aj pre žida, ktorý sa modlil trochu inak, s pozdvihnutými rukami k nebesám. Ešte ani nedokončil svoju modlitbu a už k studni prichádza prekrásna deva. Stačilo iba počkať, pretože každý k studni raz musí prísť. Pán Boh v danom prípade koná veľmi rýchlo. V tej dobe išlo najmä o prácu žien – ísť k studni po vodu (porovnajme to s príbehom ženy Samaritánky zo 4. kapitoly Jánovho evanjelia). A ani nemusel dlho čakať, už je na ceste žena, ktorú Pán Boh roky dopredu pripravoval pre Izáka. Tak Pán Boh koná, je pri diele, že my Mu „nestíhame“.. V modlitbe žiada o „znamenie“ a kladie si tzv. overovaciu podmienku. Nebolo to bežné, nachádzame to skôr u pohanov, ale Elíezer hľadá Božiu vôľu vo všetkom, tak je tak odvážny, ba až trúfalý, že žiada takým spôsobom o potvrdenie. Úloha je zodpovedná, očakávania sú veľké – tak aj pre to to znamenie zhora. Ak sa vybral na tú cestu a zhostil sa zodpovedne tejto úlohy, tak dostane aj to, o čo žiada. Niečo podobné nájdeme aj na inom mieste v SZ, v knihe Sudcov (6,37) kde Gideon prosí tiež o niečo podobné. Ide o biblický slogan, povedané „klásť rúno“. Rosa bude iba na rúne a nikde inde, bude to potvrdenie od Hospodina, že skrze neho pripravuje vyslobodiť ľud od Midjáncov.
Rebeka teda dáva ponuku, že okrem vody pre pútnika napojí aj prítomné jeho ťavy. O také znamenie práve žiadal Elíezer, dostáva ho, že je ochotná a pripravená urobiť niečo ešte „naviac“. V karaváne bolo desať tiav, jedna vypije „na postátie“ pri žľabe asi 100 litrov vody, tak si viete predstaviť tú fušku. To nie je ako naliať mliečka pre našu mačičku do malej misky. Ona sa toho zhostí, Elíezer v nemom úžase pozoruje, čoho všetkého je táto žena schopná. Urobiť niečo naviac! Sme toho schopní aj v cirkvi? Či nám vyhovuje len ten štandard v zmysle slov, ktoré nachádzame v Lukášovom evanjeliu: „Keď vykonáte všetko, čo ste boli povinní vykonať, povedzte neužitoční služobníci sme.“ (17,7-10) Máme isté práva, ale aj povinnosti. Čo nám neraz vyhovuje – to je klasický mód, teda nič navyše, pretože nás to „plus“ navyše veľmi zaťažuje a obmedzuje. Často si kladieme otázku – nemohli sme ešte aj niečo urobiť aj viac, ako sa od nás očakáva? Niekedy nás to trápi, máme nepokojné svedomie. Stretávam sa s tým pomerne často. Aby sme raz tieto výčitky nemali, môžeme preto urobiť ešte niečo – viac. Pokiaľ máme zdravé nohy, môžeme nimi slúžiť, aj rukami, pretože raz príde chvíľa, keď už nebudeme môcť a potom nás to možno bude aj trápiť. Motiváciu pre niečo „naviac“ je slovo v modlitbe za zbor v Efeze (3,20), kde ap. Pavel na záver dodáva tie pozoruhodné slová, ktoré aj pre mňa tak veľa znamenajú: „Tomu, ktorý môže učiniť omnoho viac, ako my prosíme, alebo rozumieme. Pán Boh vždy dáva naviac! Ďakujeme a prosíme, ale dosť málo, či nedostatočne – Pán Boh vždy dáva a „pridáva“ omnoho viac. V piesni v našom Spevníku máme pieseň : „Kiež viac Ťa milujem, viac lásky len..“ (ES 461) Ešte stále môžeme prekročiť svoj tieň a isté limity, o ktorých si myslíme, že sú neprekonateľné. Niečo ešte „naviac“, než len to, čo sa od nás vyžaduje. Pán je Ten, ktorý Ti to môže zjaviť, keď po tom úprimne pátraš a hľadáš Jeho svätú vôľu vo svojom živote.
A tu sa dostávame aj k ďalšiemu bodu tejto úvahy, k vrcholu – k posolstvu, ktoré nachádzame v tomto príbehu. V jeho druhej polovici čítame slová ako krúžok, náramky a šperky – pre nevestu. Aj na to mysleli, keď sa pripravovali na cestu. Nezabudli na to. Aj to spadalo do prípravy na cestu – dary pre budúce nevestu pre Izáka. Sú to pojmy, ktoré hovoria o tom, čo raz má prísť aj na konci vekov, o čom čítame najmä v poslednej biblickej knihe v Zjavení Jánovom. Ide o – svadbu ! A nie hocijakú, ale práve o tú nebeskú! Pán Ježiš Kristus je ženích pre svoju nevestu – pre cirkev. Jeho stretnutie s cirkvou na konci vekov Biblia opisuje práve ako svadbu, ktorý nikdy neskončí. Nevesta sa vždy veľmi pekne vyzdobí pre ženícha – veľmi dobre to poznáme aj z našej európskej kultúry. V Zjavení 19, 5-9 čítame, ako sa nevesta vyzdobila do skvúceho kmentu – do nádherného oblečenia. Nájsť dnes „nevestu“ (jednotlivca) a priviesť ju k ženíchovi – Ježišovi – to je služba evanjelizácie, služby sprevádzania, či pastorálnej služby. Ak nám na niekom záleží, tak ho chceme priviesť k Bohu a aby mohol zažiť to, čo zažívame spolu s Ním aj my. Izák, Rebeka a Elíezer nám ponúkajú veľmi zaujímavé a jedinečné, priam exkluzívne obrazy aj pre prítomnosť – je to Ježiš, cirkev a kresťan. Ešte aj takto môžeme vidieť tento príbeh o ceste hľadania nevesty pre ženícha. Studňa – je v našom príbehu obrazom zdroja pre nás všetkých. „Vodu nedoceníme, dokiaľ nám nevyschne studňa. A to platí aj o všetkom v našom živote.“ (B.Franklin) Aj reformácia a jej odkaz do prítomnosti nás všetkých k tomu pozýva – „Ad fontes“ – K prameňom. A dnes možno „viac“ ešte, ako inokedy.
Tento príbeh, aj ľúbostný (láska neskôr prišla) v Biblii v našom odseku je obrazom pre ľúbostný príbeh Pána Boha k tomuto svetu – ku nám všetkým. Pomaly sa schyľuje aj k tej nebeskej svadbe na konci vekov. Smieš byť dnes tým jedinečným Elíezerom – pokorným Božím sluhom – na tom svojom mieste, tam, kde ťa Pán Boh postavil. A tam, kde nás Pán Boh zasadil, tak tam máme kvitnúť. Predovšetkým duchovne – a to v každom ročnom období. Sme všetci spolu na ceste.. A môžem byť niekomu Elíezerom – v duchovnej službe zverenej práve nám. Tebe i mne.