100 plus 1
Život je ako cesta. Kratšia, či dlhšia. Básnická reč sa v tom opise priam vyžíva. Tento obraz nie je vzdialený ani Biblii. Prorok Jeremiáš vyznáva: „Viem, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu a ten, kto chodí, neurčuje svoje kroky (10,23). Slovo nemenovaného básnika konštatuje: „S ľudským životom je to ako s básňou. Nezáleží ani tak na jeho dĺžke, ale na kvalite.“ Naša najstaršia členka sestra Jolana Rothová z Dolného Smokovca – Pod lesa sa 20.mája dožila svojich 101. narodenín. V jej prípade ďakujeme nielen za tú dĺžku, ale aj za kvalitu. V čom spočíva tajomstvo života a dlhovekosti? Je to medicína, zdravá životospráva, či predispozícia? Je to predovšetkým to Božie zasľúbenie na konci 91. žalmu: „Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie.“ V pandémii mnohí aj starší odišli do večnosti. A mnohí zostali.. Ďakujeme..
Čo všetko človek prežije, keď sa z milosti Božej dožije 100 plus 1 rokov? Je to celé jedno storočie s „bonusom“. Keď sme jej osobne gratulovali k 98. narodeninám, tak náš Tadeáš úprimne a spontánne zablahoželal: „Milá teta.. aby ste sa dožili 100 rokov!“ A odvtedy už ubehol ďalší rok. Fascinuje aj vás fenomén času v živote? Čas jedného ľudského života? Prečo niekto žije tak krátko, niekto tak dlho? Nie na všetky otázky poznáme odpoveď! Napriek mnohým neznámym v rovnici aj nášho života platí to známe: „Predivná moc nás tíško obostiera..“ Aj počas dlhého, ale aj krátkeho života.
Dietrich Bonhoeffer štyri mesiace pred svojou smrťou zložil báseň: „Predivná moc nás tíško obostiera..“ Tak začína pieseň č. 637, ktorú v našom cirkevnom zbore veľmi radi spievame. Mal iba 39 rokov, keď bol popravený vo Flossenbürgu v koncentračnom tábore, len pár hodín pred jeho oslobodením. Mal vlastne celý život pred sebou. Mal snúbenicu, plánoval si založiť rodinu.. Pri jednej príležitosti vyznal: „Život je plán, ktorý má Boh s nami.“ Od neho pochádza aj tento citát: „Nerozumiem Tvojím cestám, ale Ty poznáš tú správnu cestu pre mňa.“ Takýto plán mal pre neho Pán. Rodinu si nezaložil, podľa nášho ľudského úsudku odišiel predčasne. „Zmysel života sa naplní tam, kde je láska..“ (D.B.) A čo náš malý veľký muž Milan Rastislav Štefánik, ktorý tragicky zomrel vo veku 38. rokov. Je známy svojím bohatým, širokospektrálnym dielom, ale mnohými svojimi citátmi. Tak aspoň jeden:
„Žil som krásny život. Prežíval som večnosť v sekundách.“
Stihol prežiť kvalitný život aj napriek jeho krátkosti. Tí obidvaja, ale aj mnohí iní, ktorí odišli predčasne našli zmysel svojho života v láske. V láske „na tretiu“ – v láske k Bohu, k ľuďom, k prírode.
Láskou je naplnený celý dlhý a požehnaný život našej vzácnej spolusestry jubilantky – láskou k Bohu, k Jeho mocnému slovu, k ľuďom, k svojmu cirkevnému zboru. Donedávna (žijúc ešte v Tatrách) pravidelne prichádzala na služby Božie a biblické hodiny. Potrebovala vždy prísť aj na iné myšlienky svojím jedinečným vyznaním: „Musím ísť na iný chotár!“ A ten „Boží chotár“ je a zostáva pre nás všetkých aj naďalej jedinečný a duchovne exkluzívny! V reklamnom slogane sme často na adresu jedného nemenovaného týždenníka počuli: „To nevymyslíš, to je život!“ A tak originálny je život každého z nás.
Boh, z ktorého dielne sme my všetci vyšli, má jedinečný a exkluzívny plán s každým z nás. To sme tlmočili aj našej spolusestre, keď sa opýtala: „Prečo som ešte tu?“ Tlmočil som jej: „Má s Vami svoj plán!“ Nevieme ho podrobne popísať. V živote tých, ktorí už odišli do večnosti, sa tento plán už naplnil. Pán Boh cez nich povedal všetko, čo povedať chcel. Cez našich blížnych, ešte žijúcich, aj cez nás ostatných, keďže sme sa aj dnes ráno zobudili – ešte hovorí. Na rôzny spôsob – cez ich a naše skúsenosti, cez šediny, milý úsmev. A cez ich modlitby! Byť starým je náročné, ale staroba vie byť aj veľmi požehnaná, ak ste obklopení milujúcimi ľuďmi, ktorí pohladia nielen vaše upracované ruky, ale najmä vašu neraz aj ubolenú dušu.
„Lepšie je žiť bez šťastia, ako bez lásky.“
(W. Shakespeare)
Ďakujeme aj za jej životné šťastie, aj za mnohú jej lásku. Ten najväčší dar pre starých ľudí je v tom, keď môžu byť vo svojom rodinnom prostredí obklopení láskou svojich najbližších.
Jolana Rothová bola dlhé roky našou presbyterkou, zapisovateľkou, aj pokladníčkou. Nebohý manžel Martin bol dlhoročným kantorom v našom cirkevnom Vysoké Tatry. Odišiel do večnosti 28. mája 1989 a na Svätú Trojicu mal pohreb. Brat farár B. Matejka, ktorý ho pochovával, na jeho pohrebe o. i. povedal: „Doslúžil a Trojjediný Boh si ho po naplnenom živote prijal k sebe.“ Naša jubilantka Jolana spolu s nebohým manželom vychovali tri deti – Viliama, Jolanu a Evu. V súčasnosti je obklopená láskou všetkých, detí, deviatich vnúčat, deviatich pravnúčat a dvoch prapravnúčat. Tým najznámejším vnukom našej jubilantky je herec Robo Roth. Našej spolusestre blahoželáme a prajeme všetko najlepšie k 101. narodeninám. Ďakujeme za jej neustálu lásku k nám v Tatrách, aj keď v súčasnosti žije pri Dunajskej Strede pri dcére Eve – v Michale na Ostrove. Želáme jej hojnosť lásky Božej a požehnania, radosti zo života v kruhu blízkych, aj zdravia, ktoré človek potrebuje v každom veku. Dcére Eve spolu s manželom prajeme veľa sily od Pána ku každodennej starostlivosti. A pridávame jedinečný biblický veršík: „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ (Sk 17, 27.28)