Čas je milosť
V istom skutočnom príbehu sa spomína hodinár, žijúci v Nemecku, ktorý si sám pre seba zostrojil špeciálne hodiny. Motiváciou k tomu bola pravdepodobne jeho zhubná choroba. Na svojich hodinách 12 číslic nahradil 12 písmenami:
Zeit ist Gnade, čo v preklade znamená: Čas je milosť.
Počet písmen v nemeckom jazyku je totožný s 12-timi číslami. Onen hodinár sa toho pohotovo chopil a verím, že aj využil vo svoj duchovný prospech. Pri každom pohľade na tieto svoje „špeciálne hodiny“ si uvedomil, že každá sekunda, minúta, hodina, každý nový deň je pre neho darom veľkej Božej milosti. Potrebovali by sme aj my takéto hodiny, čo poviete? Také, ktoré by nás aj priam napomínali, že čas, ktorý žijeme už aj v tomto novom roku, nie je rozhodne samozrejmosťou! Tento príbeh mi je naozaj veľmi blízky. Rád ho príležitostne použijem, keď je k tomu vhodná príležitosť.
K fenoménu času v mojom osobnom, aj duchovnom živote sa staviam úplne rovnako identicky. Čas nie je pre mňa samozrejmosť, je veľkým darom milosti Božej. Viac, ako 30 rokov služby vo Vysokých Tatrách a pod nimi, nie je pre mňa rozhodne žiadna samozrejmosť. K dátumu – 01. 08. 1989 ako čerstvý novokňaz som bol v tomto prostredí s láskou prijatý. Tí mnohí, ktorí boli pri tom, sú už vo večnosti. V roku minulom do večnosti odišla bývala sestra presbyterka, pokladníčka Jolana Rothová vo veku 101 rokov. Pri pohľade na ňu, pri myšlienke na ňu, aj modlitbe v jej chorobe, krátko pred jej smrťou, som si vždy spomenul na moje začiatky v Tatrách. Ona mi ich vždy na nejaký spôsob aj pripomínala ešte tým, že žila, aj keď už tých posledných šesť rokov bola u dcéry Evy pri Dunajskej Strede.. Sú to teda už „Kristove roky“ v počte 33, ktoré som prežil v tomto horskom prostredí. Nikdy by som si nebol pomyslel, že sa to dá, že je to vôbec možné! A služba pokračuje ďalej aj v tomto novom roku, do ktorého sme len pred pár dňami vstúpili.. Čas je milosť. Dostal som ju aj ku službe. Dostal som ju aj do života.. V prehojnej miere – aj podľa slova Pána Ježiša Krista: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona..“ (Lk 6,38) Dňa 8. augusta 2022 som sa v nemocnici v Poprade podrobil chirurgickému zákroku. Po ňom bolo potrebné ešte čakať na výsledky z histológie. Keď ma ráno manželka viezla do nemocnice, tak nad Vysokými Tatrami bola nádherná dúha. To bolo pre mňa veľmi dôležité znamenie. A priamo na operačnom stole niekto z prítomných (sestrička) spomenul čítanie Božieho slova na každý deň – Tesnou bránou. Práve v danom období bola uverejnená úvaha, že Pán Boh pôsobí aj cez lekárov! To bolo ďalšie dobré znamenie, že nie som len v rukách ľudských, ale hlavne tých Božích.. A potom som už hneď tvrdo „zaspal“..
V spojitosti s príchodom nového roku sa neraz konštatuje , že je potrebné vyrovnať si všetky dlhy ešte v roku starom. V praktickom živote viery, lásky a nádeje – nemáme voči sebe navzájom žiaden iný dlh, než len dlh lásky (R 13,8). Tento dlh lásky si chceme aj naďalej navzájom splácať aj v pridelenom čase nám všetkým – z milosti Božej. Keď sa obzerám dozadu, tak to nerobím tak, ako pani Lótova. V roku môjho príchodu do Vysokých Tatier prišla v jeho závere nežná revolúcia. Otvorili sa nám úžasné možnosti, po ktorých sme roky tak túžili. Začali sme oživovať szontaghovskú tradíciu. MUDr. Szontagh senior a junior už viac neboli na zakázanej listine, ako persony „non grata“. Spomínam si na príchod, vtedy 80-ročnej pani Anny Kataríny Szontaghovej z Mníchova v roku 1990. Spolu sme sa na tom aktívne podieľali ešte 15 rokov, až do času jej odchodu do večnosti v októbri 2005, keď si ju Pán povolal k sebe vo veku 96 rokov. Čas je milosť.. Tu som si založil rodinu, tu vyrástli naše deti. Prejavom Božej milosti bolo, že sa nám zázrakom Božím podarilo postaviť náš Zborový dom „Eben – Ezer.“ V minulom roku sme si pripomínali už 15. výročie, ako bývame priamo pod Slavkovským štítom. „Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach..“ tak vyznávame so žalmistom v 118. Žalme (v.23), keď sa obzerám dozadu.. Čas je milosť.. Našich spoločných vyše 30 rokov slobody ubehlo veľmi rýchlo. Pod najmenšími veľhorami sveta my „domáci viery“ máme privilegované miesto pre náš život – naše radosti, starosti, naše zápasy. Pri tejto príležitosti vstupu do nového roku Pánovi ďakujeme za našu duchovnú rodinu, ktorú spoločne vytvárame a ktorej aj s mojou rodinou som súčasťou už viac, ako 30 rokov. Do tejto našej duchovnej rodiny nášho cirkevného zboru vo Vysokých tatrách patria mnohí naši priatelia, dobrodinci, priaznivci, ktorých máme na celom Slovensku. Práve mnohí tí mnohí, ktorí do Tatier prídu na liečenie, či na dovolenkový pobyt, mi vravia: „Vy tu v Tatrách žijete ako jedna rodina.“ Ešteže nám má to kto pripomenúť. Čas je milosť, to si pripomíname na prahu nového roku. Čas je milosť byť spolu. Tak tomu bolo v roku 2022, nádejame sa, že tak tomu bude aj v tomto roku. Je to zároveň aj pozvanie budovať toto naše spoločenstvo aj naďalej. Pri posviacke fary 23.07.2007 nám vtedajší brat senior Ján Matis povedal: „To najľahšie máte za sebou.. Teraz vás čaká to ťažšie.“ Budovať duchovné spoločenstvo je oveľa ťažšie. Vieme o tom už svoje. Je to stále nedokončená stavba, na ktorej sa verím, chceme všetci aktívne podieľať aj v novom časovom období. Tento nový rok je opätovnou novou pozvánkou k tomuto budovaniu. V tomto sa opieram o živé svedectvo nášho brata generálneho biskupa Ivana Eľka, ktorý na Dištriktuálnom dni v Poprade (14.07.2019) vyslovil o.i aj túto krásnu vetu a prihovoril sa všetkým evanjelikom aj cez televíznu obrazovku: „Ste pokladom tejto cirkvi.“ Pripomeňme si 62. tézu Martina Luthera: „Opravdivým pokladom cirkvi je však sväté evanjelium o Božej sláve a milosti.“ Rozumieme tomu však aj tak, že aj tí, ktorí toto evanjelium milujú s láskou ho počúvajú, tento veľký poklad cirkvi vytvárajú.
Do času, ktorý žijeme v toto súčasnom pokolení sa apoštol Pavel prihovára nám všetkým aktuálnym posolstvom:
„Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“
Ef 5,16
Za nevhodné slovo sa vieme ospravedlniť. Urobili sme tak už neraz. Čas, ako exkluzívny Boží dar pre nás pre všetkých nám už nikto nevráti. Ani slovo sa už nedá vrátiť, ale vieme sa zaň ospravedlniť! Ale čo s časom? Ten je potrebné „vykupovať“! Pomerne dlhý čas som mal práve s týmto citátom ap. Pavla problém. Dosť dobre som mu nerozumel – „co tím chtěl básnik říci? “ Ako teda „vykupovať“ čas? Ako nejaký akciový tovar v obchode? Či ako? Až raz som si prečítal jednu veľmi zaujímavú meditáciu a otvorili sa mi oči.. Tie telesné, ale najmä tie duchovné. Čas je veľmi zotročený! Urobili sme to s ním my ľudia. Často počujeme z každej svetovej strany – nemám čas.. A stále dookola to isté.. To je refrén tejto, aj v tejto oblasti zotročenej doby. Čas potrebuje doslova naše „vykúpenie“.. Potrebujeme ho oslobodiť zo zotročenia.. A to je ono Pavlovo: „vykupujte čas!“.. Tak ho vykupujme. Je určite viac, ako akciový a zľavnený tovar v obchode. Čas je milosť! Pripomeňme si to opäť a nanovo aj v týchto prvých dňoch nového roku. Budeme ho mať vždy pre to, čo je pre nás prioritou. A tie si určujeme len my sami. Budeme ho mať pre to, čo je pre nás v centre našej pozornosti. Pozývam vás k našej spoločnej modlitbe aj v tomto novom roku 2023 slovami žalmistu:
„Pane, uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“
Žalm 90,12
Potrebujeme vedieť dobre počítať. To nám myslím ide.. Ale vedieť dobre počítať aj v tej duchovnej oblasti môže byť niekedy náročnejšie. Potrebujeme byť dobrými duchovnými ekonómami v tejto dobe. Vyznaním nášho prvého zborového dozorcu PhMr. Samuela Búľovského, ktorý sa narodil vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom v Martine (6.1.1880), bolo nám domácim už dobre známe slovo: „Všetko je milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“ Rozhodne k tomu patrí aj čas, ktorému sme venovali zopár myšlienok, nachádzajúc sa stále na prahu nového roku. Poďme ho spolu „vykupovať“, investujúc ho do Božieho slova, do Božieho kráľovstva a jeho šírenia. Čas nie je náš. Je Boží! Čas je vzácny, jedinečný a priam exkluzívny Boží dar. Čas je milosť.. A opäť je to žalmista, kráľ Dávid, ktorý vyznáva:
„Ale ja Tebe dôverujem, Hospodine. Hovorím: Ty si môj Boh! V Tvojej ruke sú moje časy..“
Žalm 31,15.16