Modlím sa za výhercu

Začiatkom septembra sa hitom internetu stal pán Edo z Batizoviec. V rámci lotérie „Byť zdravý je výhra“ ho vyžrebovali v nedeľu večer..  A dovolali sa mu..  Zastihli ho pri práci..  Keď sa ho moderátorka  pýtala, čo práve robí, odpovedal, že  maľuje byt. V nedeľu večer, podotýkam..  Do 20 sekúnd mal povedať heslo, no nestalo sa tak.. Nemal pravdepodobne zapnutý televízor, tak ho nevyslovil. Alebo mal na to iný aj dôvod? Obidvaja moderátori vyslovili  nad tým nemalé sklamanie. Ale to nebolo ešte všetko!  K tomu všetkému ešte skonštatoval, že to nebola „jeho priorita“.. A moderátori ostali v šoku. A mnohí pri televíznych obrazovkách s nimi. So stoickým kľudom a pokojom túto vetu vyslovil.  Všetkých ohúril. A zostal som prekvapený aj ja sám. A internet mal opäť jednu tému, ktorú začal rozoberať z každej strany.  Nuž  – iné  priority! Aké? Uvažujme, uvažujte.. 

    V tej chvíli som si spomenul na informáciu, že údajným vynálezcom lotérie bolo Giacomo Casanova, známy to dobrodruh, ale aj spisovateľ. V polovici 18. storočia, keď francúzska štátna pokladnica bola takmer prázdna, tak vtedajšiemu ministrovi financií barónovi Desforgesovi navrhol, ako by sa mohla aj naplniť.  Navrhol mu projekt zvláštnej žrebovacej hry, ktorý „zapáli  fantáziu ľudí a naplní štátnu pokladnicu.“ Desať finančných expertov počúvalo Casanovov návrh, ktorý po niekoľkých námietkach s nadšením schválili. Neskôr vo svojich memoároch, ktoré písal na českom zámku Duchcov napísal: „Štátna pokladnica sa naplnila a ja som sa stal bohatým človekom.“  Za peniaze si dokonca kúpil hodnosť rytiera. Keď ho predstavili cisárovi Jozefovi II, ktorý vydal Toleračný patent (1781) údajne povedal: „Ľuďmi, ktorí si kupujú tituly, pohŕdam.“ K titulom prišli mnohí  akosi ľahko aj u nás.. To len tak na okraj..  Ale to už je celkom iná téma. 

    Vráťme sa k Edovi z Batizoviec.  Nič o ňom nevieme. Povedal iba pár slov v priamom prenose, ale dá sa čítať aj medzi jeho slovami.  Jeho reakcia šokovala mnohých. Prečo to heslo nepovedal? Môžeme len domýšľať..  Bál sa, že mu peniaze radikálne zmenia život? A možno nie práve k lepšiemu? Mal a má celkom  úplne iné priority? To v odpovedi aj potvrdil.  Často počúvame, že život je otázkou priorít.. V Novom Smokovci často stretávam sestru, rím. kat, vierovyznania, ktorá v týždni ráno z Tatranskej Lomnice ide na omšu do Nového Smokovca. A vždy mi tak s láskou povie: „Viete, ťahá ma tam moje srdce!“ Povie to takým spôsobom, že jej nemôžete neveriť. To je jej priorita. Vie, kde je jej dobre, kde je dobre aj jej srdcu. A ja jej vždy poviem: „Tak choďte za hlasom svojho srdca.“ Ona sa pousmeje, poďakuje a ide ďalej. Aké sú naše priority, naše túžby srdca? Korona ich ešte nezmenila? Či už sme na to pozabudli?   Prioritou je a môže byť aj to, čo napísal ap. Pavel mladému Timoteovi: „A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom, lebo nič sme nepriniesli na tento svet a nepochybné je, ani nič odniesť nemôžeme: Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa upokojíme. Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia  v osídlo..“   (2 Tim 6,6-8) Apropo! Vy by ste nechceli zbohatnúť?  Neskrsne v našom srdci občas takáto myšlienka. A ak nie, tak mať aspoň o niečo viac. Vyhrať v lotérii je opäť príležitosť!  Čo by som urobil s tými peniazmi? Priniesli by  do môjho života skutočne pokoj a pohodu?  Mnohí pri výhrach spontánne spomínajú vlastnú rodinu – máme deti a vnúčatá, tak rozdelíme.  Na pošte často vidím, ako ľudia stierajú lósy, podávajú tikety. Iste, aj to je cesta. Aj to je pre ľudí. A počujem mnohé komentáre: „A zasa nič! Zas som nič nevyhral!“  A ja si vždy v tichu sám pre seba poviem – „Bohu vďaka, ja som už vyhral! “ A keď sledujem niekedy žrebovanie, padajú jackpoty pre nás v závratných sumách, tak si spomeniem na jedného autora, ktorý kdesi napísal, keď sa nad tým zamýšľal: „Modlím sa za výhercu.“ Zmení sa mu život! Od základu. K lepšiemu? Kiežby! Ale s množstvom peňazí môže prísť túžba ešte po ďalších. Biblický bohatý mládenec (Mt 19, 16-30) bol  prototypom úspešného mladého človeka. Prišiel za Ježišom s otázkou, ktorá ho  určite trápila. Obrátil sa na správnu adresu a bol pravdepodobne v ten čas aj na správnom mieste.  Bol tak blízko pri tom všetkom, pri tom nepominuteľnom bohatstve, ktoré moľ a hrdza neničí (Mt 6,19-21) ale odišiel so zvesenou hlavou. Pán Ježiš Kristus  pozná ľudské srdce najlepšie: „Skôr prejde ťava uchom ihly, ako by bohatý vošiel do Božieho kráľovstva.“ To si vypočuli učeníci, keď bohatý mládenec odišiel zarmútený, lebo ma mnoho majetku.  Skôr sa nemožné stane možným, než aby bohatý sa dostal do neba. Ap. Pavel napísal mladému Timoteovi (6,10), že: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobil si mnoho bolestí.“  

     V podobenstve o lakomom boháčovi sa píše (Lk 12,13-21), že istému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. Povedal si: zborím si stodoly a postavím väčšie. Ale nemá to logiku postaviť si väčšie stodoly, ak mu pole prinieslo hojnú úrodu? Je označený za blázna! Je ozaj takým? V čom je pointa príbehu podobenstva?  Chcel stále viac a viac. V podobenstve hovorí jeho veľmi silné  ego.. Postrehli ste, že stále hovorí  v jednotnom čísle? V jeho úvahe vystupuje iba on sám. A čo tak tí, čo mu pomáhali s tou úrodou a jej zberom? Tí sa v príbehu vôbec nevyskytujú. Nezáležalo mu na nich. A čo nemocní, chudobní a núdzni? Je bláznom, pretože neexistuje budúcnosť, v ktorej by som tu bol iba sám pre seba. Vždy tu budem s inými ľuďmi. Bez nich by som tu nebol vlastne ani ja. Boháč sa veľmi mýlil. Pomýlil sa aj v cieli svojho života. Jeho vnútorný hlas mu vravel: „Odstráň zo života námahu, zabezpeč sa a bude ti hej, veď život je jeden veľký pôžitok!   Odstráň nudu a nahraď ju kvalitnou zábavou..“

     Uvažujme nad tým, čo je skutočným bohatstvom  ľudského  života a každého človeka. A teda aj teba a mňa.     Podľa biblického posolstva požehnanie bohatstva pochádza od Hospodina. Tak to čítame v príbehoch o patriarchoch – o Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.  K danej téme je krásna biblická veta: „Potom Izák sial v tej krajine a v tom roku žal stonásobne, lebo mu požehnal Hospodin.“ (1 M 26,12) Klasik Goethe povedal, že pravým bohatstvom  je: „Ušľachtilosť ducha –  bez túžby hrabať bohatstvo.“  Bohatstvo je vlastne v našom jazyku akoby  odvodené práve  od slova Boh. Boh a Ty, rovná sa bohatý. Platí táto rovnica aj dnes. To je bohatstvo až za horizont smrti. Ukladáme si poklady tam, kde ich moľ a hrdza neničí? (Mt 6,20) Pán Ježiš nám hovorí v úvode podobenstva o boháčovi: „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní majetku.“  Už inak a zrozumiteľnejšie nám to nemôže byť vyslovené a povedané. Veď On je ten najpovolanejší a najkompetentnejší „odborník“  na život pozemský, ale aj večný. 

     A čo nájdeme ešte ďalej? V knihe Prísloví (30,8-9) čítame: „Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu, ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je  Hospodin? Alebo aby som neschudobnel a nekradol  a tak nepotupil meno svojho Boha.“  Autor týchto slov si uvedomuje riziká aj chudoby, ale aj bohatstva a nástrah s tým spojených. Všetko s mierou. A v dostatku všetkého. Život však neraz prináša značné rozporuplné protiklady. Ap. Pavel vyznáva  svojim milovaným vo Filipis: „Už som vo všetkom možnom pocvičený, sýtym byť, aj hladovať, hojnosť mať  i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ (4,10-20)   Ošľahaný životom  prešiel všeličím a práve im, ako jediným ďakuje, že prispeli na jeho výdavky. Nešlo mu však o samotný dar, ale o ovocie ich viery, ktkoré sa prejavilo v dávaní. 

     Modlím sa za akéhokoľvek výhercu.. A keby hociktorý výherca čítal tieto riadky, tak by som mu zaželal: „Nech Ťa Pán požehná a  aj tvoj nový majetok. Sprav šťastných svojich najbližších a najdrahších. A nezabudni na strádajúcich a trpiacich. A nezabudni, že tým najväčším bohatstvom je viera v Pána Boha, osobný vzťah k Jeho Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi v moci Ducha svätého. To je vlastne jediný a skutočný „jackpot“, ktorý možno z pozemských účtov „preposlať“  na ten nebeský. Len si dávaj veľký pozor na to povestné veľmi známe biblické „ucho ihly“…..“