Ježišovo logo

Ponuka pôstu a jeho 40 dní je jedinečná. Je to veľmi dôležitá súčasť nášho života. Je to naša spoločná cesta s Pánom Ježišom Kristom. Pôst môže byť pre nás časom vnútorného upratovania a prekontrolovania kormidla v smerovaní nášho života. A práve tohtoročný pôst bol výnimočný v tom, že naše chrámy zostali zatvorené. V roku 2020 boli zatvorené až od 3. pôstnej nedele. Po 30-tich rokoch mojej služby to bol opäť netradičný pôst, ktorým sme sa dostali do neočakávanej pre nás „duchovnej karantény.“ A ten čas pomaly už vrcholí. Čo asi najviac reprezentuje práve toto pôstne obdobie? Teraz nemyslím na koronavírus, ale na to, aké logo by sme priradili k pôstu? Najskôr nám napadne tŕňová koruna, kríž alebo aj klince. Tieto symboly – zo všetkých asi najviac – reprezentujú toto najnáročnejšie obdobie v živote cirkvi. Je všeobecne známe, že Martin Luther, náš reformátor, mal svoje špeciálne logo – svoju osobnú pečať. Veľmi často ju používal namiesto svojho podpisu. Bola to tzv. Lutherova ruža. Inšpiráciou mu údajne boli vitrážové okná na kostole v Erfurte, kde skladal sľub mnícha pri vstupe do augustiniánskeho kláštora v roku 1505. Niečo „podobné“ tej známej Lutherovej ruži sprievodcovia dodnes ukazujú. Čo sa do jeho pečate dostalo? Najmä to, čo charakterizovalo jeho biblickú, nanovo objavenú Pavlovu teológiu kríža. Pre stredovekú cirkev to bolo priam vzkriesenie tejto dôležitej súčasti Pavlových listov, najmä toho do Ríma. Lutherova ruža je všeobecne známa. V srdci je čierny kríž. Centrálne postavenie kríža v  jeho teológii je neprehliadnuteľné. Na červenom pozadí je práve čierny kríž. Farby v Lutherovom logu sú tiež veľmi dôležité. Bližší význam je v našej cirkvi všeobecne známy. Pre prípadných záujemcov dávam tip to všetko vygoogliť. Mladí dnes často hovoria: „Na nete je všetko!“ Vieme, kde môžeme takmer všetko dohľadať. Rozmýšľam však nad tým, čo charakterizuje práve mňa!? Uvažujem, čo by sa dostalo do mojej osobnej pečate? Nepremýšľali ste nad tým niekedy? Akú podobu by malo moje osobné logo? Syn Samuel, ako grafik sa touto skutočnosťou pomerne často zaoberá. Je to jeho pracovná náplň a vie o tom veľmi zaujímavo rozprávať. Mnohí ho oslovujú aj s takouto požiadavkou. Zaujíma ho celkové pozadie zadávateľa, čo všetko ho charakterizuje. Aj ten najmenší detail môže byť niekedy veľmi rozhodujúci. Veľmi pozorne načúva každému klientovi. V spojitosti s našou témou ma práve táto jeho práca, ako grafika veľmi zaujala. Aj z tohto dôvodu vám ponúkam niekoľko mojich postrehov.

Z biblického posolstva vieme, že logom zasľúbenej Izraelskej krajiny by mohlo byť mlieko a med. (4 M 13,27) Tá krajina tým všetkým, ale ešte aj mnohým iným oplývala. A čo ten strapec hrozna, ktorý niesli dvaja vyzvedači na drúku? (4 M 13,23) Bol tak veľký, že jeden by si s ním vôbec nebol poradil. To by mohlo byť tiež veľmi zaujímavé logo – taký nadrozmerný strapec hrozna! A čo logo našej krajiny pod majestátnymi Vysokými Tatrami? Tak predivne, až mysticky ich opísali naši štúrovci. Dali im skvelé prívlastky a zároveň i jedinečnú pečať! Mnohí návštevníci našej malebnej krajiny prechádzajúc našimi slovenskými diaľnicami sa kochajú vrchami a údoliami. Niečo také napr. v Holandsku nezažijete. Naše sestry a bratia z partnerského zboru v holandskom Almen si to vždy plnými dúškami vychutnávajú. Logo nášho Slovenska, teda oficiálny štátny znak tvorí známe trojvŕšie a na ňom neprehliadnuteľný dvojkríž. Logo, či erb má každá obec. A čo tak logo mojej vlastnej rodiny? Čo by nás tak najviac charakterizovalo? Čo by to mohlo byť?

Uvažujme ďalej.. A čo by sa teda dostalo do loga Pána Ježiša Krista? No predsa už spomínaný kríž! To je to – k čomu vlastne už od narodenia kráčal a smeroval. Známy výrok slovanského pápeža Jána Pavla II. už takmer zľudovel. Poznáte ho veľmi dobre. A je veľmi výstižný: „Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“ Mal veľmi blízko aj k našim horám, kde jeho odkaz pretrváva aj týmto výrokom: „Tajomstvo príťažlivosti a obdivu, ktorú Kristus – večne Mladý – vyžaruje okolo seba spočíva v jeho dokonalom spojení s Otcom a dokonalej obete jeho života.“ (Ján Pavol ll) Boží Syn sa narodil, aby zomrel. My sme sa narodili, aby sme žili. Ďakujeme za dar nášho života v každom našom novom dni. Aj za to všetko, čo nám dal a v čom všetkom nám požehnal. Aj v duchovnom, aj v tom materiálnom. Dr. Roháčková vo svojej publikácii Omrvinky píše: „Pán Ježiš Kristus ako jediný kráľ v dejinách tohto sveta bol bez osobného vlastníctva. Položili ho do cudzích jaslí, kázal z cudzej lodičky, do Jeruzalema vošiel na cudzom oslovi, poslednýkrát večeral v cudzej sieni a bol pochovaný v cudzom hrobe. A na tretí deň vstal z mŕtvych!“ A napriek tomu nás spasil a vykúpil. Nemal pozemské imanie, ale mal dostatok Božej lásky. On sám aj tou Láskou je a zostáva. Tá stačí ozaj na všetko. Ako oslávený Boží Syn pri vstupe na nebesá povedal: „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.“ (Mt 28,18) Nemal nič a predsa mal všetko! Nemal nič materiálne, mal plnosť stvoriteľského Božieho Ducha. Jeho imanie – to sme my všetci. To je Jeho najväčšie bohatstvo. Jeho najskvelejšie príbytky – to sú naše srdcia. Nie paláce a komnaty, ale ľudské srdcia. Tak, ako On, aj my sme v tomto svete cudzí. Apoštol Peter píše: „Napomínam vás ako príchodzích a hosťov..“ (1 Pt 2,11) To všetko by sa do jednoduchého loga dostať nemohlo.. Potrebujeme to „zostručniť“, aby to bolo čo najvýstižnejšie a najpresvedčivejšie. Zostávame naozaj pri kríži! Nič iné nevymyslíme. A vlastne ani nemusíme. Kríž zostáva. Nielen zlatý krížik na zlatej retiazke. Je ho potrebné mať najmä v srdci, ako tomu bolo u nášho reformátora. Ale aj u ap. Pavla, ktorý vyznal: „Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ (G 2, 19b-20) Takže opäť kríž aj v jeho logu! Kristov kríži stále a nanovo veľa veci odhaľuje. No nielen to. Pod Kristovým krížom sa veľa vecí stáva nám zrejmými a prijateľnými. „Pod krížom sa jasne ukazuje, kto je Boh – extáza lásky, ktorá prúdi od večnosti nahor i nadol.“ (J.Meissner)

Uvažujeme stále nad naším osobným logom! Nie je ľahké uvedomiť si – „Kto vlastne som?“ – vo vzťahu k Ježišovi?! Ten, kto miluje? Som ten, ktorý zrádza? Som ten, ktorý má Krista hlboko v srdci a vždy na prvom mieste? Som ten učeník, ktorý vždy bdie a nespí? Na rozdiel od tých v Getsemanskej záhrade. Ten, ktorý stále verí? Čo by sa teda dostalo do môjho loga? Čo ma najviac charakterizuje? Vždy iba horúca láska? A nie skôr jej slabosť a nedokonalosť? A to naše pohodlie, ktorého sa vždy nevieme vzdať kvôli Pánovi. Na zlatej retiazke nemáme predsa symbol pohodlia – hojdacie kreslo! Ale práve kríž! A práve pôst a jeho vrchol na Golgote nám nastavuje zrkadlo pre nás všetkých! Vedomie nedostatočnosti našej vlastnej lásky môže otvoriť závory srdca pre tu jedinečnú obeť, čo sa láme na dreve Golgoty.. Lámajúca sa láska. Úžasný nielen obraz, ale najmä realita! Niečo typické predovšetkým pre Krista. Ale ako graficky zobraziť túto „lámajúcu sa lásku“? Zostáva predsa kríž! Známy český teológ T. Halík konštatuje. „Veľká láska je vždy spojená s obeťou a dáva slobodu.“ A náš status (po prijatí tejto lásky) by mohol vystihnúť citát českého spisovateľa F. Kozíka: „ To, čo dokáže naplniť celé srdce, nie je ani túžba, ani neha, dokonca ani láska, ale obeť.“

Po týchto slovách uvažujme teda spoločne: čo tak najvýstižnejšie charakterizuje pozíciu nás kresťanov? Prázdny Kristov hrob? Vyslobodenie z väzenia? Kristova zachraňujúca krv? „Morálne správanie ťa môže uchrániť od väzenia.. Ale jedine Kristova krv ťa môže zachrániť od večného zatratenia.“ (Spuergon) Iste – to všetko! Ale spoločným menovateľom všetkého je láska. A v  Hymne lásky (1 K 13) o nej počujeme veľmi silné svedectvo. Viera, nádej, a najväčšia z nich láska. A tá, dokázaná na kríži a potvrdená vo vzkriesení zostáva navždy, napriek všetkej našej pominuteľnosti, krehkosti, nestálosti, zraniteľnosti a chorobnosti. Verím v tú lásku. Vystihovalo to aj heslo roku 2020  v úprimnom zvolaní onoho otca: „Verím, pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,24) Láska všetko premáha. Láska všetkých dobýva. Amor Vincit Omnia (Vergilius)